Francúzsky prezident PAUL DESCHANEL zažil 23. mája 1920 niečo neuveriteľné: vypadol počas jazdy z dverí prezidentského železničného vagóna. Na tejto bizarnej príhode je však pozoruhodné aj niečo iné. Nikto z jeho sprievodu si to nevšimol.

Členovia vládneho kabinetu s hlavou štátu cestovali v noci legendárnym Orient expresom. Nasadli v Paríži a cieľom ich cesty bolo mestečko Montbrison neďaleko Lyonu, kam šiel prezident slávnostne odhaliť pomník francúzskym hrdinom padlým v prvej svetovej vojne. To, že v delegácii chýba najvyšší predstaviteľ, zistila jeho suita až ráno, keď neprišiel na raňajky. Paradoxne na to upozornil šéfkuchár. Pripravil vyberané lahôdky pre prezidenta, jeho ministrov a vysokých úradníkov. Bol zvedavý, ako mu budú chutiť, či mu ulahodil. Členovia vlády zasadli k bohatej tabuli, no šéf kuchyne márne vyzeral prezidenta. Keď dlhšie nechodil, bolo mu divné, že všetci okrem neho prišli a raňajkujú. Zašiel za vlakvedúcim a povedal mu o neprítomnom Paulovi Deschanelovi. Ten si dal túto informáciu do súvislosti s nezvyčajnou správou, ktorú oznámil železničný telegraf: asi dvadsať kilometrov od miesta, ktorým práve prechádzali, niekto vypadol z vlaku.

Vlakvedúci zašiel medzi prominentných hostí so zvláštnym želaním – skontrolovať počet cestujúcich. Nastalo prepočítavanie ministrov, ich sekretárov a všetkých funkcionárov. Nechýbal nikto okrem prezidenta. Ale ani to nikoho z prítomných nevyviedlo z miery. Prezident určite ešte spí vo svojej elegantnej spálni. Po nejakom čase však nastali pochybnosti, ktosi sa predsa len odvážil otvoriť dvere na spacom vozni prezidenta a zistil alarmujúcu skutočnosť: prezident zmizol. Bolo takmer isté, že to bol on, kto vypadol z uháňajúceho Orient expresu. Medzi členmi vlády a posádkou vlaku nastala panika. Išlo o nešťastnú náhodu alebo prezidenta uniesli? Mohol to byť aj vopred naplánovaný politický atentát! Dokonca padli úvahy o zavraždení hlavy štátu. Okrem rečí však nikto nedokázal rozhodnúť, čo spraviť. A vlak ďalej pokračoval do cieľovej stanice.

FOTOGRAFIE ZO ŽIVOTA PAULA DESCHANELA NÁJDETE V GALÉRII

Muž v roztrhanom pyžame

Kým predstavitelia vlády zbytočne mudrovali o tom, čo sa asi mohlo stať, dezorientovaný a nešťastný prezident v roztrhanom pyžame prešiel asi dva a pol kilometra k najbližšiemu strážnemu domčeku pri trati. Tam sa ho ujal železničiar, ktorý naňho hľadel s obrovskou nedôverou, najmä keď roztrasene prehovoril: „Som francúzsky prezident, môžete mi pomôcť?“ Pri pohľade na staršieho doráňaného a zašpineného muža, nezvyčajne oblečeného v dotrhanom nočnom úbore, mu železničný pracovník posmešne odvetil: „Ja som zas Napoleon Bonaparte.“ Neskôr pred novinármi údajne tvrdil, že hneď vedel, že má pred sebou muža z vyššej spoločnosti, pretože mal čisté, umyté nohy.

Prezident mal vtedy však čo robiť, aby mu železničiar po dlhom vysvetľovaní a presviedčaní uveril, že je prvý občan Francúzska a žiadny pacient z psychiatrickej liečebne na úteku. Zobral ho k sebe domov a uložil do postele. Potom už veci nabrali rýchly spád. Nasledoval telefonát prefektovi do susedného mesta, výmena telegramov s Elyzejským palácom, informácie o stratenom prezidentovi dostala aj vládna delegácia vo vlaku. Toho medzitým prefekt odviezol do svojho úradu, tam zavolal aj zdravotníkov, aby ho ošetrili. Jeho zranenia neboli našťastie život ohrozujúce: mal tržnú ranu na hlave, zranené koleno a odreniny na nohe. Keď vypadol, vlak práve vchádzal do zákruty, spomaľoval, šiel asi 50-kilometrovou rýchlosťou, a prezident dopadol do piesku pri koľajniciach. Dodnes však nie je úplne jasné, ako sa to mohlo stať.

Verzií bolo hneď niekoľko. Podľa jednej si zobral tabletky na spanie, tie mu spôsobili dezorientáciu a on si následne pomýlil okno s dverami. Špekulovalo sa, že stratil rovnováhu, keď si chcel otvoriť okno. Dokonca v snahe chrániť dobré meno nešťastného prezidenta jeho spolupracovníci tvrdili, že bol pokazený uzáver vagónových dverí. Proti tomu sa však striktne ohradila spoločnosť prevádzkujúca Orient expres a s rozhorčením oznámila, že v jej vagónoch sa nevyskytujú pokazené zámky a v žiadnom prípade nemohlo prísť ani k náhodnému otvoreniu dverí. Skutočné podrobnosti z vlaku sa nedozvedel nik, Orient expres vždy diskrétne strážil tajomstvá svojich prominentných cestujúcich.

V oficiálnom vyhlásení kancelária prezidenta oznámila prekvapenému národu, že hlave štátu prišlo zle, preto Paul Deschanel opustil svoj spací vozeň a snažil sa otvoriť okno na chodbe, aby sa nadýchal čerstvého vzduchu. Omylom však namiesto okna otvoril dvere, cez ktoré vypadol. Nuž, nebolo to najšťastnejšie vyhlásenie, pretože po ňom sa na prezidenta i jeho ministrov zniesla poriadna smršť vtipov, karikatúr, urážok a posmešných piesní. Francúzi sa nad jeho nešikovnosťou ešte dlho smiali, no najväčší výsmech sa ušiel jeho sprievodu pre absurdnosť, že prezident chýbal šéfkuchárovi a nie najbližším členom vlády. Z pohľadu dnešných odborníkov mohol francúzsky prezident trpieť takzvanou frontotemporálnou demenciou. Podobá sa Alzheimerovej chorobe, postihuje prednú časť mozgu. U pacientov sa prejavuje napríklad nevhodným spoločenským správaním, apatiou, citovými zmenami. Niektoré z týchto príznakov sa už predtým objavili v konaní a vystupovaní Paula Deschanela.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia