Bolo to prvé jedlo a už tradične sa podávalo s medom, cesnakom alebo orechmi. Tenké oblátky sa pripravovali z nekvaseného cesta a mali funkciu hostie – predstavovali posvätný chlieb, telo Kristovo. Boli okrúhle alebo oválne, ozdobené cirkevnými symbolmi: na jednej strane býval väčšinou znak kríža, na druhej bolo častým motívom ukrižovanie Krista alebo Baránok Boží, iniciálky IHS (grécka skratka Ježišovho mena) doplnené kalichom či vetvičkou viniča.

Na oblátkach sa výnimočne objavili aj svetské zobrazenia, napríklad naznačená architektúra mesta, rakúska orlica, poľovník s jeleňom alebo šľachtický erb. Neskôr pribudli ku klasickým oblátkam aj trubičky. Gréckokatolícki alebo pravoslávni veriaci piekli ako obradové pečivo malé koláčiky z kvaseného cesta. Pečenie oblátok v minulosti nepriamo nadväzovalo na 13. december, na Luciu. Dovtedy vo väčšine vidieckych domácností už skončili so zakáľačkami, takmer vo všetkých obydliach bolo upratané, vyumývané, vyleštené. Bolo treba vykonať ešte rôzne zvyky spojené s Luciou, po ktorých nastal v dušiach ľudí pokoj. Nimi si podľa tradovaných obyčají zabezpečili ochranu obydlí a hojnosť pre dom v nasledujúcom roku a mohli sa okrem iných činností súvisiacich s Vianocami venovať aj pečeniu oblátok.

Oblátky až po Lucii

Pred zavedením gregoriánskeho kalendára sa deň svätej Lucie pokladal za najkratší deň v roku a viazali sa k nemu rôzne povery alebo magické úkony s ochranným cieľom. V tento deň bolo najmenej denného svetla, ľudia mali z neho strach, pretože podľa ich predstáv im v krátkom dni a dlhej noci mohli uškodiť rôzne démonické bytosti. Nielen im, ale aj dobytku, preto sa chránili rôznymi spôsobmi: na prvom mieste to bol cesnak. Počas celého roka sa ho hádam nezjedlo toľko ako práve v predvečer Lucie. Jedli ho dospelí i deti, gazdiné ho dávali aj dobytku. Robili ním krížiky na vstupné dvere do domu, ale aj do maštale. Podľa povier bola Lucia najväčšia zo všetkých bosoriek, pretože keď ju chceli upáliť ako strigu a hodili ju do plameňov, nezhorela a žila ďalej. To bol mýtus, ktorý sa tradoval väčšinou v ľudových vrstvách.

V skutočnosti sa svätá Lucia narodila koncom 3. storočia v Syrakúzach na Sicílii. Pochádzala z dobre situovanej kresťanskej rodiny. Legiend okolo nej je veľa, podľa najstaršej, ktorú spomína Dante Alighieri v Božskej komédii, po smrti otca ju matka chcela vydať za pohanského ženícha. Očarili ho jej nádherné oči. Lucia však tajne zložila sľub, že svoj život zasvätí Ježišovi. Matka i ženích naliehali, preto Lucia situáciu vyriešila tak, že si vylúpila oči a v miske ich poslala svojmu obdivovateľovi. Panna Mária ju za to odmenila novými, ešte krajšími. Keď Lucia prezradila matke, že vydaj odmietla pre sľub Spasiteľovi, matka jej svadobné veno i svoj majetok rozdala chudobným. Ohrdnutý ženích Luciu udal z márnenia majetku a z kresťanstva. Lucia skončila vo väzení a pretože sa odmietla vzdať kresťanskej viery, kat jej 13. decembra 304 prebodol hrdlo. Od 5. storočia ju cirkev začala uctievať ako sväticu.

Pokračovanie na ďalšej strane...