Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Pri raketovom útoku na letisko v&nbsp;Bagdade, ktorý nariadil americký prezident Donald Trump, zomrel minulý týždeň veliteľ iránskych elitných jednotiek Kuds Kásim Sulejmání a&nbsp;ďalší ôsmi ľudia. Americký prezident, ako ho cituje nemecký časopis pre európske myslenie Merkur, vehementne bráni tento krok a&nbsp;nazýva veliteľa sadistickým masovým vrahom.

Irán však odpovedal vypálením rakiet na americké základne v&nbsp;Iraku. Cena ropy preto začala na svetových trhoch dramaticky stúpať. Pred začatím konfliktu barel severomorskej ropy Brent predávali za približne 66&nbsp;dolárov. Po vyostrení situácie na Blízkom východe cena krátkodobo stúpla nad 70&nbsp;dolárov. Aktuálne je situácia stabilizovaná a&nbsp;barel ropy sa opäť predáva po 66&nbsp;dolárov.

Každý piaty barel ropy sa vo svete vyťaží práve v&nbsp;oblasti Perzského zálivu. V&nbsp;roku 2018 sa denne z&nbsp;tejto časti sveta prepravovalo v&nbsp;priemere 21 miliónov barelov ropy. To zodpovedá približne 21 percentám celosvetovej spotreby ropy.

Na svetové trhy sa tankery dostanú iba cez Hormuzský prieliv, ktorý je na niektorých miestach široký 54&nbsp;kilometrov, nachádza sa medzi Iránom a&nbsp;Ománom. Ak dôjde k&nbsp;vyostreniu konfliktu, iránske rakety dokážu zasiahnuť každý tanker plaviaci sa strategickou úžinou. Svet by musel čeliť prudkému zdražovaniu pohonných&nbsp;hmôt a&nbsp;následne aj hospodárskej kríze.

Donald Trump pre spravodajský kanál Fox News uviedol, že Sulejmání mal v&nbsp;pláne zaútočiť na štyri americké ambasády. „Mali sme konkrétne informácie o&nbsp;okamžitej hrozbe,“ upresnil minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo.

Rakety, ktoré vystrelili z&nbsp;dronu, vybuchli vo chvíli, keď veliteľ špeciálnych jednotiek Iránskych revolučných gárd vystupoval z&nbsp;lietadla, jeho telo následne identifikovali iba podľa prsteňa.

„Nech toto slúži ako varovanie, že pokiaľ Irán udrie na akýchkoľvek Američanov alebo americký majetok, máme zameraných 52&nbsp;iránskych cieľov, niektoré z&nbsp;nich sú na veľmi vysokej úrovni a&nbsp;dôležité pre Irán a&nbsp;iránsku kultúru. Ak znova zaútočia, a&nbsp;ja im dôrazne odporúčam, aby to nerobili, potom ich zasiahneme silnejšie, než ako boli kedy zasiahnutí!“ napísal Trump na Twitteri.

Irán však v&nbsp;stredu minulý týždeň vypálil viac ako 20 rakiet na iracké základne, na ktorých sú umiestnení aj americkí vojaci. Z&nbsp;ich strany išlo o&nbsp;pomstu. Celý svet spozornel v&nbsp;očakávaní, ako sa bude vyvíjať konflikt na Blízkom východe.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Svetoví odborníci sa však zhodli, že Irán v&nbsp;tomto prípade reagoval pomerne vlažne, prvoradé pre nich bolo, aby si zachovali svoju tvár pred ľudom. Podľa expertov by teda Irán nemal ísť do úplne priamej konfrontácie so Spojenými štátmi, tamojšia vláda si totiž najviac cení vlastné prežitie a&nbsp;na dôvažok ani nemá dostatok prostriedkov na jadrové odstrašenie.

Napätie by teda síce malo rásť, otvorená vojna by sa však nemala začať. „Nechceme stupňovať vojnu, ale chrániť sa proti akejkoľvek agresii,“ potvrdil tieto dohady na Twitteri iránsky minister zahraničných vecí Mohammad Džavád Zaríf. O&nbsp;eskaláciu napätia by nemali mať záujem ani Američania.

Podľa britských novín The Guardian sa hlavne starším Američanom pri predstave vojny na Blízkom východe vybavia spomienky v&nbsp;podobe vysokých cien benzínu a&nbsp;dlhých radov na čerpacích staniciach.

Hrozba drahších pohonných hmôt by preto mohla odradiť Trumpových voličov, ktorí ho podporovali v&nbsp;predchádzajúcich voľbách. Analytik a&nbsp;odborník na sociálnu politiku a&nbsp;medzinárodné vzťahy z&nbsp;Nadácie F. A. Hayeka Martin Reguli hovorí: „Ak sa Irán bude správať umiernene, a&nbsp;zatiaľ aj zaujal takýto postoj, nemusíme sa báť konfliktu, ktorý zasiahne celý svet a&nbsp;môže byť aj dôvodom na hospodársku krízu.

