Je otázne, či sa čelní predstavitelia komunizmu LUBOMÍR ŠTROUGAL (97) a VRATISLAV VAJNAR (91) budú zodpovedať za to, že na hraniciach sa strieľalo do ľudí, ktorí utekali za slobodou. 

Počas komunistického režimu bolo na hranici Československa s Rakúskom, respektíve s Nemeckou spolkovou republikou, zabitých 280 ľudí. Hrôzostrašný bol osud mladého Hartmuta Tautza (†18) z niekdajšieho východného Nemecka. Práve cez našu krajinu sa v lete 1986 chcel dostať na Západ, aby tam mohol študovať hudbu. V Bratislave, iba 22 metrov od Rakúska, ho v kukuričnom poli dostihli pohraničné psy a dohrýzli ho na smrť. Hodiny umieral v ukrutných bolestiach.

Za tieto a iné ohavné činy nebol doposiaľ nikto potrestaný. Až 33 rokov po zmene spoločenského zriadenia by sa mali pred súdom zodpovedať vtedajší čelní komunistickí pohlavári Lubomír Štrougal, Miloš Jakeš (ten však pred dvoma rokmi vo veku 97 rokov zomrel) a Vratislav Vajnar. O prípade nedávno rozhodoval český ústavný súd. Zaujímavé však je, že po riadnom vyšetrení viny najvyšších komunistických funkcionárov nevolajú Slováci a Česi, ale paradoxne Nemci.

FOTOGRAFIE K čLÁNKU NÁJDETE V GALÉRII

Vedeli o zabíjaní

Za trestným oznámením stojí Platforma európskej pamäti a svedomia. V časoch socializmu mal platiť Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, podľa ktorého každý mohol slobodne opustiť republiku. Práve spomínaná platforma z archívov zistila, že predsedníctvo Ústredného výboru KSČ rozhodovalo o tom, aké rozsudky vyrieknu súdy, ako bude rozhodovať vláda, a zároveň vydávalo napriek medzinárodnému paktu pokyny, aby sa zvýšil dozor na štátnych hraniciach. Trojica medzi rokmi 1976 až 1989 zastávala niekoľko vysokých postov. Miloš Jakeš bol napríklad generálnym tajomníkom Ústredného výboru KSČ, Vratislav Vajnar ministrom vnútra a Lubomír Štrougal zase premiérom. Zo svojich postov sa pokojne prizerali na zabíjanie na štátnych hraniciach. V takzvanom prvom kole sa títo komunistickí funkcionári vyhli trestnému stíhaniu pre zvlášť závažný zločin zneužitia právomocí úradnej osoby.


„V rámci trestného stíhania znalci skúmali duševný stav obvinených. Práve na základe znaleckých posudkov Obvodné štátne zastupiteľstvo pre Prahu 1 zastavilo trestné stíhanie. Znalci sa totiž vyjadrili, že duševná choroba znemožňuje obvineným komunistickým pohlavárom chápať zmysel trestného stíhania. Lenže Platforma európskej pamäti a svedomia zistila, že minimálne jeden znalec bol od ranej mladosti horlivým komunistom. Jeden z nich bol dôstojníkom povereným obranou štátnych hraníc a pôsobil v útvare protivzdušnej obrany. Obidvaja podstúpili previerku, podľa ktorej mali počas komunizmu prístup k tajným dokumentom. Znalci boli predpojatí a nemohli vypracovať objektívny posudok,“ vysvetlil nám právny zástupca poškodených Lubomír Müller.

Článok pokračuje na následujúcej strane

Diskusia