Svoju novinársku kariéru som začínal v roku 1995 v rodnom Brne, aby som v nej potom pokračoval na Slovensku. Až do roku 2007, kedy sa môj život spojil so Životom, som sa ako redaktor venoval predovšetkým športovému spravodajstvu a publicistike, dnes sa v rámci nášho magazínu zaoberám podstatne širšou ponukou tém v stredoslovenskom regióne. Najkrajším bonusom tejto práce je fakt, že sa stretávam so stále novými, častokrát veľmi inšpiratívnymi ľuďmi a rozširujem si svoj všeobecný rozhľad. Čo viac s môže človek od svojho povolania želať? Hoci aj v ňom niekedy prežívam ťažšie chvíle, doteraz ma neomrzelo a verím, že to tak ešte nejaký čas zostane.

Richard Budín

Jeden z&nbsp;najvýznamnejších podnikov v&nbsp;regióne pokračuje v&nbsp;tradícii pôvodnej žiarskej hlinikárne, ktorej vznik sa datuje do augusta 1953. O&nbsp;rok teda výroba tejto komodity v&nbsp;stredoslovenskom meste oslávi okrúhle 70.&nbsp;výročie. Otázne je, či nepôjde skôr o&nbsp;smútočný kar, keďže podnik Slovalco sa vplyvom extrémneho nárastu ceny elektrickej energie dostal do existenčných problémov. Momentálne funguje na 60&nbsp;percent, z&nbsp;226 pecí je v&nbsp;prevádzke len niečo vyše polovice a&nbsp;výroba sa bude naďalej utlmovať. 

V&nbsp;podstate je to nezvratný proces, keďže za súčasných cien elektriny (doterajšia dlhodobá zmluva vypršala v&nbsp;roku 2021) hliník bez obrovských strát vyrábať nemožno. Jeho cena totiž s&nbsp;elektrinou nekorešponduje. Hoci počas pandémie cena hliníka stúpla takmer na 4&nbsp;000 dolárov za tonu, aktuálne sa pohybuje na úrovni 2&nbsp;500 dolárov za tonu. Obrovský nepomer azda najvýstižnejšie charakterizuje to, že pri cene 380 eur za megawatthodinu elektrickej energie, ktorá platila v&nbsp;čase realizácie tejto reportáže, je len náklad na elektrickú energiu na tonu hliníka 5&nbsp;000 eur, čiže dvojnásobok oproti predajnej cene.

O stanovisko sme požiadali aj Ministerstvo financií SR (MF SR), ktoré odmieta tvrdenia, že by akýmkoľvek spôsobom blokovalo zvýšenie kompenzácií z envirofondu (zákon č. 414 z roku 2012). K&nbsp;problematike uviedlo toto:
&nbsp;
• Obchodovanie s emisnými kvótami na pôde Európskej únie má za cieľ znižovať emisie škodlivých plynov v ovzduší, čo je aj cieľom predmetného zákona. Kompenzácie sú len prechodným a okrajovým nástrojom uvedenej legislatívy a približne polovica členských krajín EÚ ich neposkytuje vôbec (napríklad Rakúsko, Maďarsko a&nbsp;podobne). Zásadne preto nesúhlasíme s tvrdením, že Slovensko je v tomto smere na chvoste európskeho rebríčka.
&nbsp;
• Zástupca MF SR aj v rozporových konaniach a na pôde hospodárskej a sociálnej rady opakovane navrhol riešenie, ktoré ponúkalo kompenzácie vyššie, ako žiadalo ministerstvo hospodárstva. Ministerstvo hospodárstva žiadalo kompenzácie vo výške 12,5&nbsp;percenta z&nbsp;50&nbsp;percent príjmov z&nbsp;obchodovania s&nbsp;emisnými kvótami, čo by predstavovalo 6,25&nbsp;percenta. MF SR navrhovalo 25&nbsp;percent z&nbsp;30&nbsp;percent príjmov, čo je 7,5&nbsp;percenta.
&nbsp;
• MF SR zároveň upozorňuje, že Slovalco je aj v súčasnosti výrazným beneficientom energetickej legislatívy, pričom okrem predmetných kompenzácií z Environmentálneho fondu má dlhodobo znížené rozhodujúce tarifné poplatky za prenos elektrickej energie. Súčasne je priamo napojené na našu dcérsku spoločnosť SEPS, a. s., a nie prostredníctvom distribútora.
&nbsp;
• Zároveň dodávame, že problémy na trhu s hliníkom sú celoeurópske a možnosti Slovenskej republiky v&nbsp;tomto smere sú extrémne limitované. MF SR, samozrejme, ľudsky mrzia individuálne dosahy tejto krízy na zamestnancov, ale v tomto smere zároveň dodávame, že štát nedokáže a nemôže dlhodobo kompenzovať vstupné náklady podnikateľským subjektom.

