Peter Ličák

Dni od polovice marca tam majú podobu, akú nenosia v&nbsp;pamäti ani najstarší Tatranci. Tamojšie osady od Lysej Poľany po Podbanské zo dňa na deň prišli o&nbsp;turistov a&nbsp;bez nich Tatry z&nbsp;ekonomického pohľadu nežijú, iba prežívajú. Pamätníci sa zhodujú, že Vysoké Tatry neboli také dramatický vyľudnené ani vo vojnových rokoch. Nečudo, že dnes napríklad v&nbsp;Tatranskej Lomnici domáci skôr natrafia v&nbsp;úhľadnom parku na jeleňa pochutnávajúceho si na čerstvej jarnej tráve, v&nbsp;horšom prípade na medveďa či dokonca na vlka samotára, ako na turistu.

Už sme si aj zvykli, že neviditeľný nepriateľ Covid-19 nám pred očami od základov mení svet. Výnimkou nie je ani ten pod Gerlachom, Lomnickým štítom, Ždiarskou vidlou. Tatranci, žijúci z&nbsp;turistického ruchu, ktorý je v&nbsp;našich veľhorách hlavným a&nbsp;nenahraditeľným zdrojom príjmov, dúfajú, že po minulotýždňovom zmiernení niektorých opatrení zabraňujúcich šíreniu koronavírusovej pandémie sa život začne ešte v&nbsp;tomto mesiaci vracať do normálnych koľají. Posledný predĺžený víkend naznačil, že v&nbsp;niektorých častiach Vysokých Tatier to pôjde ľahšie, v&nbsp;iných to bude trvať oveľa dlhšie.

<ul>
<li>Najvyšším vrcholom Vysokých Tatier je Gerlachovský štít dosahujúci nadmorskú výšku 2 655 metrov.&nbsp;</li>
<li>Najdlhšou tatranskou dolinou je Tichá dolina s dĺžkou 16 kilometrov. Leží v Západných Tatrách.&nbsp;</li>
<li>Najväčšie a najhlbšie pleso na slovenskej strane veľhôr je Veľké Hincovo pleso. Má rozlohu 20,08 ha, maximálnu hĺbku 53 metrov.&nbsp;</li>
<li>Štrbské Pleso je najvyššie položenou tatranskou osadou.&nbsp;</li>
<li>Najvyššie položeným turisticky prístupným sedlom je Sedielko v nadmorskej výške 2 376 metrov.&nbsp;</li>
<li>Pod Kriváňom pramení najdlhšia slovenská rieka Váh, ktorá meria 390 kilometrov.</li>
<li>Najvyššie položenou chatou na Slovensku je Chata pod Rysmi v nadmorskej výške 2 250 metrov.</li>
</ul>

Tatranské naj...

Tatranské osady ani legendárna Tatranská magistrála či ich spojnica Cesta slobody tiahnúca sa naprieč celým podhorím nikdy nebývali o&nbsp;takomto čase preplnené. Opona je definitívne zatiahnutá za lyžiarskou sezónou, do letnej ostáva ešte niekoľko týždňov. Naozaj, ťažko dnes odhadnúť, ako sa vydarí, či ľudia budú mať odvahu cestovať a&nbsp;dovolenkovať mimo domu. Ale v&nbsp;porovnaní s&nbsp;dneškom predsa len kedysi bývalo na brehoch Štrbského plesa, hore na Hrebienku či v&nbsp;goralskom Ždiari živšie, veselšie. Tak to hodnotí aj zástupca náčelníka Mestskej polície vo Vysokých Tatrách Jozef Štefaňák (54).

