Pred 30 rokmi sa slovenskými biskupmi stali kňazi pôsobiaci v tajnej cirkvi, ktorí boli v období komunistického režimu prenasledovaní, ponižovaní, vypočúvaní i väznení.

Po tom, čo na následky mučenia zomrel v leopoldovskej väznici biskup Pavol Gojdič (1960) a krátko po prepustení z väzníc biskupi Michal Buzalka (1961), Štefan Barnáš (1964), Ján Vojtaššák (1965) a Ambróz Lazík (1969), na Slovensku ostal už iba jediný biskup – osemdesiatročný Róbert Pobožný. Po jeho smrti v roku 1972 zostalo Slovensko bez jediného oficiálne pôsobiaceho biskupa. Po vymenovaní pápežom Pavlom VI. boli začiatkom marca 1973 v Nitre vysvätení traja noví slovenskí biskupi. Július Gábriš pre Trnavu, Jozef Feranec pre Banskobystrickú a Ján Pásztor pre Nitriansku diecézu.

Opravár výťahov

Slovenská cirkev mala ešte jedného biskupa, tajného. Diecézou Jána Chryzostoma Korca bolo celé Slovensko. Štúdiá mladému jezuitovi zmarila „akcia K“, počas ktorej režim zlikvidoval rehole a kláštory. Po kratšom umiestnení v pracovných táboroch v Jasove a Podolínci ho prepustili do civilného života. V septembri 1950 sa presťahoval do Nitry, kde si našiel zamestnanie. Kňazskú vysviacku prijal tajne v Rožňave 1. októbra 1950 z rúk biskupa Róberta Pobožného. O rok neskôr, len ako 27-ročný, bol na základe rozsiahlych právomocí udelených Piom XII. pre obdobie komunistického teroru vysvätený za biskupa biskupom Pavlom Hnilicom.

V tom čase pracoval ako robotník v bratislavskej Tatracheme. Tri roky po vysviacke zo zdravotných dôvodov zmenil zamestnanie a začal pracovať na oddelení dokumentácie vo Výskumnom ústave hygieny práce a chorôb z povolania. Po výpovedi, ktorú dostal v roku 1958, začal pracovať ako nočný strážnik. Za náboženskú činnosť medzi študentmi ho 11. marca 1960 zaistili a odsúdili na dvanásť rokov väzenia, ktoré si odpykával v Prahe na Pankráci, v Ruzyni a vo Valdiciach. Hlavné súdne pojednávanie bolo tajné, ale každý obžalovaný mohol mať v súdnej miestnosti jedného príbuzného. Korec sa rozhodol pre matku.

„Najťažšie bolo pre mňa pozrieť sa na jej ubolenú tvár. Mnohému nerozumela, ale mimoriadne so mnou súcitila a verila mi. To bolo pre mňa veľmi dôležité, veď ostatné bola fraška. Na konci som sa dozvedel, že som v mene republiky spáchal trestný čin velezrady, za čo som bol odsúdený na 12 rokov odňatia slobody. Pohľadom a smutným úsmevom som sa rozlúčil s matkou, ktorá mi bola najdrahším človekom na svete,“ spomínal neskôr na tento deň biskup Korec. Pri vypočúvaniach sa držal statočne, neraz až vzdorovito. Odpovedal zvyčajne pokojne, vyrovnane, čím eštebákov neraz privádzal do zúrivosti. V jednej chvíli mu vyšetrovateľ v pražskej Ruzyni povedal: „Pane Korec, co jste vy za člověka?!“

Malá cela, úzky oblok, na zemi matrac, v stene zabudovaný stolík, stolička. Toto bolo prostredie, kde strávil osem rokov svojho života. Na otázku novinára z talianskeho denníka Il Giornale, čo mu vo väzení spôsobovalo najväčšie utrpenie, odpovedal: „To bol celý komplex trápení. Bol som spolu s 200 uväznenými kňazmi zamknutý stále pod kľúčom, za zamrežovaným vysokým oblokom, bez kníh, bez oltára, bez svätej omše, pozbavený ľudských práv, dennodenne medzi zlodejmi, vrahmi, homosexuálmi, nenávidený väzenskými dozorcami, ktorí pokladali kňazov za horších než vrahov.

