Svoju novinársku kariéru som začínal v roku 1995 v rodnom Brne, aby som v nej potom pokračoval na Slovensku. Až do roku 2007, kedy sa môj život spojil so Životom, som sa ako redaktor venoval predovšetkým športovému spravodajstvu a publicistike, dnes sa v rámci nášho magazínu zaoberám podstatne širšou ponukou tém v stredoslovenskom regióne. Najkrajším bonusom tejto práce je fakt, že sa stretávam so stále novými, častokrát veľmi inšpiratívnymi ľuďmi a rozširujem si svoj všeobecný rozhľad. Čo viac s môže človek od svojho povolania želať? Hoci aj v ňom niekedy prežívam ťažšie chvíle, doteraz ma neomrzelo a verím, že to tak ešte nejaký čas zostane.

Richard Budín

Na žiadnych svalnatých bojovníkov sme v&nbsp;malej nenápadnej telocvični zvolenského Combat Gym Kasinsky teamu tentoraz nenarazili. Je to tu ako v&nbsp;úli a&nbsp;po žinenke sa preháňajú najmladšie klubové nádeje. Búšia či kopú do vriec, nacvičujú rôzne techniky a&nbsp;hoci vo veľkých rukaviciach vyzerajú trocha komicky, bojový zápal im rozhodne uprieť nemožno. Tréner to s&nbsp;nimi vie. Keď sa skončí fyzická zaberačka, dá sa s&nbsp;nimi do reči. Vysvetľuje im princípy spojené s&nbsp;históriou thajského boxu a&nbsp;potom sa každého pýta, prečo tento šport robí a&nbsp;ako by sa mal správať. Miroslav Kašaj pôsobí tak dobrácky a&nbsp;pokojne, že by človeka ani nenapadlo, čím všetkým si v&nbsp;živote prešiel.

Pozná sa s&nbsp;ním už od strednej školy, stál pri jeho športových začiatkoch a&nbsp;prežíval s&nbsp;ním aj jeho pád a&nbsp;následné vstávanie z&nbsp;popola. Ako vníma premeny Miroslava Kašaja jeho kamarát a&nbsp;prvý tréner Richard Šmálik?
„Na škole, hoci mal vždy dobrú životosprávu, sa ešte cvičeniu nevenoval. Stretli sme sa potom až v klube Martina Beláka, keď som prešiel z kick­boxu na thajský box a Miro začal tiež trénovať. Začiatok kariéry mal naozaj nádejný, no potom prišiel incident a dostal sa do väzenia. Posielal som mu tam balíky – najmä časopisy o thajskom boxe, ktoré ho veľmi zaujímali, ale aj nejakú kozmetiku a jedlo. Keď som ho raz v Kráľovej navštívil, bolo vidno, ako ho životný prešľap trápi. Po návrate do ringu, hoci bol stále dobrý, dostal v profi zápase ťažké K. O., čo malo viacero dôvodov. Stratil najlepšie roky a navyše konkurencia už vtedy bola úplne inde, lebo pribudlo veľa nových zápasníkov. Niekedy treba mať aj šťastie. Keď Miro ukončil aktívnu kariéru, nejaký čas ešte trénoval u mňa v Power gyme a potom si otvoril vlastný klub. Fakt, že trénuje deti, je vzhľadom na jeho minulosť paradox, ale je v tom naozaj dobrý a chalani ho majú radi. Aj keď sa hovorí, že väzenie nikoho nenapraví, Miro dokazuje pravý opak. Dnes je z neho iný človek, dobrý a kamarátsky chlap, ktorého môžem stále považovať za svojho priateľa. Hoci už nie sme v každodennom kontakte, každé naše spoločné stretnutie je vždy veľmi milé a srdečné."

Osudové paradoxy

Ako mladík si zarábal vo zvolenskom diskobare, kde stretol svojho prvého trénera Richarda Šmálika. „Mal vlastný klub thajského boxu, tak som sa zaujímal, či by bolo možné prísť k&nbsp;nemu na tréning,“ spomína Miro. Hoci mal v&nbsp;tom čase už 22 rokov, čo je na začiatok športovej kariéry dosť neskoro, doháňal časový hendikep dvojnásobným nasadením. „Po skončení tréningu vo Zvolene som ešte s&nbsp;trénerom Martinom Belákom cestoval do Banskej Bystrice. Takto vyzerala moja dvojfázová príprava s&nbsp;večerným návratom vlakom domov,“ vracia sa do obdobia z&nbsp;prelomu tisícročí. Po dvoch mesiacoch tréningu už stál v&nbsp;ringu, prvý zápas absolvoval na amatérskej lige v&nbsp;Žiline. Vyhral, podobne ako ďalších päť súbojov za sebou. Dvoch súperov sa mu dokonca podarilo zdolať v&nbsp;ten istý deň.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE MLADÝCH THAJSKÝCH BOXEROV A ICH TRÉNERA NÁJDETE V GALÉRII