Tatranec do špiku kostí, uniformu mestského policajta si oblieka už 25 rokov, veľa pamätá, o&nbsp;Tatrách vie asi všetko. Skúšal som mu položiť všelijaké otázky, ale pri žiadnej nepokrčil bezradne plecami. Služobne určite patrí na Slovensku k&nbsp;najstarším mestským policajtom, možno tým tatranským by sa lepšie hodilo pomenovanie horskí policajti, ako je to v&nbsp;niektorých alpských regiónoch. „V&nbsp;týchto dňoch často dostávam otázku, či sa teraz v&nbsp;službe v&nbsp;prázdnych Tatrách nenudíme a&nbsp;či máme vôbec čo robiť. Keď odpoviem, že sme len šiesti a&nbsp;máme pod dohľadom územie od Tatranskej Kotliny po Podbanské s&nbsp;rozlohou 360 štvorcových kilometrov, tak mnohí ostanú stáť s&nbsp;otvorenými ústami. Trvalý pobyt v&nbsp;tatranských osadách má len zo 4 000 obyvateľov, ale keď nadíde zimná či letná turistická sezóna, Tatry zaplní denne aj stotisíc ľudí. A&nbsp;nie každý sa tu správa tak, ako by sa mal,“ konštatuje Jozef Štefaňák, ktorý má na svojom konte za prevenciu dva tituly policajta roka.

Za to štvrťstoročie zažil pod tatranskými končiarmi kadejaké časy. Privatizačné, otvorené aj&nbsp;zákulisné boje o&nbsp;lukratívne hotely a&nbsp;parkoviská i&nbsp;časy mafiánov a&nbsp;autičkárov, keď nebolo noci, aby spred niektorého hotela nezmizlo auto. V&nbsp;polovici deväťdesiatych rokov sa na rušných tatranských parkoviskách udomácnili priekupníci z&nbsp;ázijského sveta, najmä Vietnamci. Čo tovar, to falzifikát, drzá napodobenina svetovej značky. Náramkové hodinky prezentované ako rolexky, riedené parfumy zvučných mien, parádne adidasky, ktoré sa nešťastníkom rozpadli po prvom daždi.

„S&nbsp;dopravou, preplnenými parkoviskami a&nbsp;ešte prepchatejšími cestami sme na začiatku deväťdesiatych rokov vo Vysokých Tatrách nemali žiadne problémy. Parkovanie na tráve, neraz doslova v&nbsp;parku, bolo v&nbsp;časoch raného kapitalizmu čosi neznáme. Najneporiadnejší sú z&nbsp;pohľadu parkovania cudzinci, ktorí prichádzajú do Tatier na autách zo zahraničných požičovní, oznámenie o&nbsp;priestupku hodia do trávy, vedia, že ich ako vodičov nikdy nevypátrame. A&nbsp;niektorí zahraniční turisti majú o&nbsp;týchto veľhorách až šokujúco pomýlené predstavy. Minulú jeseň sa pri mne zastavilo auto a&nbsp;vodič sa ma pýtal, kadiaľ sa dostane na Lomnický štít. Tak mu vysvetľujem, kde je lanovka, kde môže zaparkovať, ale po jeho ďalšej otázke som na pár sekúnd doslova onemel. Vraj o&nbsp;lanovke vedia, ale oni hľadajú cestu, na Lomnický štít sa chcú vyviezť autom...“ hovorí o&nbsp;„tiežturistoch“ zástupca náčelníka tatranských mestských policajtov.

Pobavene pripomína, že počas tejto jari, pre Vysoké Tatry takej netypickej, sa policajtom zmenila „klientela“. Turistov a&nbsp;motoristov rapídne ubudlo, no častejšie majú do činenia s&nbsp;medveďmi. Kedysi stretli medveďa zatúlaného do niektorej tatranskej osady tak raz za pol roka, dnes raz za týždeň. Kamarát, ktorý 27&nbsp;rokov riadil tatranské električky, sa nedávno tak trocha Jozefovi Štefaňákovi posťažoval, že za tie dlhé roky videl medveďa pri trati len dvakrát, jeho syn, ktorý prevzal železničiarske žezlo po otcovi, vidí pri trati medveďa, niekedy aj celú medvediu rodinku, aj trikrát za týždeň.

