Dueto s Delonom

Trochu predbehneme: Dalida natočila 65 platní a za 55 z nich získala zlaté ocenenie. Jej albumy sa predávali najviac vo Francúzsku, v Taliansku a Španielsku. Po úspechu piesne Ciao, ciao, bambina začala jej kariéra raketovo stúpať. Všimli si ju aj vtedajší renomovaní autori hudby a textu a začali pre ňu komponovať. Do jej autorského tímu patril napríklad Pierre Delanoë či Didier Barbelivien, do šansónov pre ňu preniesli viaceré hlboké ľudské príbehy. Nasledoval hit za hitom. Úspech jej priniesla aj francúzska verzia talianskej skladby Paroles, paroles, ktorú naspievala so svojím blízkym priateľom hercom Alainom Delonom. Vo Francúzsku i v Japonsku sa v rebríčkoch hitparád dlhé týždne držala na prvom mieste.

Prišiel ďalší významný zlom v jej kariére. Do preslávenej parížskej Olympie ju pozval spievať sám riaditeľ Bruno Coquatrix a Dalida slávila veľké úspechy. Tie jej koncom 50. rokov otvorili cestu na koncertné turné. Okrem Európy vystupovala v Egypte, v Spojených štátoch, odkiaľ dostala ďalšie ponuky na koncerty, lenže ich odmietla. Neskôr sa vyjadrila, že v krajinách hovoriacich po anglicky nikdy nedosiahla výrazný úspech. Európa jej však ležala pri nohách. V roku 1961 sa opäť postavila na javisko v Olympii a mesiac spievala pred vypredaným hľadiskom pre dvetisíc divákov. Potom sa zasa vybrala na turné, tentoraz do Japonska a Vietnamu. Zažívala ovácie a plné sály. Zažiarila aj v spevácky náročnej ústrednej skladbe k filmu Grék Zorba. Natáčala v rozhlase i na gramofónové platne. Keď v 60. rokoch hudobnú scénu zaplavili piesne štýlu jé-jé-jé, aj ona ich zaradila do svojho repertoáru a opäť si podmanila poslucháčov. K nim v 70. rokoch pridala disko hudbu a bola jej prvou francúzskou interpretkou, keď nahrala v disko verzii známu pieseň J’attendrai.

Nech spievala skladby v ktoromkoľvek hudobnom štýle, publikum ich prijímalo s nadšením. Dalida na koncertoch medzi skladbami nikdy nič nerozprávala, len spievala a zvyčajne nedávala ani prídavky. Fanúšikovia ju aj tak milovali. Hoci preferovala spevácku dráhu, neodmietala ani filmové roly. Diváci ju videli vo francúzskych, v talianskych, španielskych a egyptských snímkach. Na tomto poli žiadne ocenenia neočakávala, vyjadrila sa, že si len plní filmové sny z mladosti. Úspech na striebornom plátne predsa len zaznamenala. Kritika i diváci ju ocenili v úlohe mladej babičky, ktorú na sklonku života hrala vo filme Šiesty deň. V profesionálnej dráhe sa Dalide darilo vo všetkom, na čo siahla. Jej súkromný život však už taký priamočiary a úspešný nebol. Bol plný problematických vzťahov s mužmi, občas so ženatými, oveľa viac s nespoľahlivými.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia