Záhadné zmiznutie

Iný záhadný príbeh sa odohral v predvianočnom čase v roku 1900 na majáku na malom ostrove Eielean Mor pri západnom brehu Škótska. V polovici decembra z neho zmizli traja strážcovia James Ducat, Donald McArthur a Thomas Marshall. Zrejme šli k 23-metrovému majáku, ktorý bol postavený len rok predtým, aby ho rozsvietili. To, že niečo nie je v poriadku, nahlásila posádka lode plaviacej sa okolo 15. decembra. Bolo jej podozrivé, že v zimnom, nevľúdnom a hmlistom počasí nevidí žiadne svetlo. Prvá loď sa napriek upozorneniu pre mohutný príboj dostala k ostrovčeku Eielean Mor až 26. decembra. Bol na nej štvrtý strážca Josephe Moore, ktorý mal vystriedať jedného z kolegov. Keď s kapitánom Jimom Harviem a ďalšími tromi námorníkmi dorazili k brehu, zistili, že nie je vyvesená signalizačná zástava, a nikto ich nečakal. Vystrelili svetlicu, ale ani na ňu nikto z trojice strážcov nezareagoval. Na móle stáli nevybalené debny so zásobami, dvere na majáku neboli zamknuté, vnútri našli prevrátenú stoličku a na stole nedojedené jedlo.

Všetko ostatné bolo na svojom mieste. No zastali hodiny, čo značilo, že traja muži zmizli asi pred týždňom. Na zemi ležali dva z troch nepremokavých odevov, akoby si ich nestačili obliecť. Kapitán Jim Harvie v telegrafe prevádzkovateľovi na pevninu oznámil: „Na ostrove Eielean Mor prišlo k obrovskému nešťastiu, zmizli traja správcovia. Nešťastníkov zrejme z útesu zmietla vlna alebo sa utopili, keď chceli zapáliť lampu v majáku.“ Ani rozsiahle pátranie neobjavilo nezvestných správcov, na ktorých doma čakali manželky a spolu šesť detí. Členovia pátracieho tímu našli na brehu ostrova stopy po vyčíňaní mohutnej búrky: od kraja útesu až do vzdialenosti desať metrov bol rozrytý trávnik, živel pohol aj balvanom vážiacim asi tonu, posunul ho z pôvodného miesta o niekoľko metrov, z betónu vytrhol železničné podvaly a rozbil debnu s kotviacimi lanami, tie boli porozhadzované po okolí.

Robert Muirhead zo škótskej správy majákov po obhliadke prišiel k záveru, že všetci traja sa stali obeťou nevyspytateľného počasia. Usúdil, že zrejme keď sa začínala búrka, James Ducat a Thomas Marshall šli skontrolovať kotviace laná a svetlo v majáku. Vybehli len naľahko, ani si neobliekli ochranný odev. Podcenili rozbesnený živel a ten ich zrazil z útesu do mora. Tretí zo strážcov Donald McArthur ich šiel varovať, dal si na seba nepremokavý kabát, ale ani ten ho neochránil a vo vlnách našiel smrť. Ich telá nikdy nenašli, čo bolo živnou pôdou pre rôzne špekulácie: zabili ich duchovia, mimozemšťania, morská príšera. Podľa inej hypotézy to boli tajní agenti a ušli do Ameriky, aby tam začali nový život. V historických záznamoch je zachytená aj dráma, ktorá sa odohrala na Clippertonovom ostrove, ležiacom v Tichom oceáne a vzdialenom vyše tisíc kilometrov od juhozápadného pobrežia Mexika.

V súčasnosti je tento atol neobývaný, no do roku 1915 sa na ňom zbieralo guáno, vtáčí trus, ktorý sa používa najmä ako organické hnojivo. Na ostrove žili zberači trusu s rodinami, ale po spomínanom roku sa mexická vláda rozhodla nepokračovať v ťažbe guána a obyvateľov atolu prestala zásobovať. Z trinástich mužov väčšina dostala po čase skorbut a zomreli, ostatní našli smrť vo vlnách oceána, keď sa snažili doplávať na najbližšiu pevninu. Na ostrove zostalo pätnásť žien a detí. Jediný muž bol strážca majáku Victoriano Álvarez. Čím dlhšie žili v izolácii, tým viac sa stupňovalo neznesiteľné správanie tohto človeka. Ženy s deťmi si postupne zotročoval. Dva roky trvali príkoria a znásilňovanie, až to jedna zo žien nevydržala a v záchvate zlosti ho zabila kladivom. Onedlho ich z ostrova odviezla loď, ktorá sa náhodou plavila okolo.

Pokračovanie na ďalšej strane...