Dnes by sme v&nbsp;Tatranskej Lomnici asi nenašli človeka, ktorý by sa nebol niekde pri dome, v&nbsp;parku či na ceste stretol s&nbsp;macom. „Pre uši sú to také príjemne znejúce historky, ale pre nás, mestských policajtov, je to dosť vážny problém. Túlanie medveďov medzi ľuďmi neberieme ako nejakú turistickú atrakciu, ale ako ohrozovanie bezpečností ľudí. Ja som napríklad roky sprevádzal ráno deti do školy na nulté hodiny, aby sa nedajbože neocitli zoči-voči medveďovi. Ale pozor dávame aj na mamičky s&nbsp;kočiarmi prechádzajúce sa na odľahlejších miestach i&nbsp;na seniorov, ktorým by už nohy pri úteku dosť dobre neposlúžili. Seniori dnes tvoria 30 percent obyvateľov Tatranskej Lomnice, každý z&nbsp;nich prispel svojím dielom k&nbsp;rozvoju Vysokých Tatier, berieme to tak, že si náš zvýšený dozor nad ich bezpečnosťou zaslúžia. A&nbsp;sú za to aj vďační,“ povedal pre Život Jozef Štefaňák, zhovorčivá legenda tatranských mestských policajtov.

Pokračovanie na ďalšej strane.

„Koronavírus zastavil aj naše podnikanie, ale nevidím to až tak tragicky, nechcem sa rúhať, ale tých pár týždňov bez zákazníkov nám tak trochu aj dobre padlo. Lenže už stačilo, je to pridlho, už sa nám za turistami aj cnie,“ hovorí na margo vyľudnených Vysokých Tatier Radoslav Polorecký (46) z&nbsp;Tatranskej Lomnice. S&nbsp;manželkou Martinou a&nbsp;kolektívom ôsmich zamestnancov majú na starosti vyhľadávaný Relaxpark Jazierko s&nbsp;kaviarňou a&nbsp;lanovým parkom v&nbsp;Tatranskej Lomnici. V&nbsp;centre tejto osady s&nbsp;rodným listom z&nbsp;roku 1892 ponúkajú služby turistom aj v&nbsp;stánku so suvenírmi a&nbsp;v&nbsp;obchode so športovými potrebami. Suveníry predávajú aj pri Štrbskom a&nbsp;Popradskom plese.

Manželia Poloreckí, rodičia dvoch detí, začínali s&nbsp;podnikaním v&nbsp;rodných horách od základov. Lepšie povedané, od medvedej kože. „Začiatkom divokých deväťdesiatych rokov, keď sme večer netušili, čím nás prekvapí ráno, som pracoval ako lesný robotník v&nbsp;tatranských lesoch. V&nbsp;Bijacovciach pod horským priechodom Branisko som absolvoval lesnícke učilište, nazdával som sa, že môj pracovný život bude spojený s&nbsp;lesmi, lenže dlho som si prácu v&nbsp;lesoch neužil, vlna prepúšťania zmietla aj mňa. Mal som len dve možnosti: buď živoriť zo sociálnej podpory, alebo sa postaviť na vlastné nohy.

Zvolil som tú druhú, z&nbsp;dnešného pohľadu dosť nezvyčajnú. S&nbsp;manželkou sme sa dali na podnikanie v&nbsp;medvedej koži. Viem, znie to divne, ale vysvetlím. V&nbsp;Poľsku sme si dali ušiť medvediu kožu a&nbsp;potom sme sa v&nbsp;nej chodili po Tatranskej Lomnici, turisti nám platili za to, že sa mohli s&nbsp;falošným medveďom vyfotografovať. Tak sme mali z&nbsp;čoho žiť aj bez podpory pre nezamestnaných, denne sme si zarobili okolo 300 korún. Mali sme aj fotoaparát Polaroid, ktorý na počkanie urobil farebnú fotku, nebola bohvieakej kvality, ale ľudia sa radi fotili. A&nbsp;čo fotografia, to 20 korún...“ s&nbsp;humorom spomína na podnikateľské začiatky pán Polorecký.

