Nebezpečné šošovky

Príbehy o duševných chorobách strážcov majákov sa objavovali často. Figurovali v nich duchovia, zapaľovanie a zhasínanie svetiel bez zásahu človeka, nezvyčajné zvuky. V mnohých prípadoch pracovala určite aj fantázia, no základ mohol byť reálny. Podľa historických štatistík sa skutočne u strážcov veľmi často vyskytovali psychické poruchy a samovraždy. Koncom 20. storočia však odborníci prišli so zaujímavou informáciou. Podali jednoduché vysvetlenie, prečo prichádzalo k častým duševným problémom u správcov veží. Na príčine mohla byť ortuť z Fresnelových šošoviek. Tie sa od roku 1822 používali na majákoch a zvyšovali dosah svetla aj na niekoľko desiatok kilometrov. Chronická otrava týmto kovom spôsobovala zmätenosť, depresiu, halucinácie a v kombinácii s izolovaným životom mohla byť spúšťačom nebezpečných psychických záchvatov, nezriedka sa končiacich smrťou.

Čo znamenala samota na majáku, to si mohli čitatelia prečítať v roku 1943 v denníku Rock­land Curier. O živote ďaleko od obývaných miest porozprávala Roscoe Fletcherová, manželka strážcu veže na ostrove Matinicus: „Žijeme asi 40 kilometrov od obývaného územia. Počasie je nepredvídateľné, sú tu časté zimné víchrice a silné vetry, neraz majú silu hurikánu. Nemáme chladničku, takže jeme najmä potraviny v konzervách. Najhoršia je odlúčenosť od našich dvoch dcér. Prichádzajú k nám iba v lete a na Vianoce, pretože obe študujú na pevnine. Keď sme na majáku s mužom sami, sme vďační za každé rozptýlenie. Najmä za knihy, noviny a časopisy, ktoré nám sem posielajú.“ Náročnú odlúčenosť vyriešili napríklad v Amerike už v roku 1867 tak, že zriadili takzvané cestovné knižnice. Na tie najodľahlejšie majáky posielali debny s knihami a v pravidelných intervaloch ich vymieňali.

Pokračovanie na ďalšej strane...