Lenže táto krajina podporuje niektoré teroristické skupiny a&nbsp;hnutia, práve toto pokladám za riziko. Stačí, ak by sa vystrelili rakety nesprávnym smerom, nikto nevie, čo potom bude nasledovať. Na druhej strane, Donald Trump si veľmi dobre uvedomuje, že pre predvolebné nálady si nemôže dovoliť vyostriť tento konflikt a&nbsp;zapríčiniť tak zhoršenie bezpečnostnej a&nbsp;ekonomickej situácie.“

V&nbsp;minulom týždni sa do určitej miery naplnili aj hrozby typu – nesprávne vystrelené rakety. V&nbsp;stredu minulý týždeň sa neďaleko Teheránu zrútilo ukrajinské dopravné lietadlo so 176 ľuďmi na palube. Irán neskôr priznal, že ho zostrelili omylom. Ako uvádza Merkur, veliaci dôstojník iránskej revolučnej gardy vyhlásil, že ukrajinské lietadlo sa priblížilo k&nbsp;strategicky dôležitému vojenskému zariadeniu, preto ho klasifikovali ako nepriateľskú riadenú strelu.

Veliteľ vzdušných a&nbsp;vesmírnych síl Revolučnej gardy Amir Ali Hajizadeh informoval, že zodpovedný dôstojník chcel nahlásiť nebezpečenstvo veliteľstvu, ale v&nbsp;tom čase došlo k&nbsp;chybe v&nbsp;komunikačnom systéme. Dôstojník mal vraj len pár sekúnd na to, aby sa rozhodol, či vystrelí protiletecké strely, alebo nie.

„Bohužiaľ to urobil, čo viedlo k&nbsp;nehode. Keď som sa o&nbsp;tom dozvedel, chcel som, aby som bol radšej mŕtvy,“ povedal Hajizadeh. Dodal, že prestrelka, pri ktorej zahynulo všetkých 176 ľudí na palube, nemá nič spoločné s&nbsp;iránskym raketovým útokom na americké vojenské základne v&nbsp;Iraku.

Prezident Hassan Rúhání sľúbil dôkladné vyšetrovanie a&nbsp;uviedol, že „neodpustiteľný incident“ bude právne stíhaný. „Očakávame, že Irán postaví vinníkov pred súd,“ reagoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnej sieti.

Zároveň vyzval iránsku stranu na vyplatenie kompenzácií a&nbsp;odškodného. Ukrajinská strana okrem toho presadzuje, aby sa na celom vyšetrovaní mohlo zúčastňovať 45 ukrajinských odborníkov.

Konflikt na Blízkom východe eskaloval aj posledný deň v&nbsp;minulom týždni. Na základňu vzdušných síl Balad v&nbsp;Iraku, ktorú používajú americké jednotky, bolo vypálených deväť mínometných nábojov. Polícia v&nbsp;provincii Salah al-Dín uviedla, že zranení sú traja irackí vojaci, ktorí strážili vstupnú bránu. Základne, ktoré v&nbsp;Iraku využíva americká armáda, sa v&nbsp;posledných mesiacoch opakovane stali terčom raketových útokov.

Ich následkom sú prevažne zranenia irackých vojakov, no vyžiadali si aj život jedného amerického kontraktora. K&nbsp;nedeľňajšiemu útoku sa zatiaľ nikto neprihlásil. Posledný deň v&nbsp;minulom týždni reagovali na situáciu na Blízkom východe aj takzvaní najväčší európski hráči. Nemecko, Francúzsko a&nbsp;Spojené kráľovstvo vydali spoločné vyhlásenie.

Deklarovali v&nbsp;ňom vôľu a&nbsp;pripravenosť viesť dialóg s&nbsp;Iránom kvôli stabilite v&nbsp;regióne. Zároveň vyzvali Irán, aby rešpektoval záväzky, ktoré preň vyplývajú z&nbsp;dohody o&nbsp;iránskom jadrovom programe podpísanej v&nbsp;roku 2015.

„Aj naďalej sme oddaní jadrovej dohode a&nbsp;jej zachovaniu, naliehavo vyzývame Irán, aby zmenil všetky opatrenia, ktoré sú v&nbsp;rozpore s&nbsp;dohodou. Vyzývame Irán zdržať sa akejkoľvek násilnej akcie alebo šírenia jadrových zbraní,“ stojí vo vyhlásení, o&nbsp;ktorom informovala agentúra AFP.

