Nekonečné ľudské mravenisko a o pár hodín takmer samota medzi ryžovými políčkami či pri soche Budhu vo výške viac ako 3 000 metrov. Aj to ponúka severný Vietnam.

V porovnaní s juhom konzervatívnejšia, ekonomicky zaostalejšia, ale o to pestrejšia a tradičnejšia severná časť Vietnamskej socialistickej republiky je mixom všetkého, po čom môže zatúžiť srdce aktívne ladeného turistu.

Keďže tvar tejto krajiny v juhovýchodnej Ázii pripomína hada vo vertikálnej polohe, kde najsevernejší a najjužnejší bod delí okolo 1 500 kilometrov, je počasie v týchto končinách značne rozdielne.

Kým na juhu je v období sucha od extrémneho tepla doslova na zadusenie, sever je predsa len znesiteľnejší. Medzi novembrom a marcom sa tu priemerné teploty pohybujú od 8 do 15 stupňov, od apríla do októbra v rozpätí 25 až 40 stupňov. Na pozore sa tak treba mať len pred tajfúnmi, prudkými lejakmi a následnými záplavami, ktoré mali v severných provinciách krajiny na svedomí už nejeden ľudský život. Nám sa, našťastie, podobné katastrofy vyhli.

Z hanojského Hiltonu do neba

Počtom obyvateľov sa vyrovná jedenapolnásobku populácie celého Slovenska, napriek tomu je až druhým najväčším mestom Vietnamu. Hanoj je výkladnou skriňou krajiny a zároveň jej politickým, hospodárskym a kultúrnym centrom. Na spoznanie hlavného mesta treba niekoľko dní, my sme sa museli zmestiť do jedného.

Energia v tejto nekonečnej a neustále sa presúvajúcej ľudskej mase z nás navyše rýchlo vyprchávala, preto sme vďačne prijali prechádzku parkom pri jazere Hoan Kiem. Kedysi v ňom vraj žila veľká korytnačka, vynorenie ktorej signalizovalo dobré správy. Uhynula však, a tak sa môžu návštevníci pozdraviť len s jej maketou uloženou v sklenenej vitríne pod prístreškom.

Pokojná atmosféra pri jazere Hoan Kiem v srdci Hanoja.
Pokojná atmosféra pri jazere Hoan Kiem v srdci Hanoja.
Zdroj: Richard Budín

V preklade hovoríme o jazere navráteného meča, z ktorého podľa legendy cisár Le Loi získal meč a s ním vyhnal čínskych votrelcov. Temnú minulosť krajiny si môžete pripomenúť vo väznici Hoa Lo.

Postavili ju v časoch francúzskej kolonizácie pre vietnamských odbojárov, neskôr sem počas vojny v severnom Vietname zatvárali amerických vojakov. Tí prezývali toto strašidelné miesto hanojský Hilton. Svoje si tu odsedel aj nedávno zosnulý senátor a kandidát na prezidenta Spojených štátov John McCain.

Pokiaľ netrpíte závratmi, oveľa lepšie sa budete cítiť vo výškovej budove Lotte Center. Meria 272 metrov, má 65 poschodí a na to posledné s krásnou vyhliadkou vás vyvezie rýchlovýťah. Pri dobrom počasí sa návštevníkom naskytne úchvatný 360-stupňový výhľad na túto vyše 7,5-miliónovú metropolu. Jej súčasťou je vysunutá plošina s presklenou podlahou, kde si môžete náležite vychutnať obrovskú hĺbku pod nohami.

Organizovaný chaos

Podľa údajov z roku 2016 je vo Vietname registrovaných viac ako 45 miliónov motocyklov. V praxi to znamená, že na každého druhého obyvateľa vrátane novorodencov pripadá jeden kus tohto tradičného dopravného prostriedku.

Motorky predstavujú v organizovanom dopravnom chaose absolútnu väčšinu, áut je vzhľadom na ich astronomické ceny podstatne menej. Chodníky sú prakticky prázdne, pešo vo Vietname takmer nikto nechodí. Väčšie deti sadnú na bicykel, menšie sa prepravujú s rodičmi.

Na jednu motorku sa bežne poskladajú aj štyria ľudia. Žasneme, čo všetko sa dá na toto malé jednostopové vozidlo naložiť. Nech sa už predierate hanojským mraveniskom akýmkoľvek spôsobom, adrenalín je vždy zaručený.

Priechody pre chodcov? Celkom výnimočná záležitosť. Pred vstupom do vozovky sa treba hlboko nadýchnuť a potom veľmi, ale skutočne veľmi plynulo prechádzať, aby vás hustý prúd motoriek a áut obtekal z obidvoch strán.

