Nikde na Slovensku nepribrzdil koronavírus tak radikálne chod života ako vo Vysokých Tatrách. Tatranci sa obávajú, že návrat do normálneho, predkrízového života nebude krátky ani jednoduchý.

Dni od polovice marca tam majú podobu, akú nenosia v pamäti ani najstarší Tatranci. Tamojšie osady od Lysej Poľany po Podbanské zo dňa na deň prišli o turistov a bez nich Tatry z ekonomického pohľadu nežijú, iba prežívajú. Pamätníci sa zhodujú, že Vysoké Tatry neboli také dramatický vyľudnené ani vo vojnových rokoch. Nečudo, že dnes napríklad v Tatranskej Lomnici domáci skôr natrafia v úhľadnom parku na jeleňa pochutnávajúceho si na čerstvej jarnej tráve, v horšom prípade na medveďa či dokonca na vlka samotára, ako na turistu.

Už sme si aj zvykli, že neviditeľný nepriateľ Covid-19 nám pred očami od základov mení svet. Výnimkou nie je ani ten pod Gerlachom, Lomnickým štítom, Ždiarskou vidlou. Tatranci, žijúci z turistického ruchu, ktorý je v našich veľhorách hlavným a nenahraditeľným zdrojom príjmov, dúfajú, že po minulotýždňovom zmiernení niektorých opatrení zabraňujúcich šíreniu koronavírusovej pandémie sa život začne ešte v tomto mesiaci vracať do normálnych koľají. Posledný predĺžený víkend naznačil, že v niektorých častiach Vysokých Tatier to pôjde ľahšie, v iných to bude trvať oveľa dlhšie.

Tatranské naj...
  • Najvyšším vrcholom Vysokých Tatier je Gerlachovský štít dosahujúci nadmorskú výšku 2 655 metrov. 
  • Najdlhšou tatranskou dolinou je Tichá dolina s dĺžkou 16 kilometrov. Leží v Západných Tatrách. 
  • Najväčšie a najhlbšie pleso na slovenskej strane veľhôr je Veľké Hincovo pleso. Má rozlohu 20,08 ha, maximálnu hĺbku 53 metrov. 
  • Štrbské Pleso je najvyššie položenou tatranskou osadou. 
  • Najvyššie položeným turisticky prístupným sedlom je Sedielko v nadmorskej výške 2 376 metrov. 
  • Pod Kriváňom pramení najdlhšia slovenská rieka Váh, ktorá meria 390 kilometrov.
  • Najvyššie položenou chatou na Slovensku je Chata pod Rysmi v nadmorskej výške 2 250 metrov.

Dvojnásobný policajt roka

Tatranské osady ani legendárna Tatranská magistrála či ich spojnica Cesta slobody tiahnúca sa naprieč celým podhorím nikdy nebývali o takomto čase preplnené. Opona je definitívne zatiahnutá za lyžiarskou sezónou, do letnej ostáva ešte niekoľko týždňov. Naozaj, ťažko dnes odhadnúť, ako sa vydarí, či ľudia budú mať odvahu cestovať a dovolenkovať mimo domu. Ale v porovnaní s dneškom predsa len kedysi bývalo na brehoch Štrbského plesa, hore na Hrebienku či v goralskom Ždiari živšie, veselšie. Tak to hodnotí aj zástupca náčelníka Mestskej polície vo Vysokých Tatrách Jozef Štefaňák (54).

Tatranec do špiku kostí, uniformu mestského policajta si oblieka už 25 rokov, veľa pamätá, o Tatrách vie asi všetko. Skúšal som mu položiť všelijaké otázky, ale pri žiadnej nepokrčil bezradne plecami. Služobne určite patrí na Slovensku k najstarším mestským policajtom, možno tým tatranským by sa lepšie hodilo pomenovanie horskí policajti, ako je to v niektorých alpských regiónoch. „V týchto dňoch často dostávam otázku, či sa teraz v službe v prázdnych Tatrách nenudíme a či máme vôbec čo robiť. Keď odpoviem, že sme len šiesti a máme pod dohľadom územie od Tatranskej Kotliny po Podbanské s rozlohou 360 štvorcových kilometrov, tak mnohí ostanú stáť s otvorenými ústami. Trvalý pobyt v tatranských osadách má len zo 4 000 obyvateľov, ale keď nadíde zimná či letná turistická sezóna, Tatry zaplní denne aj stotisíc ľudí. A nie každý sa tu správa tak, ako by sa mal,“ konštatuje Jozef Štefaňák, ktorý má na svojom konte za prevenciu dva tituly policajta roka.