Ateistická komunistická nenávisť nás ponižovala na každom kroku od rána do večera, mesiac čo mesiac, rok čo rok.“ Rok po tom, čo bol vo februári 1968 prepustený na slobodu, sa zúčastnil na audiencii, počas ktorej mu pápež Pavol VI. daroval biskupské insígnie. V tom istom čase Vatikánsky rozhlas odvysielal informáciu o „biskupovi robotníkovi“. Až vtedy sa ľudia prvýkrát dozvedeli, kto je Ján Korec. Po návrate z Ríma do Československa naďalej pracoval ako robotník, pretože napriek občianskej rehabilitácii nemohol vykonávať svoj biskupský úrad verejne.

Pred odchodom na dôchodok pracoval ako údržbár výťahov a na záver ako pomocný robotník v stolárskej dielni Kovospracujúceho podniku mesta Bratislava. Eštebáci sa mu 15. septembra 1988 pokúšali zabrániť v púti do Šaštína a chceli ho násilne odviezť. Svedkom tejto udalosti bol František Mikloško, ktorý si na ňu aj po rokoch podrobne spomína.

„Stáli sme spoločne neďaleko jeho bytu v Petržalke, keď prišlo auto s príslušníkmi ŠtB a vyzvali biskupa Korca, aby šiel s nimi. Odmietol so slovami, že nie je dôvod ísť na výsluch, a jediný dôvod je, že mu chcú zabrániť odísť na púť do Šaštína. Po opätovnom naliehaní ŠtB sa traja príslušníci naňho vrhli a začali ho silou tlačiť do auta. Vtedy sa tento 64-ročný dôchodca fyzicky vzoprel a eštebáci s ním nevedeli pohnúť. Nezabudnem na jeho naklonenú tvár s padajúcimi okuliarmi a vzpierajúce sa telo. Korec nosil na púte vždy termosku s horúcou kávou, ktorou nás nadránom rád pohostil. Táto termoska narazila do otvorených dverí auta, rozbila sa a obarila všetkých eštebákov, ktorí hneď odskočili. A Korec, tiež mokrý od kávy, zdvihol ukazovák a povedal: ,Teraz ste narazili!‘ A ani ho nevzali, šiel domov.“

Nervózni eštebáci naložili do auta teda Mikloška, odviezli ho o niekoľko ulíc ďalej a vyhodili na chodník. Po udalostiach 17. novembra 1989 v sprievode vtedajšieho ministra vnútra Ladislava Pittnera navštívil Ján Korec bývalé Krajské riaditeľstvo Zboru národnej a štátnej bezpečnosti na „Februárke“. Pred novembrom 1989 tu sídlilo oddelenie pre boj s vnútorným nepriateľom, kde biskup Korec býval častým „hosťom“.

Hlavnou činnosťou oddelenia boli pravidelné výsluchy najmä kresťanských aktivistov a odporcov komunistického režimu. Aký veľký musí byť človek, ktorý po tom všetkom, čo prežil, sa neváhal stretnúť s tými, ktorí ho sledovali a neprávom mu ubližovali? Krátko po novembri, 6. 2. 1990 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za sídelného biskupa Nitrianskej diecézy a o rok neskôr sa stal prvým predstaviteľom slovenskej cirkevnej provincie, ktorému sa dostalo pocty byť členom kardinálskeho kolégia.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Ilustračná snímka

ZANIETENÍ CHALUPÁRI: Kam unikal pred svetom Chudík, Dočolomanský a iné hviezdy?

Populárne články
Pre zobrazenie celého vtipu kliknite na obrázok.

VTIPY ZO ŽIVOTA :) Začnite týždeň s úsmevom na perách

James Middleton

Brat vojvodkyne Kate JAMES MIDDLETON miluje psy: Neuveríte, s čím mu pomohla jeho sučka ELLA

Nebohému Andymu Hrycovi doprial režisér pozitívnu úlohu.

Posledná rola Andyho Hryca: Po plejáde negatívnych postáv sa vďaka Bebjakovi rozlúči ako hrdina

Martina Schindlerová (32)

Nečakaný výsledok: MARTINE SCHINDLEROVEJ bolo počas PCR testu veselo. Po ňom už nie

S rodinou ostáva žiť v Španielsku, kde chcú rozbehnúť podnikanie.

Mesiace neuvidí deti: Zuzana Belohorcová uviazla na Slovensku, ďaleko od rodiny

Kobra tancuje podľa píšťaly. Je to pravda?

Kobra tancuje podľa píšťaly. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia