Vlastný obchod i jedáleň

Ostrovný život je pre niektorých vskutku náročný. Jednoducho ani počas jediného voľného dňa nemajú kam ujsť. Obyčajne spia, prípadne hrajú spoločenské hry alebo vysedávajú v kaviarni pre pracujúcich. Turisti tam prístup nemajú. Majú aj vlastný obchod, jedáleň a kaviareň. Nikto z nich sa nesťažuje. Sú šťastní, že majú prácu. „Počas hlavnej sezóny máme na ostrove tisíc hostí a rovnaký je počet personálu. Fungujeme ako samostatné ostrovné mesto. Elektrinu čerpáme z generátorov, ale využívame aj solárnu. Internet sa šíri prostredníctvom antén. Pitnú vodu dovážame z neďalekého ostrova. Ide však o morskú vodu, ktorá prejde špeciálnym procesom odsolenia. Čo sa týka ovocia a zeleniny, tie vozíme niekoľkokrát do týždňa tiež. Najčastejšie z Dubaja či zo Srí Lanky. Výnimkou sú malé banány, ktoré sú mimoriadne sladké, a kokosové orechy. Tie si pestujeme sami na našich plantážach,“ objasňuje generálny manažér rezortu Abdulla Fathhey.

Ostrov patrí k tým zelenším v krajine. Dôvodom sú aj plantáže, ktoré tu vysadili. V záhradách okrem exotických kvetín, stromov a kríkov sadia do plastových rúr kapustu, ľadový či hlávkový šalát a rôzne druhy byliniek. Následne všetko v biokvalite servírujú hosťom. Zeleňou sa môže kochať každý, kto má záujem. Pokojne i návštevníci môžu zavítať do častí, ktoré sú určené pre personál, prípadne do rozľahlých záhrad. Môžu sa pozrieť aj na zverinec, ktorý nakoniec skončí na tanieri. Chovajú sliepky i kačice. V klietkach vidno aj pávy. Tie sú však len na spestrenie, nie na jedenie.

Ekológia na prvom mieste

Ostrovný rezort, do ktorého si chodia užívať horúce slnko, tyrkysové more a pohodu Indovia, Austrálčania, Nemci, Taliani, Maďari a občas tam zablúdia i Česi či Slováci, získal v roku 2016 titul najekologickejšieho spomedzi všetkých maldivských hotelových komplexov. Papierik, žuvačku či špak na chodníku by ste hľadali márne. Dokonca aj pľuvanec. Samostatné tabule upozorňujú, že sa to nesmie. Triedenie odpadu je pre nich už roky samozrejmosťou. „Máme pravidelný zvoz odpadu z ostrova. Berú ho na ďalšie spracovanie alebo do spaľovne do hlavného mesta Malé. Máme vlastnú čistiareň odpadových vôd. Vyčistenú vodu následne vypúšťame späť do mora,“ odhaľuje viac z ostrovného života Maldivčan Abdulla Fathhey.

Každý, kto tam chce pracovať, prechádza školením bez ohľadu na to, o akú pozíciu ide. Možno prísnejším okom sa pozerajú na tých, ktorí prichádzajú do kontaktu s hosťami. Nemôže dôjsť k žiadnej chybičke alebo ich treba aspoň eliminovať. Cieľ je jasný: náš hosť – náš pán. Veď tí, ktorí tam mieria niekedy aj cez pol planéty, prichádzajú väčšinou za oddychom. Pravda však je, že tento kúsok zeme uprostred Indického oceána nie je len pre lenivcov. Široké cesty sú ideálne na bicyklovanie. Na dvoch kolesách jazdí hádam každý. Aj v noci a bez svetiel. Napriek tomu vraj k incidentom nedochádza. Každý sa totiž len ležérne vezie. Komu sa nechce šliapať do pedálov alebo chodiť po svojich, môže sa dať voziť elektrickými autíčkami či autobusmi, ktoré u nás bežne vidíme na golfových ihriskách. Netreba si ich volať ani dávať špeciálne znamenie na zastavenie. Takmer každý šofér, vidiac okoloidúceho, sám pribrzdí, či sa chcete zviezť.

Článok pokračuje na ďalšej strane.