V námestovskej firme na spracovanie elektroodpadu, ktorej už roky úspešne šéfuje, sa z času na čas objaví aj celkom iný druh „vyradeného“ materiálu. Keď človek na vlastné oči vidí kopu zhrdzaveného šrotu a hneď vedľa prakticky nové auto, začne chápať kumšt nadšenca, ktorý do svojej vášne vkladá nielen všetok svoj um, ale aj srdce. Peter Bolek miloval veterány odmalička, hoci v časoch socializmu mohol zabudnúť na to, že by niektorého aj vlastnil. Musel sa tak uspokojiť s modelárstvom od lodí až po lietadlá. Bol predsedom modelárskeho krúžku na základnej škole. A keď prišla možnosť začať si plniť sny, kúpil si pred osemnástimi rokmi prvého veterána – motorku Stadion S 22. Mala preňho špecifickú symboliku, lebo práve na tomto mopede chodil ako mladík za svojou manželkou. Potom, ako sám hovorí, sa to už nabaľovalo. O tri roky neskôr sa dostal k prvému autu – Tatre 57 A, dnes má zbierku zahŕňajúcu dve desiatky historických automobilov a približne rovnaký počet motocyklov.

Prvý za štyri roky

Rekonštruovať veterána si, samozrejme, vyžaduje množstvo času, znalostí a financií. „V prípade prvého auta, už spomínanej Tatry 57, nám to trvalo štyri roky, ale teraz už vďaka skúsenostiam a kontaktom dokážeme takéto generálne opravy zvládnuť rýchlejšie, povedzme do jedného roka. Možno, samozrejme, kúpiť aj zachovalejšie auto, ale pri dnešných možnostiach si trúfam tvrdiť, že prakticky nový voz dokážeme poskladať aj z totálneho vraku či zo zvyšných súčiastok. Výhodou v prípade našej firmy je to, že máme laboratórium a analyzátory, kde si môžeme zistiť presné zloženie dobových zliatkov. Keď sa napríklad objaví motor z roku 1930 so zničeným kľukovým ložiskom, možno ho zrekonštruovať a tým motoru vrátiť akýsi základný život,“ opisuje Peter Bolek postupné sfunkčnenie srdca automobilového veterána.

Skôr duša než biznis

Náhradné dielce možno zohnať cez bazár prostredníctvom ďalších nadšencov pre staré automobily, čím si začiatočník postupne buduje kontakty. „A to je ďalšie obrovské plus, lebo som spoznal množstvo ľudí a medzi nimi aj nových priateľov na Slovensku či v Česku. Vymieňame si skúsenosti a navzájom si pomáhame. Stať sa ‚veteránistom‘ nejde hneď, žiada si to čas,“ vysvetľuje Peter Bolek.
V čase rastúcej inflácie sa v súvislosti s veteránmi opäť hovorí o jednej z najlepších investícií pre tých, ktorí chcú bezpečne uložiť a zhodnotiť svoje peniaze. Zbierať týchto krásavcov na kšeft a predbiehať sa s ostatnými, kto ich má viac, však podľa neho so skutočnou zberateľskou vášňou nemá nič spoločné. „Veterány vnímam ako kus našej minulosti, ktorú treba zachrániť pred zošrotovaním. Jedno auto som napríklad našiel v záhrade zarastené konármi a dnes sa opäť preberá k životu. Tomuto hovorím láska k histórii, bez ktorej to jednoducho nie je ono.“

Článok pokračuje na ďalšej strane.