Za to štvrťstoročie zažil pod tatranskými končiarmi kadejaké časy. Privatizačné, otvorené aj zákulisné boje o lukratívne hotely a parkoviská i časy mafiánov a autičkárov, keď nebolo noci, aby spred niektorého hotela nezmizlo auto. V polovici deväťdesiatych rokov sa na rušných tatranských parkoviskách udomácnili priekupníci z ázijského sveta, najmä Vietnamci. Čo tovar, to falzifikát, drzá napodobenina svetovej značky. Náramkové hodinky prezentované ako rolexky, riedené parfumy zvučných mien, parádne adidasky, ktoré sa nešťastníkom rozpadli po prvom daždi.

FOTOGRAFIE Z NAŠICH VEĽHÔR NÁJDETE V GALÉRII

„S dopravou, preplnenými parkoviskami a ešte prepchatejšími cestami sme na začiatku deväťdesiatych rokov vo Vysokých Tatrách nemali žiadne problémy. Parkovanie na tráve, neraz doslova v parku, bolo v časoch raného kapitalizmu čosi neznáme. Najneporiadnejší sú z pohľadu parkovania cudzinci, ktorí prichádzajú do Tatier na autách zo zahraničných požičovní, oznámenie o priestupku hodia do trávy, vedia, že ich ako vodičov nikdy nevypátrame. A niektorí zahraniční turisti majú o týchto veľhorách až šokujúco pomýlené predstavy. Minulú jeseň sa pri mne zastavilo auto a vodič sa ma pýtal, kadiaľ sa dostane na Lomnický štít. Tak mu vysvetľujem, kde je lanovka, kde môže zaparkovať, ale po jeho ďalšej otázke som na pár sekúnd doslova onemel. Vraj o lanovke vedia, ale oni hľadajú cestu, na Lomnický štít sa chcú vyviezť autom...“ hovorí o „tiežturistoch“ zástupca náčelníka tatranských mestských policajtov.

Pobavene pripomína, že počas tejto jari, pre Vysoké Tatry takej netypickej, sa policajtom zmenila „klientela“. Turistov a motoristov rapídne ubudlo, no častejšie majú do činenia s medveďmi. Kedysi stretli medveďa zatúlaného do niektorej tatranskej osady tak raz za pol roka, dnes raz za týždeň. Kamarát, ktorý 27 rokov riadil tatranské električky, sa nedávno tak trocha Jozefovi Štefaňákovi posťažoval, že za tie dlhé roky videl medveďa pri trati len dvakrát, jeho syn, ktorý prevzal železničiarske žezlo po otcovi, vidí pri trati medveďa, niekedy aj celú medvediu rodinku, aj trikrát za týždeň.

Dnes by sme v Tatranskej Lomnici asi nenašli človeka, ktorý by sa nebol niekde pri dome, v parku či na ceste stretol s macom. „Pre uši sú to také príjemne znejúce historky, ale pre nás, mestských policajtov, je to dosť vážny problém. Túlanie medveďov medzi ľuďmi neberieme ako nejakú turistickú atrakciu, ale ako ohrozovanie bezpečností ľudí. Ja som napríklad roky sprevádzal ráno deti do školy na nulté hodiny, aby sa nedajbože neocitli zoči-voči medveďovi. Ale pozor dávame aj na mamičky s kočiarmi prechádzajúce sa na odľahlejších miestach i na seniorov, ktorým by už nohy pri úteku dosť dobre neposlúžili. Seniori dnes tvoria 30 percent obyvateľov Tatranskej Lomnice, každý z nich prispel svojím dielom k rozvoju Vysokých Tatier, berieme to tak, že si náš zvýšený dozor nad ich bezpečnosťou zaslúžia. A sú za to aj vďační,“ povedal pre Život Jozef Štefaňák, zhovorčivá legenda tatranských mestských policajtov.

Pokračovanie na ďalšej strane.

Ilustračná snímka

"Tichí blázni" z celebritného rybníka: Toto sú naši najznámejší rybári

Populárne články
Pohľad na mesto z vrchu Skalka.

Zelené a priemyselné: Liptovský Hrádok je najmenšie, ale významné mesto v regióne

Za bicími mu to ide rovnako dobre ako v škole s deťmi.

Učiteľa náboženstva baví tvrdá hudba: Nie všetky texty sú s kostolným poriadkom

Populárny bulharský festival má dlhoročnú tradíciu.

Na ružiach ustlané: Objavte BULHARSKÉ ZLATO v podobe voňavých lupeňov

Ilustračné foto.Sponzorované

Toto je ideálny vek, v ktorom vaše zdravie ocení kúpele

Čo tak stretnúť na najvyššom poschodí budovy uprostred Bratislavy medveďa?

Poklady z múzea: Starostlivosť o zbierky, to nie je len oprašovanie vypchatých exponátov

Svätená voda je nebezpečná. Je to pravda?

Svätená voda je nebezpečná. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia