Pre človeka, ktorý ide Čiernohronskou železnicou prvýkrát, je zážitkom už len príchod do východiskovej stanice v Čiernom Balogu. Akousi vstupnou bránou je malé múzeum lesných železníc. Okrem iných zaujímavých artefaktov tu nájdete aj živý zmenšený model zachovanej trate, kde si môžu návštevníci tlačidlom privolať vláčik. Vonku nás čaká prehliadka rôznych druhov motorových i parných rušňov a vozňov.

Medzi nimi je aj náš vlak s odchodom o 18.30, ktorý nás onedlho odprevadí za hviezdami. Náš fotograf naklonený každej zábave nezostal ani tentoraz nič dlžný svojej povesti, „vyfasoval“ červenú čapicu s ukazovadlom a zahral sa na výpravcu. Celkom mu to seklo. Vybrali sme si prvú triedu v pekne zachovanom vozni s malými sedadlami. Je až neuveriteľné, že sa tento vozeň z rakúskej železničky Mariazell, ktorá v tom čase prechádzala rozsiahlou obnovou vozového parku, podarilo získať za cenu šrotu. Tento vozeň je skvelý aj na zimu, keďže disponuje kúrením formou „bufíku“.

Žiadny presušený vzduch ako v dnešných vlakoch, ale príjemné teplo. Po štyroch kilometroch sme vo Vydrovskej doline a vybavení svietiacimi hadičkami absolvujeme asi päťstometrový presun do Lesníckeho skanzenu. Ešte chvíľu počkať, kým sa oči prispôsobia tme, a vesmírne divadlo sa môže začať. Mesiac, Venuša, Polárka, súhvezdia a na chvíľu dokonca aj dve družice svietia vysoko nad našimi hlavami. Pohybovali sa v oveľa väčšej výške aj rýchlosti ako lietadlá, len neblikali.

Projekt, ktorý láka

Myšlienka Astrovlaku vstúpila do praxe v lete roku 2018. Odvtedy sa organizujú večerné jazdy v celkovo šiestich termínoch ročne počas letných a jarných prázdnin. „Aj táto aktivita vychádza z cieľov Oblastnej organizácie cestovného ruchu región Horehronie prilákať k nám viac návštevníkov. Zároveň chceme na Horehronie vracať tých, ktorí tu už boli. Ľudia sa každoročne pýtajú, čo máme nové, takže sa snažíme vymýšľať stále nové projekty,“ hovorí destinačná manažérka tohto združenia Kristína Šalgalíková.

Spojenie historickej úzkokoľajnej Čiernohronskej železnice s pozorovaním hviezd je mimoriadnou záležitosťou aj z toho pohľadu, že do Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline sa turista po zotmení nedostane. „Práve na túto akciu máme výnimku, takže si tu ľudia môžu vychutnať zaujímavý zážitkový večer. V letných termínoch pozorujeme oblohu v neskorších večerných až nočných hodinách a neraz sa stalo, že sme sa domov vracali až po polnoci. Okrem rodín chodia aj jednotlivci, ktorých astronomická téma láka,“ vysvetľuje Kristína Šajgalíková.

Čo sa týka kapacity jedného vlakového minizájazdu, optimum je maximálne 20-25 ľudí, ale vždy sa ich prihlási viac. „Záujem je naozaj veľký, ľudia volajú aj po uzavretí rezervácie. Tento rok sme počas jarných prázdnin na západnom Slovensku privítali až 70 účastníkov,“ dodáva destinačná manažérka s tým, že neraz vznikajú úsmevné situácie. Nie vždy si ľudia prečítajú podrobné inštrukcie, a tak prišli napríklad s kočíkom, ktorý potom počas pešieho presunu cez úzku zamrznutú lávku od vlakovej zastávky v smere do horárne niesli nad hlavou. Či už v krátkom tričku, alebo zimnej vetrovke, pozorovanie hviezd má vždy svoje čaro. Aj preto, že sa vám v zime a v lete ukáže vždy iná časť oblohy.

Článok pokračuje na ďalšej strane.