Okrem Stanislava Štepku robí dedine veľkú slávu aj významná slovenská medailérka, priemyselná dizajnérka a sochárka Ľudmila Cvenrgošová. Radošina má medaily zhotovené podľa jej návrhov.

Z domu na úrad

Takmer všetky pozemky okolo obce vlastní Nitrianske rímskokatolícke biskupstvo. Vraj keby to tak nebolo, tak by tu už žilo aj 4 000 ľudí. Záujem o bývanie je veľký. Radošina je ideálne miesto na život pre všetkých, ktorí vyhľadávajú vidiecky pokoj s možnosťou ľahko dostupného zamestnania. Mestá Piešťany, Hlohovec, Trnava a aj Nitra či Bratislava ich ponúkajú nateraz dosť. Marta Kolková je na obecnom úrade tretie volebné obdobie. „Končím. Žiaľ, zdravotné problémy mi bránia pokračovať,“ hovorí.

„Funkcia starostu sa jednoducho nedá robiť s polročnou maródkou. Rozhodla som sa, že stačí. Bola by som rada, keby sa starostom stal môj prednosta, bolo by to plynulé pokračovanie všetkého, čo sme začali. Fandím mu. Aj pre dedinu je výhodné, keď do funkcie nastúpi niekto, kto sa už dokáže orientovať. Viem to podľa seba. Keď som nastúpila, mala som ťažkú hlavu z neuhradených faktúr, dokladov a všetkých možných aj nemožných povinností. Bolo mi ťažko. Jedinou výhodou bolo, že som nevedela, do čoho idem, preto som bola plná elánu. Na dedine sa ťažko presadzuje človek, ktorý do nej prišiel.“

Starostka sa do Radošiny prisťahovala. „Muž je z Vozokán a ja z Nitry. On mal dobrú prácu v Piešťanoch. Aby sme to mali niekde uprostred, vybrali sme si Radošinu. Mne sa vždy páčila. Sú tu dobré dopravné možnosti a je obklopená nádhernou prírodou. Okrem toho sme jediná dedina, ktorej menu robí najväčšiu slávu divadlo. To je skvelá reklama. Okrem toho sme jedna z mála dedín, v ktorej sú hneď dve známe vinárstva. Jedno z nich vyrába a predáva slávny radošinský klevner. Jedno z nich má od Radošincov aj chránenú značku Víno vínovaté.“

Tu si s manželom našli pozemok a vychovali dve deti. „Je to už 35 rokov. Tým, že som bola právnička, ľudia ma vyhľadávali, aby som im pomohla s komunikáciou s úradmi či s paragrafmi. Chodili za mnou. Ja som vtedy zastupovala jednu poisťovňu, kde som riešila bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia po ťažkých dopravných nehodách. Večer som prišla domov a pokračovala so susedmi. Deti prišli na to, že by bolo lepšie, keby som si robotu odniesla z domu na úrad,“ smeje sa starostka Kolková. „Vraj keby som bola starostka, tak by som vybavovala cez deň to, čo robím po večeroch doma, a doma by bol pokoj. Keď som išla do volieb, už som sa cítila, ako tu hovoríme: ,Radošanka‘. A keď som už ako starostka chodila trebárs s hasičmi na súťaže a oni vyhrali, tak som bola hrdá ,Radošanka‘.“

Pokračovanie na ďalšej strane...