Rozlet nádejného športovca však vtedy Mirovi skrížil akýsi druhý život, ktorý s&nbsp;desatoro thajského boxu nemá vôbec nič spoločné. Ako chlap budiaci rešpekt sa dostal do rôznych skupín ľudí, ktorí potrebovali ochrankára. „Keď ste sa v&nbsp;tom čase úspešne presadzovali v&nbsp;bojovom športe, boli ste v&nbsp;popredí záujmu. Do toho drahé autá, pekné ženy a&nbsp;pomerne ľahko zarobené peniaze, ktoré ste vedeli aj rýchlo minúť. Na mladého a&nbsp;nerozvážneho chlapca, ktorý nevedel rozlišovať hranice, to nebolo veľmi vhodné prostredie,“ sype si dnes popol na hlavu. Namiesto plánovaného tréningového pobytu v&nbsp;Thajsku, kde sa v&nbsp;jednom z&nbsp;kempov mohol posunúť k&nbsp;profesionálnej kariére, ho v&nbsp;roku 2003 odsúdili za násilné trestné činy na desaťročný nepodmienečný trest odňatia slobody.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Začal v&nbsp;Leopoldove – obávanej väznici s&nbsp;maximálnym stupňom stráženia, za slušné správanie sa však posunul do stredného a&nbsp;napokon až do najnižšieho stupňa stráženia v&nbsp;Banskej Bystrici – Kráľovej. Každú voľnú chvíľu využíval na cvičenie. „Zo starých vyradených matracov som si urobil ,lapy‘ a&nbsp;poprosil športovo zameraného spoluväzňa, či by mi nerobil sparingpartnera. Takto som si udržiaval kondíciu a&nbsp;čas vo výkone trestu aspoň rýchlejšie utekal,“ spomína Miro. Za mrežami stretol širokú paletu ľudí rôznych profesií z&nbsp;rôznych spoločenských vrstiev – spravodlivo odsúdených aj takých, u&nbsp;ktorých bol presvedčený, že sa tam dostali bez vlastného pričinenia. On sám však svoju vinu nikdy nepopieral ani nezľahčoval. Už vo väzení si začal uvedomovať, o&nbsp;čo všetko svojou nerozvážnosťou prišiel a&nbsp;zaprisahal sa, že po zvyšok života už podobný prešľap neurobí.

Napokon mu vďaka jeho prístupu skrátili trest a&nbsp;prepustili ho po siedmich rokoch. Povzbudený tým, že ho kolegovia v&nbsp;jeho milovanom športe prijali a&nbsp;neodsúdili, začal opäť s&nbsp;tréningom s&nbsp;cieľom vrátiť sa čím skôr na scénu. Už po mesiaci išiel do zápasového ringu, kde však veľmi rýchlo zistil, že trénovať v&nbsp;klube a&nbsp;vo väzení je diametrálne odlišná vec. „Dostal som takú nakladačku, že som skončil s&nbsp;ťažkým otrasom mozgu na štyri dni na pozorovaní v&nbsp;nemocnici,“ spomína na poriadne tvrdý návrat do reality. Nejaký čas ešte so striedavými úspechmi zápasil, aby v&nbsp;roku 2012 s&nbsp;bilanciou 16 zápasov – osem víťazstiev, šesť prehier a&nbsp;dve remízy, ukončil zápasnícku kariéru. Jednou z&nbsp;hlavných motivácií bolo narodenie dcérky Viktórie, druhou založenie vlastného gymu, za ktorého vznik podľa vlastných slov veľmi vďačí aj svojej dnes už bývalej manželke Miroslave. Momentálne v&nbsp;ňom trénuje okolo štyridsať zverencov všetkých vekových kategórií vrátane žien, pričom sa intenzívne venuje aj deťom.