Manželka Martina pridáva ďalšie úsmevné spomienky: „S&nbsp;manželom sme sa striedali v&nbsp;tej medvedej koži po dvoch hodinách, môžem vám potvrdiť, že v&nbsp;horúcich letných dňoch to bola poriadna zaberačka, teplota v&nbsp;tom našom medveďovi bola aj 50 stupňov. A&nbsp;ja som bola dokonca tehotná, ale brala som to optimisticky a&nbsp;s&nbsp;humorom, vravievala som manželovi, že si na rozdiel od neho nemusím vypchávať brucho. Lebo turistom by sa asi vyziabnutý medveď nebol páčil...“

Manželia sa potešili, že už mohli otvoriť lanové dráhy i&nbsp;vonkajšiu terasu Relaxparku Jazierko, tržby pri predaji kávy cez okienko boli minimálne, ale náklady na prevádzkach bolo treba platiť. Mrazničky a&nbsp;chladničky v&nbsp;kaviarni stále bežali, v&nbsp;sklade ostalo mnoho tovaru, ktorý je súci len na vyhodenie, lebo je po záruke. „Teraz už len čakáme, ako sa rozbehne letná sezóna, určite potrvá dlhšie, kým sa ľudia vrátia do Vysokých Tatier, žiadne zázraky neočakávame. Na začiatku mája boli dva predĺžené víkendy, tržby boli len také symbolické. O&nbsp;takomto čase sme sa po minulé roky tešili na školské výlety, deti sa vyšantili na lanovej dráhe, tohto roku školáci neprídu. Sezóna bude zložitejšia, ale o&nbsp;to viac sa musíme snažiť, aby k&nbsp;nám turisti prišli. Lebo pravda je taká, že bez nich neprežijeme,“ zamýšľa sa nad blízkou budúcnosťou Radoslav Polorecký.

Jeho manželku trápi, ako bude po nútenej prestávke fungovať predaj suvenírov. Ich výrobcami sú najmä Poliaci, treba vyriešiť dovoz na Slovensko a&nbsp;veľký otáznik visí aj nad tým, či suveníry bude mať kto kupovať. Lebo ak bude turistov vo Vysokých Tatrách poriedko, tržby nepokryjú ani náklady. „A&nbsp;vyrábať každý deň finančnú stratu, to je cesta do pekla, tou sa nevydáme,“ prízvukuje pani Martina.

Vlani, tesne pred začiatkom letnej turistickej sezóny, zasiahla v&nbsp;Belianskych Tatrách ľudí žijúcich z&nbsp;poskytovania služieb turistom nepríjemná, pre mnohých až šokujúco znejúca správa. Na najvyužívanejšom tatranskom hraničnom priechode do Poľska v&nbsp;Lysej Poľane bola zakázaná autobusová a&nbsp;nákladná doprava. Vyše 70-ročný cestný most so železnou konštrukciou, postavený vo vojnových rokoch, pre zlý technický stav už ďalej nemohol slúžiť najťažšej doprave. Korózia dala tejto časti Tatier dosť ťažkú ranu.

„Výrazné obmedzenie autobusovej dopravy, zájazdov do Zakopaného či na neďaleké Morské oko i&nbsp;zájazdov Poliakov do našej časti Vysokých Tatier sa, samozrejme, zákonite odzrkadlilo na nižšej návštevnosti turistov. Ale to sme netušili, že turistický ruch a&nbsp;Belianske Tatry to najhoršie ešte len čaká. Most cez hraničnú horskú bystrinu ostal otvorený pre osobné autá, ale už pár týždňov to neplatí, lebo koronavírusová pandémia zatvorila priechod na slovensko-poľskej hranici, takže turisti neprídu do našich končín už ani náhodou,“ trápi starostku Tatranskej Javoriny Alenu Pitoňákovú.

Kedysi, keď ešte za mostom fungovala colnica, sa na ceste z&nbsp;Tatranskej Javoriny do Lysej Poľany tvorili v&nbsp;niektoré dni aj kilometrové kolóny áut. Najmä v&nbsp;dňoch, keď bol v&nbsp;poľskom Novom Targu známy trh, na ktorom kožuchy, topánky či potraviny stáli polovicu toho, čo na Slovensku. Dnes je Lysá Poľana tichá, pustá, akurát vjazd na most strážia policajti, aby nikoho nepokúšalo dostať sa do Poľska. A&nbsp;z&nbsp;druhej strany strážia vstup na slovenskú pôdu poľskí policajti. Ako nám povedali tí naši, za celé dni sa tu nikto neobjaví, služba v&nbsp;ľudoprázdnej krajine je nudná, až otravná.