Jednou z atrakcií vyhliadkovej veže je presklená plošina, cez ktorú sa môžete pozrieť do hĺbky 272 metrov.
Jednou z atrakcií vyhliadkovej veže je presklená plošina, cez ktorú sa môžete pozrieť do hĺbky 272 metrov.
Zdroj: Richard Budín

„Šialené,“ modlím sa a zároveň tipujem, koľko metrov sa mi podarí prejsť, kým ma niečo trafí. Napodiv netrafilo, zato počas jazdy taxíkom nám jeden z motorkárov odzadu ťukol do spätného zrkadla. Vodič ho mal ohybné aj smerom dopredu, takže si ho len letmo skontroloval a nastavil gombíkom ovládača na svojich dverách. Zazubil sa na nás a lakonicky poznamenal: „Vietnam.“ Tým povedal prakticky všetko.

Keďže sme okrem tohto drobného incidentu počas celého pobytu nevideli jedinú haváriu, chcelo sa nám veriť, že tento organizovaný chaos je skutočne dokonalý, ale nie je to tak. Zrážky sú tu pomerne častou záležitosťou a neraz pri nich ide o život.

Praha vo vietnamskej ulici

Večerný život vo vietnamskom veľkomeste? To treba jednoducho zažiť. V najznámejšej hanojskej ulici plnej reštaurácií a klubov potrebujete značnú fyzickú zdatnosť a ostré lakte, aby ste sa ňou vôbec predrali.

Plávame v ľudskej mase a pomaly smerujeme k nášmu cieľu – pražskej reštaurácii. Niežeby sme to už bez našich obľúbených trojobalových lahôdok nedokázali vydržať, ale boli sme zvedaví, ako miestni kuchári zvládnu kurací rezeň s hranolčekmi. Navyše, konečne dostanem príbor!

S paličkami je to pre našinca niekedy poriadne trápenie. Vyloviť nimi rezance z tradičnej polievky pho a potom ju dojesť lyžicou zvládam bez problémov, ale bezmocne nimi pichať do kuraťa či ryby, navyše všetko v tureckom sede? Ďakujem pekne.

Nielenže som po tejto návšteve miestnej rodiny ostal hladný a frustrovaný, ale ešte ma chytali kŕče do nôh. Vietnamská kuchyňa je veľmi dobrá, zdravá a pestrá, na môj vkus niekedy až príliš.

Okrem už známej konzumácie psov a mačiek sa mi raz u jedného z našich hostiteľov dostal do polievky podozrivý kus mäsa. „Čo to je?“ vyzvedám, ale domáci sa len usmievali. Nakoniec mi oznámili, že som mal do činenia s hadím vývarom. Skúsil som do mäsa aj zahryznúť, ale bolo tuhé a nedalo sa zjesť.

Motorky, motorky a zasa len motorky. Sú všade, v krajine je ich registrovaných viac ako 45 miliónov.
Motorky, motorky a zasa len motorky. Sú všade, v krajine je ich registrovaných viac ako 45 miliónov.
Zdroj: Richard Budín

No späť k našim toľko očakávaným rezňom. V porovnaní s oveľa zložitejšími vietnamskými špecialitami tu nemožno nič pokaziť, pomyslel by si Čech či Slovák, ale chybička v podobe sčasti surového kuracieho rezňa sa predsa len našla.

Čašník ho v ospravedlňujúcom predklone odniesol naspäť do kuchyne, aby sa nám o chvíľu vrátil jedlo už v perfektnom stave, navyše s porciou hranolčekov a pivom zadarmo ako malým bolestným.

S ťažkým bruchom vychádzame von na ulicu, ktorá sa akoby mávnutím čarovného prútika vyľudnila a stíchla. Kým tu v hlavnom meste končí nočná zábava s úderom desiatej, na juhu v Hočiminovom Meste môžete pokojne žúrovať až do rána.

Príjemné vlakové retro

Je čas zmeniť vzduch a pozrieť sa na miesta, kde sa nemusíte tiesniť v dave a hlasná hudba vám nebude trhať ušné bubienky. Na nočný ležadlový vlak smer severná hranica sme si zadovážili lístky už v predstihu a boli sme zvedaví, ako bude vyzerať v porovnaní napríklad s tak často kritizovanými slovenskými železničnými súpravami.

Drevom obložené kupé v príjemnom retro štýle bolo čisté a bez nepríjemných pachov, takže sme sa mohli spokojne uložiť na spánok. Z rannej hmly nás vítalo mestečko Lao Cai.

Aj keď tu veľa zaujímavého neuvidíte, predsa len sa oplatí niekoľko hodín zdržať. Leží totiž na vietnamsko-čínskej hranici, na ktorú pohodlne dokráčate aj z vlakovej stanice. Vidíme vstupnú colnú budovu, zátarasy, v pozadí budovy s nápismi v čínskych znakoch a aspoň letmo nazeráme do najľudnatejšej krajiny sveta.