Svojim zverencom vštepuje, že thajský box nie je len o&nbsp;sile, ale aj o&nbsp;kondícii, rozmýšľaní, úcte k&nbsp;súperovi, slušnom správaní. „Dodáva sebavedomie, ale aj sebadisciplínu. Správny bojovník sa nenechá vyprovokovať a&nbsp;nezneužije tento bojový šport na ubližovanie druhým, ale, naopak, pomáha slabším,“ ozrejmuje Miroslav Kašaj filozofiu, ktorou by sa všetci v&nbsp;klube mali riadiť. Pracuje aj s&nbsp;viacerými chalanmi z&nbsp;ťažších sociálnych pomerov, ktorým dáva zadarmo tréningy a&nbsp;nakúpi im oblečenie či rukavice. „V&nbsp;mojom gyme sú otvorené dvere naozaj pre všetkých, za to však od každého vyžadujem dve veci – dodržovanie disciplíny a&nbsp;hygieny. Kto poruší pravidlá, s&nbsp;tým sa rozlúčim,“ zdôrazňuje Miro, ktorý úzko spolupracuje aj s&nbsp;Centrom voľného času Domino Zvolen. Nedávno sa so svojimi zverencami predstavil na Krúžkobraní, aby pred záujemcami o&nbsp;thajský box odprezentovali, čo všetko sa naučili. „V&nbsp;tomto smere je nám veľmi nápomocná pani riaditeľka Monika Koreňová, s&nbsp;ktorou spolupracujeme na rôznych programoch a&nbsp;vystúpeniach,“ dodáva.

Miro je presvedčený, že aj na základe vlastného životného príbehu môže svojim zverencom veľa dať. „Tým starším niekedy rozprávam, čím všetkým som si prešiel a&nbsp;snažím sa ich aj takto formovať. Ešte stále pracujem pre SBS, piatky a&nbsp;soboty dohliadam na poriadok v&nbsp;nočnom klube. Tam vidím, čo sa dnes deje s&nbsp;mládežou a&nbsp;ako jej správanie ovplyvňuje alkohol či drogy. A&nbsp;takisto počítače, sociálne siete a&nbsp;mobily, nahrádzajúce normálny život akýmsi virtuálnym svetom. Toto za mojej mladosti nebolo. Myslím, že o&nbsp;to väčší význam má dnes šport. S&nbsp;jeho pomocou môžu byť mladí fyzicky aj mentálne lepšie pripravení do života,“ je presvedčený kedysi zlý chlapec, ktorý sa dnes snaží byť pozitívnym vzorom.

Problém podľa neho často spočíva aj v&nbsp;rodinnom zázemí. „Rodičia by nemali ísť proti sebe, ale dohodnúť sa a&nbsp;pristupovať k&nbsp;deťom jednotne. Hovorím to aj z&nbsp;vlastnej skúsenosti, lebo ani u&nbsp;mojej mamy a&nbsp;otca nebolo všetko v&nbsp;poriadku,“ priznáva. Momentálne však myslí najmä na svoju trénerskú robotu a&nbsp;na to, ako jeho nádejní zverenci vhupnú do zápasového kolotoča. „Už koncom tohto mesiaca čaká Petra Fekiača a&nbsp;Michala Badinku prvý zápas v&nbsp;amatérskej lige, na jeseň potom prídu ďalšie súťaže, kde sa predstavíme. Verím, že sa budú chalani výkonnostne posúvať,“ teší sa ich tútor, ktorého veľkým snom je vychovať nového šampióna.

Prekročený tieň: Kedysi skončil na šikmej ploche, dnes sa snaží byť vzorom pre mladých

Richard Budín

Autor článku

Richard Budín

Plus TV

Tomáš je rekordér, s darovanými pľúcami žije vyše dvadsať rokov. Je zasnúbený, plánuje svadbu

Natália Végh skončila s dcérkou Dorotkou na urgentnom príjme.

Rytmus oslávil narodeniny, Jasmina mu pripravila prekvapenie v posteli

Výber pre vás

Prekročený tieň: Kedysi skončil na šikmej ploche, dnes sa snaží byť vzorom pre mladých

Richard Budín

Súvisiace články

Zázrak zo Slovenska: Aj my môžeme byť elitní svetoví športovci, tvrdí paracyklista Jozef Metelka

Vrhli ste sa na cvičenie? Spomaľte, toto sú najčastejšie športové zranenia začiatočníkov

Pozitívna epidémia: Vo Fiľakove nasadili do boja s neprispôsobivými ťažký kaliber!

Autor článku

Richard Budín

Plus TV

Tomáš je rekordér, s darovanými pľúcami žije vyše dvadsať rokov. Je zasnúbený, plánuje svadbu

Natália Végh skončila s dcérkou Dorotkou na urgentnom príjme.

Rytmus oslávil narodeniny, Jasmina mu pripravila prekvapenie v posteli

Výber pre vás