Hľadal som vývesný štít, ale žiadny som nenašiel. Vraj to nie je nič zvláštne, pretože modrotlačiarske dielne ich ani v minulosti nepotrebovali. „Každý vedel, kde sú,“ vysvetlil mi jednoducho Martin Trnka, jeden z potomkov známej rodiny modrotlačiarov z Púchova. V Púchovskej doline je modrotlač od čias Napoleona po roku 1800. „Pôvodný farbiar pôsobil v Záriečí. Ako sa volal, nevieme. Po ňom prevzala dielňu jeho vdova a po nej majster Bednárik, u ktorého sa začal učiť môj pradedo Jozef Trnka. Keď už bola dielňa jeho, presťahoval ju do Púchova. Na hlavnom ťahu v meste pri rieke našiel lepšiu polohu. Bolo to v roku 1898. Hneď za domom mu vtedy tiekol Váh. Dnes je tok pre regulačné opatrenia osemdesiat metrov ďaleko.“ Na kamennom brehu pral a neskôr okolo kmeňov statných gaštanov sušil látky. „V dome ostali kade po garbiarovi. Pradedo ich upravil na kypové jamy, do ktorých ponáral látky pri farbení.“ Po Jozefovi prebrali remeslo synovia Alojz a František, po nich v meste pokračoval Alojzov syn Stanislav, ktorý udržiaval remeslo do poslednej chvíle. „Otec zomrel v roku 2010 a odvtedy dielňa čakala na svoje oživenie. Ešte deň pred jeho smrťou sme sa rozprávali o plánoch...“

Zachovať remeslo

Martin Trnka s bratom Mariánom majú k dvestoročnej rodinnej dielni hlboký vzťah. Prežila vojny, krízy, zavádzanie technológií do výroby, komunistov… „Napriek tomu, že ju znárodnili, mala šťastie v nešťastí. Dedo sa stal jej zamestnancom, takže robil akoby stále na svojom. Po skončení spolupráce s komunálom začal spolupracovať s ÚĽUV-om. Akosi to išlo samo. Nikto nikoho do ničoho netlačil. Dvesto rokov je slušná história, po ktorej tu zostalo vybavenie, zariadenie a priestory. Bolo by škoda, keby sme my boli tou generáciou, ktorá pretrhla niť rodinnej tradície. Po otcovej smrti sme sa pustili do plánov, ako dielňu zachovať na ďalších sto rokov,“ vysvetľuje Martin. Bratia sa rozhodli, že starú dielňu Modrotlač Trnka Púchov, ktorá je pamiatkou, zrekonštruujú ­a vedľa v dome s dvorom vytvoria nový Modrý dvor.

„Vzájomne sa tu budú dopĺňať historická dielňa a priestory na usporiadanie výstav, seminárov a tvorivých dielní pre deti aj dospelých. Teší ma stály záujem o modrotlač. Hlásia sa folklórne súbory, ale aj jednotlivci, ktorí si zariaďujú vnútorné priestory a potrpia si na originálnu modrotlač. Tlače modrého je všade plno, ale klasika tak ľahko dostupná nie je. Našou prioritou nie je vyrábať kvantá, ale zachovať remeselnú výrobu pre ďalšie generácie. Aby sme ukázali naživo, ako na to. Zachovať dielňu je pre nás kľúčové. Budem rád, ak raz v tejto práci budú pokračovať moje deti.“

Martin Trnka vyštudoval zahraničný obchod. „To som už zavesil na klinec a chcem sa venovať len modrotlači,“ hovorí odhodlane muž, ktorý objavuje skryté poklady dielne svojho otca, deda, pradeda. Medzi inými sa mu do rúk dostali obrusy, ktoré jeho otec Stanislav vyrábal pre redakciu časopisu Život. „Je neuveriteľné, že aj dvanásť rokov po otcovej smrti ešte nachádzam kopu prekvapení. Bol som nadšený zo starého vzorkovníka, kúskov látok, drobných ručných foriem aj obrusov pre Život. Žiaľ, viac o tejto zákazke neviem. V dielni zostal iba jediný obrus, z ktorého je pre skúsené oko modrotlačiara na prvý pohľad jasné, prečo tu zostal. Tu je na látke kaz,“ upozornil ma Martin Trnka. „Obrus som našiel pri preberaní vecí, na ktoré už roky nikto nesiahol.“

Pokračovanie na ďalšej strane...