Kvôli jednovstupovým vietnamským vízam ďalej nemôžeme, ale aj tak je to zážitok pred presunom do turisticky mimoriadne atraktívneho mestečka Sapa ležiaceho asi 40 kilometrov od Lao Cai.

Nočný život v Hanoji. Hustota ľudskej masy na jednej ulici je nepredstaviteľná.
Nočný život v Hanoji. Hustota ľudskej masy na jednej ulici je nepredstaviteľná.
Zdroj: Richard Budín

Medzi Čiernymi Hmongmi

Štveráme sa doň horskými serpentínami, na úbočiach kopcov pribúdajú ryžové políčka. Sapa je úplne iný Vietnam ako Hanoj či Hočiminovo Mesto. Už len počasím, veď leží v nadmorskej výške 1 600 metrov.

So šľapkami a krátkym tričkom si tu rozhodne nevystačíte. Pripadáme si skôr ako v Nepále, zvlášť, keď zbadáme zástupcov miestnej najpočetnejšej menšiny Čiernych Hmongov, ktorých predkovia sem prišli pred 300 rokmi. Žijú v okolitých dedinkách, chodia v pestrofarebných úboroch a v meste ich stretnete na každom kroku.

Ich deti sú rozkošné. Prídu k vám a niečo roztomilo bľabocú, aby ste o chvíľu pochopili, že vám ponúkajú náramok za symbolickú cenu. „Ale samozrejme, zlatíčko,“ rozplývam sa nad asi trojročným dievčatkom a lovím z vrecka desaťtisícovú bankovku – v prepočte asi 40 centov.

Lenže keď detičky pribúdajú, niektoré dokonca nosia vo vaku na chrbte mladších súrodencov, často novorodencov, začne vás ich neodbytnosť unavovať. Či je to využívanie alebo skôr zneužívanie detí rodičmi, si netrúfam posudzovať. Minimálne dovtedy, kým skutočne nezistím, v akých podmienkach žijú.

Pokiaľ máte viac času, fyzickej kondície a ste dobrodružnejšej povahy, ponúka sa vám ideálna príležitosť v podobe miestnych domorodkýň. Zoberú vás zo Sapy na pešiu túru k nim do dediny, kde môžete prespať a spoznať horský vietnamský vidiek v lone čarokrásnych scenérií ryžových políčok.

Farebný raj v Cat Cat

Pokiaľ to turisti nechcú absolvovať pešo, ostáva len jedna jediná možnosť – požičať si motorku. Dlho som tento nápad odmietal, veď naposledy som na nej sedel takmer pred tridsiatimi rokmi počas hodín autoškoly!

Po zhodnotení premávky v Sape, ktorá síce nebola taká šialená ako v najväčších veľkomestách, ale na naše pomery aj tak mimoriadne hustá, som neoblomný a tvrdohlavo krútim hlavou.

Mlyny v dedinke Cat Cat ako ukážka dávnych vietnamských remesiel.
Mlyny v dedinke Cat Cat ako ukážka dávnych vietnamských remesiel.
Zdroj: Richard Budín

Obmäkčili ma až dcérine psie oči a neúprosný fakt, že inak prídeme o veľký zážitok. Požičali sme si stroj s automatickým radením, šťastne sa preplietli cez zhluk stovák ďalších motoriek a vyrazili z mesta do terénu.

Dedinka Cat Cat je skôr turistickou atrakciou ako reálnou ukážkou života miestnych obyvateľov. Napriek tomu patrila medzi najfotogenickejšie miesta, aké sme počas potuliek Vietnamom navštívili. Štýlové drevené domčeky s pôvodnými interiérmi, mostíky cez rieku, vodopád, mlynské kolesá a nádherné farebné záhony s veľkými červenými motýľmi dotvárajú atmosféru tejto veľkej rajskej záhrady.

Na smiech domorodcom

V okolí oázy Cat Cat vyzerá život celkom inak. Tvrdá práca v ryžových poliach, malé čierne prasiatka a kravy s veľkými rohami si to nasmerovali na drevený mostík. Pomedzi ne pobehuje hydina a hrajúce sa deti.

Úzke cesty na tomto okruhu, kde zaplatíte za vjazd v prepočte viac ako 2,5 eura, sú miestami v katastrofálnom stave. Navyše sa neustále prudko dvíhajú a zasa klesajú, takže má naša motorka, a my pochopiteľne s ňou, značné problémy.

Stúpania sú miestami také strmé, že dcéra musí zoskočiť zo sedla a tlačiť ma hore. Popritom sa odrážam nohami, zúfalo krútim kormidlom a snažím sa vyhnúť výmoľom. Nadávam ako pohan a váhovo približne poloviční domorodci svižne sa pohybujúci na svojich tátošoch sa na nás výborne zabávajú. Naozaj nič pre pohodlnejšieho turistu.

