Dospelí zvedavejší ako deti
Prvú časť „hviezdneho“ programu vedeného odborníkmi z Hvezdárne v Banskej Bystrici vo Vydrovskej doline tvorí štandardne prednáška v „lesoučebni“ horárne, po ktorej nasleduje pozorovanie oblohy profesionálnymi ďalekohľadmi. Vzhľadom na predpoveď počasia a hroziace zvyšovanie oblačnosti sa zaužívané poradie nakoniec menilo a išlo sa zo zimy do tepla vykúrenej lesníckej stavby postavenej v roku 1856. Pre väčšinu účastníkov dobrá správa, keďže mráz nepríjemne zaliezal pod nechty.
„V mestách nemáme pre svetelné znečistenie možnosť pozorovať oblohu tak ako v týchto lokalitách, kde si oveľa lepšie vychutnáme krásu nočnej oblohy. Zrazu vidíme objekty, planéty, hmloviny hviezdokopy a predovšetkým Mliečnu cestu. Tá je pre ľudí najväčším lákadlom, aj keď v zimnom období je menej výrazná,“ vysvetľoval bezprostredne po sledovaní nočnej oblohy astronóm z banskobystrickej hvezdárne Stanislav Kaniansky.
Publikum z Astrovlaku, v ktorom sa v rôznych pomeroch stretávajú dospelí a deti, nemôže jeho pútavé rozprávanie nezaujať. Kto je zvedavejší, malí alebo veľkí poslucháči? „Väčšinou paradoxne dospelí, ale deti si zasa pamätajú čerstvo zo školy fakty o slnečnej sústave a o hviezdach. Je pre ne pútavé vidieť oblohu naživo,“ prezrádza.
Lesnícky skanzen, kde sa práve nachádzame, spravujú Lesy SR od roku 2002. Na jeho začiatku bol trojkilometrový chodník so 60 informačnými stanovišťami, dnes je na piatich kilometroch až 90 panelov. „Hovoria o tom, čo tvorí les a ako ho človek využíval. Hoci sezónu so všetkými sprístupnenými atrakciami máme od 1. mája do 30. septembra, náš Lesnícky skanzen je otvorený po celý rok. Teší ma, že vďaka výbornej myšlienke Astrovlaku sme ho ešte viac zatraktívnili,“ dodal vedúci Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline Michal Kofira.
Rušeň, ktorý ťahal náš vláčik, viedol rušňovodič Boris Hlaváč.
Zdroj: Ján Miškovič
Namiesto šrotu unikát
Začiatok príbehu Čiernohronskej lesnej železnice prepravujúcej drevo zo širokého okolia siaha do roku 1908. S dĺžkou 132 kilometrov a 115 zamestnancami bola najväčšou zo 70 lesných železníc, ktoré vtedy na území Slovenska fungovali. „V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov však začali pribúdať nákladné autá a postupne preberali funkciu lesných železníc za nižšie náklady. Čiernohronská napokon vydržala najdlhšie zo všetkých – až do roku 1982. Potom mala ísť do šrotu. Našťastie sa však našli ľudia z vtedajšieho združenia Strom života, ktorí začali železničku obnovovať a zachraňovať,“ hovorí riaditeľ Čiernohronskej železnice Aleš Bílek.
Aj tento rodák z Plzne bol vtedy súčasťou partie mladých nadšencov, ktorí zvrátili nezvrátiteľné a najmä vďaka nim si môžeme železničku od roku 1992 užívať ako jedinečnú turistickú atrakciu. V súčasnosti patrí združeniu siedmich obcí a prevádzkuje ju nezisková organizácia prevažne z dobrovoľníckych príspevkov bez systémových dotácií. Sezóna prepravy na troch tratiach sa každoročne začína po Veľkej noci a končí 15. septembra, okrem pasažierov v rámci pravidelného cestovného poriadku využívajú železnicu napríklad účastníci rôznych firemných akcií.
Astrovlak je špecialitou, ktorá len spestruje lesné kilometre medzi Čiernym Balogom a Vydrovskou dolinou. „V časoch zvozu dreva tu, samozrejme, žiadne osobné vozne nejazdili, k dispozícii boli iba jednoduché vagóny pre lesných robotníkov. Tie, ktoré dnes verejnosť využíva, preto skupujeme zo všetkých kútov Európy,“ objasňuje Aleš Bílek fungovanie stále živej národnej kultúrnej pamiatky, ktorú ročne využívajú desaťtisíce turistov.
- Zatiahnutá obloha? Zatiaľ iba raz
Vo vláčiku ani v horárni by určite neprekážali, počas pozorovania hviezd však určite áno. V rozhovore s Kristínou Šajgalíkovou, samozrejme, padla aj otázka, čo v prípade, ak sa vesmírne objekty ukryjú za mračná. „Hviezdy nám zatiaľ takmer vždy priali a ukázali sa v plnej kráse. Či už v lete po horúcich dňoch s búrkami alebo v zime po hustom snežení.
Zatiaľ sme zrušili iba jeden zimný termín, keď bola na vyše týždňa avizovaná rozsiahla tlaková níž nad celou Európou. Vynaliezaví astronómovia z banskobystrickej hvezdárne však majú aj „mokrý“ variant pre prípad premenlivého počasia, keď si pripravia viac pútavých prednášok, videí a seminárov. Vždy však kladieme dôraz na pozorovanie, aby sme mohli pristúpiť k teleskopickým ďalekohľadom, nájsť si súhvezdie a priučiť sa orientácii podľa hviezd ako naši predkovia,“ hovorí členka tímu OOCR región Horehronie.
