Od Jozefa do Ondreja

Na modrotlači je zaujímavé to, že nejde o modrú farbu. „Uvaríme pap, čo je emulzia zelenej farby. Modrotlač funguje na princípe reverznej tlače. Volá sa to síce modrotlač, ale nič namodro sa v nej netlačí. Pap nanesieme pomocou formy so vzorom na látku na miesta, ktoré nakoniec zostanú nezafarbené. Akoby sme pečiatkovali jedno vedľa druhého. Potom látku ponoríme do jamy s indigovým roztokom – do kypy, ktorá takisto nie je modrá, ale zelenooranžovožltá. Až po vytiahnutí látka začne oxidovať a zmodrie. Celý proces je studený. Finálnu prácu urobí vzduch. Látku ponárame do kypového roztoku znova a znova, až kým nedosiahneme požadovaný odtieň. Dá sa tlačiť aj dvojfarebne. Trebárs na svetlý podklad natlačíme prvý motív a následne niekoľkokrát namočíme do kypy. Potom paserovou formou natlačíme ďalší vzor a znova farbíme. Je to jednoduché a pritom zložité. Treba mať zručnosť a vedieť, ako na to. Trafiť presne do vzoru bez tréningu sa nedá na prvý raz.“ Keď už je modrá modrou, treba hotovú látku stabilizovať v kyslom roztoku a zmyť pap.

„Nasleduje kalander alebo mangeľ, ktoré pod vysokým tlakom medzi valcami stláčajú látku a modelujú tak jej vlákna alebo trú látku o seba. Látka tak mení štruktúru, vyzerá hladšie, lesklejšie a získava fajnovejší vzhľad.“ Kedysi farbili od Jozefa do Ondreja. Mimo tohto obdobia bolo zima a látka už tak ľahko neschla. „Ondrejský jarmok bol posledný, na ktorom sa predávala modrotlač. Cez zimu si majstri vyrezávali formy, opravovali a upravovali mašiny a venovali sa prácam okolo dielne a domu. Dôležitá bola príprava na nasledujúcu výrobnú sezónu.“

Voľno tovarišov

Modré pondelky sú vraj odvodené od prác vo farbiarskych dielňach. Dnes takto označujeme deň, keď sa ešte nepracuje naplno, pretože zamestnanci sa len snažia naštartovať na požadovaný výkon. V minulosti toho ani modrotlačiari v prvý pracovný deň po nedeli veľa neurobili a ich pondelok bol pritom naozaj modrý. Pripravovali si látky, zariadenia a chemické zlúčeniny, aby od utorka fungovali naplno. Bolo by pekné, keby pri modrom pondelku išlo len o modrotlač a komótnejšiu prácu, ale pravý dôvod je iný. Po morovom ataku v 14. storočí nemal kto robiť. To využili zvyšní tovariši, ktorí prežili, a požadovali vyššiu mzdu. Na vyššie platy však majstri nemali, a tak tovarišom ponúkli, že môžu za rovnaký plat pracovať o čosi menej.

Najprv nemuseli do dielne prísť na časť pondelka, neskôr na celý. Tento systém má korene v severnom Nemecku, odkiaľ sa presunul do Pruska, Krakova a Vroclavu, neskôr do Prahy, Viedne a ďalej do Európy. Vysvetlení, prečo bol voľný deň označený modrou farbou, je viacero. Medzi iným aj to, že pondelkové voľno znamenalo bujarosť tovarišov, ktorí sa opojení alkoholom nevpratali do kože a deň sa končil hromadnou bitkou, po ktorej im zostávali boľavé modriny. Menej bolestivé vysvetlenie je, že tovariši mali zvyčajne modré montérky… Ale dôvod môže byť naozaj u farbiarov. Pri farbení vlny namodro kedysi postupovali tak, že ju už v nedeľu museli na 24 hodín namočiť. Potom v pondelok celý deň visela na vzduchu. Farbiarski tovariši nemali nič iné na práci a mali modrý pondelok. Nenadreli sa.