Od Jozefa do Ondreja
Na modrotlači je zaujímavé to, že nejde o modrú farbu. „Uvaríme pap, čo je emulzia zelenej farby. Modrotlač funguje na princípe reverznej tlače. Volá sa to síce modrotlač, ale nič namodro sa v nej netlačí. Pap nanesieme pomocou formy so vzorom na látku na miesta, ktoré nakoniec zostanú nezafarbené. Akoby sme pečiatkovali jedno vedľa druhého. Potom látku ponoríme do jamy s indigovým roztokom – do kypy, ktorá takisto nie je modrá, ale zelenooranžovožltá. Až po vytiahnutí látka začne oxidovať a zmodrie. Celý proces je studený. Finálnu prácu urobí vzduch. Látku ponárame do kypového roztoku znova a znova, až kým nedosiahneme požadovaný odtieň. Dá sa tlačiť aj dvojfarebne. Trebárs na svetlý podklad natlačíme prvý motív a následne niekoľkokrát namočíme do kypy. Potom paserovou formou natlačíme ďalší vzor a znova farbíme. Je to jednoduché a pritom zložité. Treba mať zručnosť a vedieť, ako na to. Trafiť presne do vzoru bez tréningu sa nedá na prvý raz.“ Keď už je modrá modrou, treba hotovú látku stabilizovať v kyslom roztoku a zmyť pap.
„Nasleduje kalander alebo mangeľ, ktoré pod vysokým tlakom medzi valcami stláčajú látku a modelujú tak jej vlákna alebo trú látku o seba. Látka tak mení štruktúru, vyzerá hladšie, lesklejšie a získava fajnovejší vzhľad.“ Kedysi farbili od Jozefa do Ondreja. Mimo tohto obdobia bolo zima a látka už tak ľahko neschla. „Ondrejský jarmok bol posledný, na ktorom sa predávala modrotlač. Cez zimu si majstri vyrezávali formy, opravovali a upravovali mašiny a venovali sa prácam okolo dielne a domu. Dôležitá bola príprava na nasledujúcu výrobnú sezónu.“
VIAC FOTIEK K ČLÁNKU SI POZRITE V GALÉRII...Voľno tovarišov
Modré pondelky sú vraj odvodené od prác vo farbiarskych dielňach. Dnes takto označujeme deň, keď sa ešte nepracuje naplno, pretože zamestnanci sa len snažia naštartovať na požadovaný výkon. V minulosti toho ani modrotlačiari v prvý pracovný deň po nedeli veľa neurobili a ich pondelok bol pritom naozaj modrý. Pripravovali si látky, zariadenia a chemické zlúčeniny, aby od utorka fungovali naplno. Bolo by pekné, keby pri modrom pondelku išlo len o modrotlač a komótnejšiu prácu, ale pravý dôvod je iný. Po morovom ataku v 14. storočí nemal kto robiť. To využili zvyšní tovariši, ktorí prežili, a požadovali vyššiu mzdu. Na vyššie platy však majstri nemali, a tak tovarišom ponúkli, že môžu za rovnaký plat pracovať o čosi menej.
Najprv nemuseli do dielne prísť na časť pondelka, neskôr na celý. Tento systém má korene v severnom Nemecku, odkiaľ sa presunul do Pruska, Krakova a Vroclavu, neskôr do Prahy, Viedne a ďalej do Európy. Vysvetlení, prečo bol voľný deň označený modrou farbou, je viacero. Medzi iným aj to, že pondelkové voľno znamenalo bujarosť tovarišov, ktorí sa opojení alkoholom nevpratali do kože a deň sa končil hromadnou bitkou, po ktorej im zostávali boľavé modriny. Menej bolestivé vysvetlenie je, že tovariši mali zvyčajne modré montérky… Ale dôvod môže byť naozaj u farbiarov. Pri farbení vlny namodro kedysi postupovali tak, že ju už v nedeľu museli na 24 hodín namočiť. Potom v pondelok celý deň visela na vzduchu. Farbiarski tovariši nemali nič iné na práci a mali modrý pondelok. Nenadreli sa.
VIAC FOTIEK K ČLÁNKU SI POZRITE V GALÉRII...