Ministerstvo financií reaguje

S&nbsp;odstavovaním výroby je, samozrejme, spojené nepopulárne prepúšťanie. Zatiaľ k&nbsp;nemu nedošlo, ale v&nbsp;prípade zlého scenára môže prísť o&nbsp;prácu v&nbsp;najbližšom období prvých 300 zo 450 zamestnancov priamo v&nbsp;podniku plus ďalších 2&nbsp;500 ľudí z&nbsp;firiem naviazaných na žiarsku hlinikáreň je ohrozených tiež. Jediná fabrika svojho druhu na Slovensku so špičkovými technológiami za miliardy eur, ktorá bola v&nbsp;roku 1995 spustená ako ekologický projekt a&nbsp;finančne výrazne prispieva k&nbsp;skvalitneniu života v&nbsp;meste (investície do rekonštrukcie plavárne, zimného štadióna, duálne vzdelávanie na odbornej škole), sa tak môže stať najväčším „producentom“ nezamestnaných v&nbsp;celom okrese. 

Priemerný plat 2&nbsp;000&nbsp;eur možno prekvapí – aspoň kým sa na chvíľu neocitnete v&nbsp;koži zamestnancov Slovalca. My sme takúto možnosť dostali. Za prísnych bezpečnostných opatrení sa súkame do červených montérok, žltého plášťa, hrubých ponožiek a&nbsp;ťažkých pracovných topánok. K&nbsp;tomu fasujeme prilbu, ochranné okuliare a&nbsp;štople do uší. Takto sa v&nbsp;úmornej horúčave presúvame s&nbsp;našimi sprievodcami po jednotlivých prevádzkach a&nbsp;rozmýšľame, ako by sme v&nbsp;tomto „brnení“ vydržali celú zmenu. Je to zaujímavý pohľad na novodobé hutníctvo, ktoré už nie je tým niekdajším „špinavým“ priemyslom, známym zo starých dokumentárnych filmov. Nie každý zo zamestnancov, ktorých cestou stretávame, má z&nbsp;pochopiteľných dôvodov chuť o&nbsp;vzniknutej situácii hovoriť, nakoniec sa nám však predsa len podarilo niektorých vyspovedať. 

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z VÝROBY JEDINÉHO PODNIKU SVOJHO DRUHU NA SLOVENSKU NÁJDETE V GALÉRII

Richard Oslanec je expert na finalizáciu hliníkových čapov, teda hotových produktov v&nbsp;podobe valcov, ktoré sa pília na dĺžku podľa požiadaviek zákazníkov (väčšinou na sedem metrov), a&nbsp;ich prípravu na expedíciu. V&nbsp;podniku pracuje bezmála pätnásť rokov. „Cez úrad práce som si urobil rekvalifikačný kurz pre hlinikáreň a&nbsp;po necelých dvoch rokoch v&nbsp;inej firme som nastúpil sem,“ bilancuje. V&nbsp;Slovalcu prešiel aj dnes už zatvorenou prevádzkou, kde sa pracovalo s&nbsp;tekutým kovom. Bola to podľa neho ešte náročnejšia robota než tá súčasná, napriek tomu je so svojím zamestnaním veľmi spokojný. 