Drevený obchod na prázdnom parkovisku, v&nbsp;ktorom Ľubor Olejár zo šarišskej dediny Svinia predával Poliakom pálenku, víno a&nbsp;pivo, je prázdny, vyzerá to tak, že dobré časy má za sebou. Zo strechy chátrajúcej drevostavby sa na vyľudnenú Lysú Poľanu usmievajú z&nbsp;volebných bilbordov nový predseda parlamentu Boris Kollár a&nbsp;expremiér Peter Pellegrini. Ani oni nemajú silu vrátiť do Lysej Poľany život, akým žila pred koronavírusom a&nbsp;zatvorením hraničného mosta ponad Bielu vodu. Lepšie na tom nie je ani Tatranská Javorina, aj tu je turistický ruch na bode nula. Koronavírus zatvoril pre turistov aj štvrtkové atraktívne prehliadky dreveného poľovníckeho zámočka, ktorý vlastnil pruské knieža Christian Kraft Hohenlohe.

V&nbsp;roku 1879 stal majiteľom rozsiahlych lesov v&nbsp;najsevernejšej časti Belianskych Tatier. „Noha turistu už niekoľko týždňov nevkročila ani do unikátneho dreveného Kostola svätej Anny, patrónky lesných robotníkov. Aj ten dal postaviť Hohenlohe, majiteľ vzorového poľovného revíru, v&nbsp;ktorom sa staral o&nbsp;zvyšovanie stavov srnčej a&nbsp;jelenej zveri, kamzíkov i&nbsp;medveďov. Ale ľudí potešilo aspoň to, že od minulého týždňa sú povolené aj bohoslužby, mnohým to dodá optimizmus do života,“ hovorí starostka Tatranskej Javoriny, malebnej horskej obce s&nbsp;bezmála 200 dušami.

Z&nbsp;uvoľnenia opatrení na ochranu ľudí pred koronavírusovou nákazou sa tešia aj manželia Nemešányovci zo Starého Smokovca. Na dohodenie kameňa od údolnej stanice pozemnej lanovky na Hrebienok majú penzión Nemešany, ktorý bol takmer dva mesiace zatvorený. „Akurát sa končila zimná sezóna keď sme museli náš rodinný penzión zatvoriť, máme stálych klientov, ktorí radi chodia do Vysokých Tatier práve medzi zimnou a&nbsp;letnou sezónou, tí boli z&nbsp;toho rozhodnutia dosť sklamaní. No len čo vláda minulý týždeň umožnila krátkodobé ubytovanie, už nám volali verní klienti a&nbsp;rezervovali si ubytovanie na najbližšie dni i&nbsp;na letnú sezónu. Každý sa nás pýtal, či budeme dvíhať ceny za ubytovanie, po odpovedi, že nie, boli klienti príjemne prekvapení. Sme známi tým, že v&nbsp;Smokovci máme jedno z&nbsp;najlacnejších ubytovaní, tak nemáme núdzu o&nbsp;domácich ani zahraničných hostí,“ pochvaľuje si pán Emil Nemešány.

Pusté, smutné, vyľudnené: VYSOKÉ TATRY čakajú na turistov ako na spasenie

Peter Ličák

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Pusté, smutné, vyľudnené: VYSOKÉ TATRY čakajú na turistov ako na spasenie

Peter Ličák

Súvisiace články

V najbohatšej obci na Slovensku už ľuďom nie je čo sľubovať. Ako sa v nej žije?

Tak si tu žijeme: Staré Hory sú ideálnym miestom na rozjímanie, modlitby i turistiku

Aktívni lenivci, cimbalovka a drevení herci: Jedny aj druhé OREŠANY sú strediskom kultúry

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás