V zajatí šialenej ceny elektrickej energie postupne odstavujú pece a utlmujú výrobu, pričom v hre je osud stoviek zamestnancov a ich rodín. Čo čaká jedinú slovenskú hlinikáreň v Žiari nad Hronom? 

Jeden z najvýznamnejších podnikov v regióne pokračuje v tradícii pôvodnej žiarskej hlinikárne, ktorej vznik sa datuje do augusta 1953. O rok teda výroba tejto komodity v stredoslovenskom meste oslávi okrúhle 70. výročie. Otázne je, či nepôjde skôr o smútočný kar, keďže podnik Slovalco sa vplyvom extrémneho nárastu ceny elektrickej energie dostal do existenčných problémov. Momentálne funguje na 60 percent, z 226 pecí je v prevádzke len niečo vyše polovice a výroba sa bude naďalej utlmovať.

V podstate je to nezvratný proces, keďže za súčasných cien elektriny (doterajšia dlhodobá zmluva vypršala v roku 2021) hliník bez obrovských strát vyrábať nemožno. Jeho cena totiž s elektrinou nekorešponduje. Hoci počas pandémie cena hliníka stúpla takmer na 4 000 dolárov za tonu, aktuálne sa pohybuje na úrovni 2 500 dolárov za tonu. Obrovský nepomer azda najvýstižnejšie charakterizuje to, že pri cene 380 eur za megawatthodinu elektrickej energie, ktorá platila v čase realizácie tejto reportáže, je len náklad na elektrickú energiu na tonu hliníka 5 000 eur, čiže dvojnásobok oproti predajnej cene.

Ministerstvo financií reaguje

O stanovisko sme požiadali aj Ministerstvo financií SR (MF SR), ktoré odmieta tvrdenia, že by akýmkoľvek spôsobom blokovalo zvýšenie kompenzácií z envirofondu (zákon č. 414 z roku 2012). K problematike uviedlo toto:

 

• Obchodovanie s emisnými kvótami na pôde Európskej únie má za cieľ znižovať emisie škodlivých plynov v ovzduší, čo je aj cieľom predmetného zákona. Kompenzácie sú len prechodným a okrajovým nástrojom uvedenej legislatívy a približne polovica členských krajín EÚ ich neposkytuje vôbec (napríklad Rakúsko, Maďarsko a podobne). Zásadne preto nesúhlasíme s tvrdením, že Slovensko je v tomto smere na chvoste európskeho rebríčka.

 

• Zástupca MF SR aj v rozporových konaniach a na pôde hospodárskej a sociálnej rady opakovane navrhol riešenie, ktoré ponúkalo kompenzácie vyššie, ako žiadalo ministerstvo hospodárstva. Ministerstvo hospodárstva žiadalo kompenzácie vo výške 12,5 percenta z 50 percent príjmov z obchodovania s emisnými kvótami, čo by predstavovalo 6,25 percenta. MF SR navrhovalo 25 percent z 30 percent príjmov, čo je 7,5 percenta.

 

• MF SR zároveň upozorňuje, že Slovalco je aj v súčasnosti výrazným beneficientom energetickej legislatívy, pričom okrem predmetných kompenzácií z Environmentálneho fondu má dlhodobo znížené rozhodujúce tarifné poplatky za prenos elektrickej energie. Súčasne je priamo napojené na našu dcérsku spoločnosť SEPS, a. s., a nie prostredníctvom distribútora.

 

• Zároveň dodávame, že problémy na trhu s hliníkom sú celoeurópske a možnosti Slovenskej republiky v tomto smere sú extrémne limitované. MF SR, samozrejme, ľudsky mrzia individuálne dosahy tejto krízy na zamestnancov, ale v tomto smere zároveň dodávame, že štát nedokáže a nemôže dlhodobo kompenzovať vstupné náklady podnikateľským subjektom.

Kúpeľ vo vlastnom pote

S odstavovaním výroby je, samozrejme, spojené nepopulárne prepúšťanie. Zatiaľ k nemu nedošlo, ale v prípade zlého scenára môže prísť o prácu v najbližšom období prvých 300 zo 450 zamestnancov priamo v podniku plus ďalších 2 500 ľudí z firiem naviazaných na žiarsku hlinikáreň je ohrozených tiež. Jediná fabrika svojho druhu na Slovensku so špičkovými technológiami za miliardy eur, ktorá bola v roku 1995 spustená ako ekologický projekt a finančne výrazne prispieva k skvalitneniu života v meste (investície do rekonštrukcie plavárne, zimného štadióna, duálne vzdelávanie na odbornej škole), sa tak môže stať najväčším „producentom“ nezamestnaných v celom okrese.

Priemerný plat 2 000 eur možno prekvapí – aspoň kým sa na chvíľu neocitnete v koži zamestnancov Slovalca. My sme takúto možnosť dostali. Za prísnych bezpečnostných opatrení sa súkame do červených montérok, žltého plášťa, hrubých ponožiek a ťažkých pracovných topánok. K tomu fasujeme prilbu, ochranné okuliare a štople do uší. Takto sa v úmornej horúčave presúvame s našimi sprievodcami po jednotlivých prevádzkach a rozmýšľame, ako by sme v tomto „brnení“ vydržali celú zmenu. Je to zaujímavý pohľad na novodobé hutníctvo, ktoré už nie je tým niekdajším „špinavým“ priemyslom, známym zo starých dokumentárnych filmov. Nie každý zo zamestnancov, ktorých cestou stretávame, má z pochopiteľných dôvodov chuť o vzniknutej situácii hovoriť, nakoniec sa nám však predsa len podarilo niektorých vyspovedať.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z VÝROBY JEDINÉHO PODNIKU SVOJHO DRUHU NA SLOVENSKU NÁJDETE V GALÉRII

Prácu zoženieme, ale...

Richard Oslanec je expert na finalizáciu hliníkových čapov, teda hotových produktov v podobe valcov, ktoré sa pília na dĺžku podľa požiadaviek zákazníkov (väčšinou na sedem metrov), a ich prípravu na expedíciu. V podniku pracuje bezmála pätnásť rokov. „Cez úrad práce som si urobil rekvalifikačný kurz pre hlinikáreň a po necelých dvoch rokoch v inej firme som nastúpil sem,“ bilancuje. V Slovalcu prešiel aj dnes už zatvorenou prevádzkou, kde sa pracovalo s tekutým kovom. Bola to podľa neho ešte náročnejšia robota než tá súčasná, napriek tomu je so svojím zamestnaním veľmi spokojný.

„V porovnaní s predchádzajúcimi pracovnými skúsenosťami na Slovensku aj v zahraničí je táto na prvom mieste. Najmä čo sa týka stability, blízkosti k môjmu bydlisku, benefitov, prístupu k zamestnancom. Všetko je na vynikajúcej úrovni,“ oceňuje. O to ťažie vníma súčasnú neistú situáciu. „Nie je to prvýkrát, čo sa mi niečo také stalo... V každom prípade viem, že tento odbor sa nedá uplatniť hocikde, keďže ide o jediný závod svojho druhu na Slovensku. Pokiaľ tu prídeme o prácu, možno pri hľadaní novej zúročíme dobré meno Slovalca a s radosťou nás prijmú inde. Aspoň za seba však môžem povedať, že pätnásť rokov praxe vyjde navnivoč,“ je jasné hlave rodiny s dvoma deťmi.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Diskusia