„V&nbsp;porovnaní s&nbsp;predchádzajúcimi pracovnými skúsenosťami na Slovensku aj v&nbsp;zahraničí je táto na prvom mieste. Najmä čo sa týka stability, blízkosti k&nbsp;môjmu bydlisku, benefitov, prístupu k&nbsp;zamestnancom. Všetko je na vynikajúcej úrovni,“ oceňuje. O&nbsp;to ťažie vníma súčasnú neistú situáciu. „Nie je to prvýkrát, čo sa mi niečo také stalo... V&nbsp;každom prípade viem, že tento odbor sa nedá uplatniť hocikde, keďže ide o&nbsp;jediný závod svojho druhu na Slovensku. Pokiaľ tu prídeme o&nbsp;prácu, možno pri hľadaní novej zúročíme dobré meno Slovalca a&nbsp;s&nbsp;radosťou nás prijmú inde. Aspoň za seba však môžem povedať, že pätnásť rokov praxe vyjde navnivoč,“ je jasné hlave rodiny s&nbsp;dvoma deťmi.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Počas exkurzie v&nbsp;hlinikárni sme mali šťastie aj na jedinú ženu v&nbsp;prevádzke odlievarne Dominiku Ivanovú. Pre 28-ročnú Žiarčanku to bol pomerne veľký krok do neznáma, ktorý však s&nbsp;odstupom času vôbec neľutuje. „Zháňala som prácu a&nbsp;podala som si žiadosť aj do tohto podniku. V&nbsp;podstate som ani nerátala s&nbsp;tým, že sa ozvú, ale napokon ma pozvali na pohovor, ktorý pre mňa dopadol úspešne. Po zoznámení s&nbsp;prostredím, v&nbsp;ktorom sa tu pracuje, som si povedala, že to skúsim,“ hovorí Dominika. 

Spočiatku mala z&nbsp;pracovného prostredia, ktoré je pre ženu atypické, trocha obavy, ale dnes spokojne konštatuje, že to zvláda. Jej úlohou je kontrola čapov, nastavenie píly na ich <a target="_blank" rel="noopener" href="https://www.abse.sk/rezanie">rezanie</a>, následne čapy preváža na vysokozdvižnom vozíku. Po piatich rokoch si vie celkom dobre predstaviť, že by v&nbsp;tejto práci pokračovala. A&nbsp;to zďaleka nie preto, že by si ju mužskí „parťáci“ ako sympatickú mladú dámu predchádzali. „Atrakcia v&nbsp;tomto smere vôbec nie som, veď žien nás tu až donedávna pracovalo viac. Preto ma kolegovia berú celkom normálne,“ ubezpečuje s&nbsp;úsmevom.

V&nbsp;každom prípade by jej bolo ľúto, keby mala o&nbsp;túto prácu prísť, alternatívu B zatiaľ nemá. Keďže je slobodná a&nbsp;bezdetná, mala by to pri hľadaní nového zamestnania zrejme o&nbsp;niečo ľahšie než kolegovia so záväzkami. Jedným z&nbsp;nich je operátor internej logistiky Karol Kúšik, ktorý v&nbsp;spoločnosti Slovalco pracuje od jej vzniku, teda takmer 27&nbsp;rokov. Teraz si manžel a&nbsp;otec dospelých detí kladie otázky o&nbsp;svojej budúcnosti, lebo u&nbsp;ľudí vo vyššom veku v&nbsp;takom špecifickom odbore nie sú perspektívy celkom ideálne. „Stále verím, že to nakoniec dopadne dobre a&nbsp;zvíťazí zdravý rozum. Rád by som ostal, lebo človek sa tu stále učí niečo nové. Preto ma táto práca baví,“ konštatuje.

Srdcom výroby hliníka je elektrolýza, kde sa zo vstupných surovín za pomoci elektrickej energie vyrába táto dôležitá komodita. Jednou zo základných výrobných surovín je hrubozrnný oxid hlinitý, ktorý sa zo skladovacích síl prepravuje uzavretými dopravníkmi a&nbsp;potrubím cez filtračné stanice do elektrolytických pecí. K&nbsp;ďalším výrobným prvkom patrí fluorid hlinitý v&nbsp;sypkom stave a&nbsp;vopred vypálené anódy, ktoré sa vkladajú do pecí a&nbsp;spotrebovávajú sa pri elektrolytickom procese výroby primárneho hliníka. Elektrolytická výroba hliníka je energeticky mimoriadne náročný proces, a&nbsp;preto je Slovalco najväčším odberateľom elektrickej energie na Slovensku. No takmer nikde na svete sa hliník nevyrába s&nbsp;takou nízkou spotrebou elektrickej energie na tonu vyrobeného hliníka.