Keďže vojnový konflikt by zapríčinil nárast ceny ropy – drahé palivá automaticky spomaľujú ekonomický rast –, na upokojenie situácie vyzvali aj Rusko a&nbsp;Čína. Na slovenských čerpacích staniciach musia motoristi v&nbsp;najbližších týždňoch počítať so zdražením palív o&nbsp;pár centov. K&nbsp;razantnejšiemu zvyšovaniu cien pohonných hmôt by zatiaľ nemalo dôjsť.

Okrem situácie na Blízkom východe by šok slovenskej ekonomike mohli spôsobiť aj iné externé faktory. Ide napríklad o&nbsp;recesiu v&nbsp;Nemecku a&nbsp;následnú neistotu a&nbsp;pokles tržieb v&nbsp;automobilových závodoch, ktoré majú prevádzku na Slovensku. Ďalším rizikom je neriadený brexit, doplatiť môžeme aj na to, ak budú ku dnu padať európske banky, ktoré majú u&nbsp;nás dcérske pobočky. Tvrdí to analytik Martin Reguli.
&nbsp;
„Osobne však hospodársku krízu neočakávam. Tvrdenie, že smerujeme ku svetovej kríze, je veľmi odvážne. Vízie o&nbsp;katastrofickom ekonomickom scenári šíria odborníci, ktorí chcú zaujať, a&nbsp;keby náhodu došlo ku kríze, aby mohli povedať – veď ja som to predpokladal.“ Napriek tomu tento odborník radí, aby sme vždy boli pripravení na akýkoľvek ekonomický kolaps:
&nbsp;
<ul>
<li>Mali by sme si neustále zvyšovať kvalifikáciu, zvlášť, ak disponujeme iba úzko zameranými odbornými schopnosťami. „Investujte do rozvoja svojej osobnosti, pre prípad, že by ste museli zmeniť zamestnanie. V tejto dobe je dobré, ak ovládate prácu s dátami a posilňujete si analytické schopnosti.“&nbsp;</li>
<li>Umenie šetriť by sme mali ovládať v akejkoľvek dobe. „Vytvorte si finančnú rezervu, aspoň niekoľko sto eur, aby ste mali peniaze na preklenutie kritickej situácie (strata zamestnania, náhle zníženie platu).“&nbsp;</li>
<li>Pravidelne by sme mali analyzovať svoje výdavky. „Mali by ste presne vedieť pomenovať, čo je povinný a čo nadbytočný výdavok.“</li>
<li>Dôležité je vylepšovať si svoju finančnú gramotnosť. „Učte sa rozumne investovať, vytýčte si finančné plány do budúcnosti.“  Mali by sme sa správať ekologicky. „Čo najnižšia energetická závislosť vám pomôže oveľa ľahšie zvládnuť krízu, a teda prípadný náhly rast cien pohonných hmôt, plynu a elektrickej energie.“ Koučka a ekonómka Milena Dutková hovorí: „Človek potrebuje, nech je doba akákoľvek, pocit bezpečia, istoty, spolupatričnosti, lásky a prijatia, uznania a úcty. Dôležitá je aj sebarealizácia. Každý je však sám zodpovedný za svoj život a každý deň práve vy rozhodujete, ako ho prežijete.“</li>
<li>Dôležitá je finančná rezerva. „Aspoň vo výške šiestich mesačných príjmov.“</li>
<li>Okrem toho je dôležité sporiť. „Vo výške 20-30 % mesačného príjmu.“</li>
<li>Nielen peniaze, ale aj psychická pohoda je veľmi dôležitá. „Naučte sa udržať si zdravé sebavedomie založené na poznaní a rozvíjaní svojich silných stránok a poznaní tých slabých. Staňte sa najlepšou verziou seba samého.“</li>
<li>Práca šľachtí človeka, platí to v každej dobe, aj v čase krízy. „Zistite, aká činnosť vás skutočne napĺňa, a staňte sa v nej majstrom. Rozvíjajte nové pracovné zručnosti a soft skills, neustále sa vzdelávajte a buďte kreatívni.“&nbsp;</li>
<li>V núdzi spoznávame ozajstných priateľov. „Budujte a prehlbujte rodinné a priateľské vzťahy.“</li>
<li>Nikdy by sme nemali podliehať panike. „Zachovajte si v každej situácii nadhľad a kúsok humoru.“</li>
</ul>

Pripravení na krízu? Ako môže konflikt v Iráne ovplyvniť životy Slovákov

Erika Szalayová

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás

Pripravení na krízu? Ako môže konflikt v Iráne ovplyvniť životy Slovákov

Erika Szalayová

Súvisiace články

Stojaté vody sa pohli. Ako sa žije medzi Spišským hradom a Spišskou Kapitulou?

(Ne)nahraditeľná? Národné divadlo ruší po smrti Moniky Potokárovej niektoré predstavenia

Nechutné vyčíňanie najznámejšieho vraha 19. storočia. Podľa odhadov má na svedomí 200 životov

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás