Ženské prekvapenie

Počas exkurzie v hlinikárni sme mali šťastie aj na jedinú ženu v prevádzke odlievarne Dominiku Ivanovú. Pre 28-ročnú Žiarčanku to bol pomerne veľký krok do neznáma, ktorý však s odstupom času vôbec neľutuje. „Zháňala som prácu a podala som si žiadosť aj do tohto podniku. V podstate som ani nerátala s tým, že sa ozvú, ale napokon ma pozvali na pohovor, ktorý pre mňa dopadol úspešne. Po zoznámení s prostredím, v ktorom sa tu pracuje, som si povedala, že to skúsim,“ hovorí Dominika.

Spočiatku mala z pracovného prostredia, ktoré je pre ženu atypické, trocha obavy, ale dnes spokojne konštatuje, že to zvláda. Jej úlohou je kontrola čapov, nastavenie píly na ich rezanie, následne čapy preváža na vysokozdvižnom vozíku. Po piatich rokoch si vie celkom dobre predstaviť, že by v tejto práci pokračovala. A to zďaleka nie preto, že by si ju mužskí „parťáci“ ako sympatickú mladú dámu predchádzali. „Atrakcia v tomto smere vôbec nie som, veď žien nás tu až donedávna pracovalo viac. Preto ma kolegovia berú celkom normálne,“ ubezpečuje s úsmevom.

V každom prípade by jej bolo ľúto, keby mala o túto prácu prísť, alternatívu B zatiaľ nemá. Keďže je slobodná a bezdetná, mala by to pri hľadaní nového zamestnania zrejme o niečo ľahšie než kolegovia so záväzkami. Jedným z nich je operátor internej logistiky Karol Kúšik, ktorý v spoločnosti Slovalco pracuje od jej vzniku, teda takmer 27 rokov. Teraz si manžel a otec dospelých detí kladie otázky o svojej budúcnosti, lebo u ľudí vo vyššom veku v takom špecifickom odbore nie sú perspektívy celkom ideálne. „Stále verím, že to nakoniec dopadne dobre a zvíťazí zdravý rozum. Rád by som ostal, lebo človek sa tu stále učí niečo nové. Preto ma táto práca baví,“ konštatuje.

Rukojemníci vládnych sporov?

Srdcom výroby hliníka je elektrolýza, kde sa zo vstupných surovín za pomoci elektrickej energie vyrába táto dôležitá komodita. Jednou zo základných výrobných surovín je hrubozrnný oxid hlinitý, ktorý sa zo skladovacích síl prepravuje uzavretými dopravníkmi a potrubím cez filtračné stanice do elektrolytických pecí. K ďalším výrobným prvkom patrí fluorid hlinitý v sypkom stave a vopred vypálené anódy, ktoré sa vkladajú do pecí a spotrebovávajú sa pri elektrolytickom procese výroby primárneho hliníka. Elektrolytická výroba hliníka je energeticky mimoriadne náročný proces, a preto je Slovalco najväčším odberateľom elektrickej energie na Slovensku. No takmer nikde na svete sa hliník nevyrába s takou nízkou spotrebou elektrickej energie na tonu vyrobeného hliníka.

Na jej dnes doslova šialenú cenu výrazne vplývajú povolenky CO2, ktoré by mali slúžiť na dekarbonizáciu (odstraňovanie uhlíka) technológií, a tým zabezpečiť nižšie znečistenie ovzdušia. „Tieto povolenky sa nám výraze premietajú do ceny elektriny a to je problém. V prípade povoleniek CO2 ide v princípe o umelo vymyslenú vec, s ktorou sa obchoduje, lebo sme jej dali cenu. Povoleniek je málo a ceny rastú. Kým pred štyrmi rokmi sa cena jednej pohybovala na úrovni päť eur, dnes stojí 85 eur,“ vysvetľuje generálny riaditeľ spoločnosti Slovalco Milan Veselý.

Kým Európska komisia umožňuje podľa jeho slov zvýšené náklady kompenzovať, pričom príkladom je Nemecko a mnoho iných krajín, na Slovensku sa to nedeje. Navyše stále nie je podpísaná novela zákona o obchodovaní s emisnými kvótami, ktorý by v tomto smere takisto mohol pomôcť. „Minister životného prostredia Ján Budaj a minister hospodárstva Richard Sulík tvrdia, že už pripravený zákon, ktorý prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, ale stále ho neprerokovala vláda, leží na ministerstve financií a blokuje ho Igor Matovič. Nie ako šéf tohto rezortu, ale ako predseda strany OĽANO. Samozrejme, že je to otázka peňazí, ale slovenská ekonomika príde o viac peňazí, keď nebudeme fungovať,“ je presvedčený Milan Veselý.

Článok pokračuje na ďalšej strane.