Svoju novinársku kariéru som začínal v roku 1995 v rodnom Brne, aby som v nej potom pokračoval na Slovensku. Až do roku 2007, kedy sa môj život spojil so Životom, som sa ako redaktor venoval predovšetkým športovému spravodajstvu a publicistike, dnes sa v rámci nášho magazínu zaoberám podstatne širšou ponukou tém v stredoslovenskom regióne. Najkrajším bonusom tejto práce je fakt, že sa stretávam so stále novými, častokrát veľmi inšpiratívnymi ľuďmi a rozširujem si svoj všeobecný rozhľad. Čo viac s môže človek od svojho povolania želať? Hoci aj v ňom niekedy prežívam ťažšie chvíle, doteraz ma neomrzelo a verím, že to tak ešte nejaký čas zostane.

Richard Budín

Pre človeka, ktorý ide Čiernohronskou železnicou prvýkrát, je zážitkom už len príchod do východiskovej stanice v&nbsp;Čiernom Balogu. Akousi vstupnou bránou je malé múzeum lesných železníc. Okrem iných zaujímavých artefaktov tu nájdete aj živý zmenšený model zachovanej trate, kde si môžu návštevníci tlačidlom privolať vláčik. Vonku nás čaká prehliadka rôznych druhov motorových i&nbsp;parných rušňov a&nbsp;vozňov.

Medzi nimi je aj náš vlak s&nbsp;odchodom o&nbsp;18.30, ktorý nás onedlho odprevadí za hviezdami. Náš fotograf naklonený každej zábave nezostal ani tentoraz nič dlžný svojej povesti, „vyfasoval“ červenú čapicu s&nbsp;ukazovadlom a&nbsp;zahral sa na výpravcu. Celkom mu to seklo. Vybrali sme si prvú triedu v&nbsp;pekne zachovanom vozni s&nbsp;malými sedadlami. Je až neuveriteľné, že sa tento vozeň z&nbsp;rakúskej železničky Mariazell, ktorá v&nbsp;tom čase prechádzala rozsiahlou obnovou vozového parku, podarilo získať za cenu šrotu. Tento vozeň je skvelý aj na zimu, keďže disponuje kúrením formou „bufíku“.

Žiadny presušený vzduch ako v&nbsp;dnešných vlakoch, ale príjemné teplo. Po štyroch kilometroch sme vo Vydrovskej doline a&nbsp;vybavení svietiacimi hadičkami absolvujeme asi päťstometrový presun do Lesníckeho skanzenu. Ešte chvíľu počkať, kým sa oči prispôsobia tme, a&nbsp;vesmírne divadlo sa môže začať. Mesiac, Venuša, Polárka, súhvezdia a&nbsp;na chvíľu dokonca aj dve družice svietia vysoko nad našimi hlavami. Pohybovali sa v&nbsp;oveľa väčšej výške aj rýchlosti ako lietadlá, len neblikali.

Myšlienka Astrovlaku vstúpila do praxe v&nbsp;lete roku 2018. Odvtedy sa organizujú večerné jazdy v&nbsp;celkovo šiestich termínoch ročne počas letných a&nbsp;jarných prázdnin. „Aj táto aktivita vychádza z&nbsp;cieľov Oblastnej organizácie cestovného ruchu región Horehronie prilákať k&nbsp;nám viac návštevníkov. Zároveň chceme na Horehronie vracať tých, ktorí tu už boli. Ľudia sa každoročne pýtajú, čo máme nové, takže sa snažíme vymýšľať stále nové projekty,“ hovorí destinačná manažérka tohto združenia Kristína Šalgalíková.

Spojenie historickej úzkokoľajnej Čiernohronskej železnice s&nbsp;pozorovaním hviezd je mimoriadnou záležitosťou aj z&nbsp;toho pohľadu, že do Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline sa turista po zotmení nedostane. „Práve na túto akciu máme výnimku, takže si tu ľudia môžu vychutnať zaujímavý zážitkový večer. V&nbsp;letných termínoch pozorujeme oblohu v&nbsp;neskorších večerných až nočných hodinách a&nbsp;neraz sa stalo, že sme sa domov vracali až po polnoci. Okrem rodín chodia aj jednotlivci, ktorých astronomická téma láka,“ vysvetľuje Kristína Šajgalíková.

Čo sa týka kapacity jedného vlakového minizájazdu, optimum je maximálne 20-25 ľudí, ale vždy sa ich prihlási viac. „Záujem je naozaj veľký, ľudia volajú aj po uzavretí rezervácie. Tento rok sme počas jarných prázdnin na západnom Slovensku privítali až 70 účastníkov,“ dodáva destinačná manažérka s&nbsp;tým, že neraz vznikajú úsmevné situácie. Nie vždy si ľudia prečítajú podrobné inštrukcie, a&nbsp;tak prišli napríklad s&nbsp;kočíkom, ktorý potom počas pešieho presunu cez úzku zamrznutú lávku od vlakovej zastávky v&nbsp;smere do horárne niesli nad hlavou. Či už v&nbsp;krátkom tričku, alebo zimnej vetrovke, pozorovanie hviezd má vždy svoje čaro. Aj preto, že sa vám v&nbsp;zime a&nbsp;v&nbsp;lete ukáže vždy iná časť oblohy.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Prvú časť „hviezdneho“ programu vedeného odborníkmi z Hvezdárne v&nbsp;Banskej Bystrici vo Vydrovskej doline tvorí štandardne prednáška v&nbsp;„lesoučebni“ horárne, po ktorej nasleduje pozorovanie oblohy profesionálnymi ďalekohľadmi. Vzhľadom na predpoveď počasia a&nbsp;hroziace zvyšovanie oblačnosti sa zaužívané poradie nakoniec menilo a&nbsp;išlo sa zo zimy do tepla vykúrenej lesníckej stavby postavenej v&nbsp;roku 1856. Pre väčšinu účastníkov dobrá správa, keďže mráz nepríjemne zaliezal pod nechty.