Na jej dnes doslova šialenú cenu výrazne vplývajú povolenky CO2, ktoré by mali slúžiť na dekarbonizáciu (odstraňovanie uhlíka) technológií, a&nbsp;tým zabezpečiť nižšie znečistenie ovzdušia. „Tieto povolenky sa nám výraze premietajú do ceny elektriny a&nbsp;to je problém. V&nbsp;prípade povoleniek CO2 ide v&nbsp;princípe o&nbsp;umelo vymyslenú vec, s&nbsp;ktorou sa obchoduje, lebo sme jej dali cenu. Povoleniek je málo a&nbsp;ceny rastú. Kým pred štyrmi rokmi sa cena jednej pohybovala na úrovni päť eur, dnes stojí 85&nbsp;eur,“ vysvetľuje generálny riaditeľ spoločnosti Slovalco Milan Veselý. 

Kým Európska komisia umožňuje podľa jeho slov zvýšené náklady kompenzovať, pričom príkladom je Nemecko a&nbsp;mnoho iných krajín, na Slovensku sa to nedeje. Navyše stále nie je podpísaná novela zákona o&nbsp;obchodovaní s&nbsp;emisnými kvótami, ktorý by v&nbsp;tomto smere takisto mohol pomôcť. „Minister životného prostredia Ján Budaj a&nbsp;minister hospodárstva Richard Sulík tvrdia, že už pripravený zákon, ktorý prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, ale stále ho neprerokovala vláda, leží na ministerstve financií a&nbsp;blokuje ho Igor Matovič. Nie ako šéf tohto rezortu, ale ako predseda strany OĽANO. Samozrejme, že je to otázka peňazí, ale slovenská ekonomika príde o&nbsp;viac peňazí, keď nebudeme fungovať,“ je presvedčený Milan Veselý.

Popri samotných financiách je ďalším podstatným rozmerom problému už viackrát skloňovaná ochrana životného prostredia. Z&nbsp;tohto pohľadu je podľa Milana Veselého eventuálny dovoz hliníka zo zahraničia ekologický nezmysel. „Kým náš podnik má uhlíkovú stopu na tonu hliníka 4,2, svetový priemer je šestnásť,“ upozorňuje. Aké sú teda ďalšie scenáre? Ten optimistickejší hovorí o&nbsp;dočasnej odstávke. „Keďže cena elektrickej energie nebude rásť donekonečna, v&nbsp;prípade prijatého riešenia zo strany vlády nebudeme ľudí prepúšťať a&nbsp;o&nbsp;rok alebo o&nbsp;dva dokážeme obnoviť výrobu. Len musíme vedieť, že to štát myslí vážne. 

A&nbsp;vedieť to budeme vtedy, keď bude zákon prijatý, aby sme si mohli naplánovať budúcnosť,“ dodáva generálny riaditeľ. Vzniknutá situácia ho mrzí o&nbsp;to viac, že o&nbsp;hroziacich ťažkostiach hovoril s&nbsp;kompetentnými bezvýsledne celé dva roky. „Keď sme teraz po dvojročnom mlčaní išli s&nbsp;problémom verejne von, obviňujú nás z&nbsp;toho, že proti vláde bojujeme a&nbsp;vedieme kampaň. My sme pritom len začali nahlas hovoriť o&nbsp;tom, že nám ušiel vlak,“ zdôrazňuje Milan Veselý a&nbsp;dodáva, že tento problém sa netýka iba Slovalca, ale jedenástich veľkých priemyselných podnikov na Slovensku. Len kvôli lepšej predstave, v&nbsp;prípade odstavenia všetkých pecí v&nbsp;hlinikárni by ich opätovné uvedenie do prevádzky vyšlo na 90&nbsp;miliónov eur...