Vojsť však do týchto neprístupných končín napríklad taxíkom je čisté bláznovstvo. Pozorujem hladinu benzínu, ktorá v takomto teréne klesá doslova brutálnou rýchlosťou.

Ako doplniť nádrž, keď o benzínovej pumpe môžeme len snívať? Pomoc je v tomto prípade našťastie na dosah. Viacerí dedinčania majú v plastových fľašiach pripravený benzín, samozrejme, s horskou prirážkou, ale na naše pomery stále veľmi lacný, a dolejú, koľko potrebujete.

Na vrchole najvyššieho vrchu Vietnamu nájdete chrámový komplex.
Na vrchole najvyššieho vrchu Vietnamu nájdete chrámový komplex.
Zdroj: Richard Budín

Keď sa rozostúpia oblaky...

Nazývajú ho strechou Indočíny, leží v pohorí Hoang Lien Son, týči sa do výšky 3 143 metrov a vedie naň 6 282-metrová najdlhšia lanová dráha s trojlanovým systémom na svete.

O otázke, či sa vybrať na najvyšší vietnamský vrch Fansipan, sme sa na jeho úpätí dohadovali dobrú polhodinu. Počasie totiž zďaleka nebolo ideálne a vidieť po pomerne drahej ceste nahor len nepriestupnú hmlu sa nezdalo byť trikrát rozumné. Nakoniec sme s nádejou predsa len sadli do modernej žltej kabínky a kochali sa pohľadom na ryžové políčka desiatky metrov pod našimi nohami.

Kto by čakal na vrchole iba skromný príbytok s vyhliadkovou plošinou, ako je napríklad na Lomnickom štíte, ostane príjemne šokovaný. Na štíte Fansipanu sa týči rozľahlý chrámový komplex, na ktorý dozerá obrovitá majestátna socha Budhu.

Oblaky sa zrazu rozostúpili a krátko pred západom slnka sa nám otvorila celá tá nádhera aj s výhľadom do širokého okolia. Už za tmy sa na motorkách vraciame naspäť do Sapy.

V nepríjemnom chlade ma zohrieva fakt, že už o 3 dni oslávim narodeniny šnorchlovaním medzi koralmi a leňošením pri bazéne na ostrove Phu Quoc, tentoraz pri južnom pobreží krajiny.


Severný Vietnam

Kedysi bol samostatnou Vietnamskou demokratickou republikou, ktorá sa v roku 1976 spojila s Vietnamskou republikou (Južný Vietnam), a vznikla tak dnešná podoba Vietnamskej socialistickej republiky. Leží tu hlavné mesto Hanoj. Hoci v ňom žije viac ako 7,5 milióna obyvateľov, ešte väčšie je Hočiminovo Mesto, má takmer o milión obyvateľov viac. Medzi konzervatívnym severom a oveľa uvoľnenejším juhom krajiny panujú dodnes rozdiely. Má to vplyv aj na ekonomiku, ktorú ťahá najmä juh, je tam nižšia nezamestnanosť a vyššia priemerná mzda.

Sever si, naopak, zachoval svoju autentickosť a vďaka tomu je turisticky atraktívnejší. V severnom Vietname nájdete asi 10 väčších prírodných parkov. Pre Európana je vo Vietname veľmi lacno – od ubytovania, stravy, nákupov v obchodoch až po dopravu. Hodnota vietnamskej meny je na úrovni 25 600 – 26 500 dongov za euro. Veľmi dobre sa tu nakupuje Čechom, ktorí jednoducho škrtnú 3 nuly a majú cenu vo svojich korunách.

Poslať emailom
Diskusia ()
Umelec Dan Tanenbaum zarába na netradičnom nápade.

Zo záľuby tisícový biznis: Neuveríte, z čoho umelec Dan vyrába tieto predmety!

Populárne články
Ilustračné foto.Sponzorované

Pomôžme stovke bojovníkov postaviť sa osudu

Herečka Eva Longoria

Zúfalá manželka Eva Longoria: Kvôli práci ma nespoznáva vlastný syn!

V horách s chladnejšou zimou si obyvatelia stavajú tehlové domy.

Rozdeľuje ich pôvod, ale spája „Voňajúci pán“. Do mŕtvych investujú viac než do seba

Neprehliadnuteľný a nesmierne elegantný v Rostandovom Cyranovi z Bergeracu.

Nevídaný zážitok a úspech: Hercovi Štefanovi Bučkovi tlieskal Štrasburg, Paríž aj Berlín!

Ilustračné foto.Sponzorované

Pomôžme stovke bojovníkov postaviť sa osudu

Vedeli ste

Vo vode sa scvrkáva koža.

Zobraziť viac
Diskusia