„V&nbsp;mestách nemáme pre svetelné znečistenie možnosť pozorovať oblohu tak ako v&nbsp;týchto lokalitách, kde si oveľa lepšie vychutnáme krásu nočnej oblohy. Zrazu vidíme objekty, planéty, hmloviny hviezdokopy a&nbsp;predovšetkým Mliečnu cestu. Tá je pre ľudí najväčším lákadlom, aj keď v&nbsp;zimnom období je menej výrazná,“ vysvetľoval bezprostredne po sledovaní nočnej oblohy astronóm z&nbsp;banskobystrickej hvezdárne Stanislav Kaniansky.

Publikum z&nbsp;Astrovlaku, v&nbsp;ktorom sa v&nbsp;rôznych pomeroch stretávajú dospelí a&nbsp;deti, nemôže jeho pútavé rozprávanie nezaujať. Kto je zvedavejší, malí alebo veľkí poslucháči? „Väčšinou paradoxne dospelí, ale deti si zasa pamätajú čerstvo zo školy fakty o&nbsp;slnečnej sústave a&nbsp;o&nbsp;hviezdach. Je pre ne pútavé vidieť oblohu naživo,“ prezrádza.

Lesnícky skanzen, kde sa práve nachádzame, spravujú Lesy SR od roku 2002. Na jeho začiatku bol trojkilometrový chodník so 60 informačnými stanovišťami, dnes je na piatich kilometroch až 90 panelov. „Hovoria o&nbsp;tom, čo tvorí les a&nbsp;ako ho človek využíval. Hoci sezónu so všetkými sprístupnenými atrakciami máme od 1. mája do 30. septembra, náš Lesnícky skanzen je otvorený po celý rok. Teší ma, že vďaka výbornej myšlienke Astrovlaku sme ho ešte viac zatraktívnili,“ dodal vedúci Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline Michal Kofira.

Začiatok príbehu Čiernohronskej lesnej železnice prepravujúcej drevo zo širokého okolia siaha do roku 1908. S&nbsp;dĺžkou 132 kilometrov a&nbsp;115 zamestnancami bola najväčšou zo 70 lesných železníc, ktoré vtedy na území Slovenska fungovali. „V&nbsp;šesťdesiatych a&nbsp;sedemdesiatych rokov však začali pribúdať nákladné autá a&nbsp;postupne preberali funkciu lesných železníc za nižšie náklady. Čiernohronská napokon vydržala najdlhšie zo všetkých – až do roku 1982. Potom mala ísť do šrotu. Našťastie sa však našli ľudia z&nbsp;vtedajšieho združenia Strom života, ktorí začali železničku obnovovať a&nbsp;zachraňovať,“ hovorí riaditeľ Čiernohronskej železnice Aleš Bílek.

Aj tento rodák z&nbsp;Plzne bol vtedy súčasťou partie mladých nadšencov, ktorí zvrátili nezvrátiteľné a&nbsp;najmä vďaka nim si môžeme železničku od roku 1992 užívať ako jedinečnú turistickú atrakciu. V&nbsp;súčasnosti patrí združeniu siedmich obcí a&nbsp;prevádzkuje ju nezisková organizácia prevažne z dobrovoľníckych príspevkov bez systémových dotácií. Sezóna prepravy na troch tratiach sa každoročne začína po Veľkej noci a&nbsp;končí 15. septembra, okrem pasažierov v&nbsp;rámci pravidelného cestovného poriadku využívajú železnicu napríklad účastníci rôznych firemných akcií.

Astrovlak je špecialitou, ktorá len spestruje lesné kilometre medzi Čiernym Balogom a&nbsp;Vydrovskou dolinou. „V&nbsp;časoch zvozu dreva tu, samozrejme, žiadne osobné vozne nejazdili, k&nbsp;dispozícii boli iba jednoduché vagóny pre lesných robotníkov. Tie, ktoré dnes verejnosť využíva, preto skupujeme zo všetkých kútov Európy,“ objasňuje Aleš Bílek fungovanie stále živej národnej kultúrnej pamiatky, ktorú ročne využívajú desaťtisíce turistov.

Vo vláčiku ani v horárni by určite neprekážali, počas pozorovania hviezd však určite áno. V rozhovore s Kristínou Šajgalíkovou, samozrejme, padla aj otázka, čo v prípade, ak sa vesmírne objekty ukryjú za mračná. „Hviezdy nám zatiaľ takmer vždy priali a ukázali sa v plnej kráse. Či už v lete po horúcich dňoch s búrkami alebo v zime po hustom snežení.
&nbsp;
Zatiaľ sme zrušili iba jeden zimný termín, keď bola na vyše týždňa avizovaná rozsiahla tlaková níž nad celou Európou. Vynaliezaví astronómovia z banskobystrickej hvezdárne však majú aj „mokrý“ variant pre prípad premenlivého počasia, keď si pripravia viac pútavých prednášok, videí a seminárov. Vždy však kladieme dôraz na pozorovanie, aby sme mohli pristúpiť k teleskopickým ďalekohľadom, nájsť si súhvezdie a priučiť sa orientácii podľa hviezd ako naši predkovia,“ hovorí členka tímu OOCR región Horehronie.