Michal Hertlík

Ktorý Slovák by najmä počas sychravých a&nbsp;nekonečne dlhých zimných mesiacov neprivítal únik niekam do tepla a&nbsp;pod palmou za šumenia morských vĺn rád nevychutnal marakujový nápoj? Ako sa však hovorí, všetko s&nbsp;mierou. Hoci sa v&nbsp;rozpálených nikaragujských regiónoch Chinandega a&nbsp;León budete kúpať vo vlastnom pote, ich návšteva určite stojí za to.

Pomenovanie krajiny s dlhým tvarom Nikaragujská republika vychádza z názvu kmeňa Nicarao, ktorý obýval brehy jazera Nicaragua a zo španielskeho slova agua – voda. V Nikarague žije takmer 6,5 milióna obyvateľov. Bývalá španielska kolónia s rozlohou 129 494 km2 je najväčšia krajina na stredoamerickej šiji, susedí s Hondurasom a Kostarikou. Hlavné a zároveň najväčšie mesto je Managua (1,8 milióna obyvateľov). Ekonomicky je to veľmi chudobná krajina. Najväčší príjem má z cestovného ruchu a z exportu banánov, tabaku, kávy, kakaa, cukru a rumu. Turistov priťahuje najmä príroda a koloniálne pamiatky. Miestne platidlo je córdoba, úradný jazyk španielčina.

Nikaragua

Nikaragua je najväčšia krajina Strednej Ameriky, ak nepočítame Mexiko. Rozprestiera sa presne uprostred stredoamerického pásu, ťahajúceho sa od južnej Panamy po severné Mexiko. Krajiny Strednej Ameriky sú vo všeobecnosti jedny z&nbsp;najteplejších, hoci od rovníka sú o kus vzdialené, ležia v&nbsp;oblasti bohatej na slnečné lúče a&nbsp;tropickú vlhkosť. Práve Nikaragua je zo všetkých týchto krajín najteplejšia, až na 80 percentách jej územia sa celoročné teploty pohybujú v&nbsp;rozmedzí 30 až 34 stupňov.

Niekedy však stúpnu až na 45 stupňov Celzia, čo je absolútny teplotný rekord. Rok 2016 bol najhorúcejší za posledných 35 rokov a&nbsp;v&nbsp;nadchádzajúcich desaťročiach budú teploty naďalej rásť, pričom vrchol by sa mal prejaviť v&nbsp;roku 2050. Tichý oceán ovplyvnia zmeny klímy, najmä znížené zrážky, najviac. Je pravdepodobné, že rozsah otepľovania bude mať značne negatívny vplyv na poľnohospodárstvo v&nbsp;Nikarague.

V&nbsp;dôsledku sucha 70 percent hospodárskych zvierat sťahujú do vlhkých oblastí a&nbsp;mokradí, aby nielen prežili, ale dali ľuďom to, čo sa od nich očakáva. V&nbsp;takom extrémnom teple by sa ani koňovi nechcelo ťahať voz. Vyššia teplota a&nbsp;znížený objem zrážok odrážajú potrebu podporiť medzi výrobcami zber vody v&nbsp;Tichomorí. Treba obhospodarovať vodu z&nbsp;dažďov, ktoré padajú štyri až päť mesiacov do roka, aby ich vedeli lepšie využiť.

Nikaragua je celkovo krajina s vysokými teplotami, jedna oblasť však v tomto smere vytŕča. Je ňou severozápadný cíp krajiny, ktorý tvoria dva departmenty – Chinandega a León. O tomto nikaragujskom regióne sa hovorí ako o najhorúcejšom. Nikaraguu som prešiel takmer celú. Prešli už dva mesiace, ktoré trávim cestovaním po tejto exotickej krajine. Všade, kde som zatiaľ bol, sa ma domáci pýtali, či som už navštívil Chinandegu alebo León, lebo tam vraj zomriem.

Nie pre revolučné nepokoje – hoci aj to by bolo na túto krajinu adekvátne –, ale pre teplotu. Dokonca ani samotní Nikaragujčania, teda okrem tých, ktorí tam žijú, nechcú do tohto severozápadného cípu chodiť, lebo by sa upražili. Dva mesiace ma teda sústavne pripravovali na to, že keď sa konečne vyberiem tým smerom, mám na to byť pripravený – nielen psychicky, ale aj zásobami opaľovacieho krému a vody. Celý čas som si podchvíľou utieral pot z čela a mal som čo robiť, aby som to teplotne zvládol. V Chinandege a Leóne to však bolo najhoršie.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Department Chinandega je najsevernejší na pacifickej strane. Celú západnú stranu obmýva Tichý oceán a&nbsp;o&nbsp;celú severnú stranu sa hranicou delí s&nbsp;Hondurasom. Je to región, ktorý zahŕňa jediný kvázi polostrov krajiny. Nachádza sa na ňom národná rezervácia vulkánu Cosigüina a&nbsp;obmýva ho záliv Fonseca z&nbsp;jednej a&nbsp;Tichý oceán z&nbsp;druhej strany. Tento department je do veľkej miery poľnohospodársky s&nbsp;výrobou rumu z&nbsp;cukrovej trstiny, exportujú sa odtiaľ aj banány, arašidy, krevety a&nbsp;soľ.

Prvé miesto, ktoré som v&nbsp;tejto oblasti navštívil, bolo hlavné mesto s&nbsp;rovnomenným názvom Chinandega. Je to jedna z&nbsp;najväčších metropol krajiny a je zameraná prevažne na obchod. Názov mesta je odvodený zo slov „chinamitl tacalt“ z&nbsp;indiánskeho jazyka nahuatl a&nbsp;v&nbsp;preklade znamená „miesto obkolesené rákosím“. Chinandega je však známejšia vďaka pomenovaniam ako „Mesto pomarančov“ (Ciudad de las naranjas), „Horúce mesto“ (Ciudad cálida), či „Predsieň pekla“ (Antesala del infierno).

Tropické podnebie vytvára výborné podmienky na pestovanie tropického ovocia, napríklad pomarančov a&nbsp;iných citrusov. Chinandega bola počas koloniálnej éry malým mestom, ale jej umiestnenie medzi úrodnými rovinami a&nbsp;jej postavenie obchodného centra viedli k&nbsp;jej neskoršiemu vzostupu. Jeden španielsky kronikár o&nbsp;nej raz napísal, že „sa skladá z&nbsp;mnohých Indiánov, hojnej kukurice a&nbsp;všetkého ovocia planéty a&nbsp;zdá sa, že je to kus raja“.

Chinandega má veľa budov z koloniálnej éry, hoci nie v rozsahu nikaragujských miest León a Granada, pretože mnohé stavby poškodilo bombardovanie v roku 1928. Väčšina mesta bola zničená, iba kostoly zostali ako-tak stáť. Určite aj toto je jeden z dôvodov, prečo mesto v takej miere nenavštevujú turisti. Za seba však musím povedať, že sa mi tam veľmi páčilo. Celý čas som býval u miestnej rodiny Benedithovcov, čo bola jedna z najmilších rodín, u akých som v Nikarague býval. Mama rodiny mi vždy pripravila chutný obed podľa môjho gusta a potom sa na mňa pozerala, ako mi chutí, a veľmi sa z toho tešila.

Spoločne sme podomácky pripravovali môj obľúbený prírodný džús z tropického ovocia pitaya. Toto dynamické mesto, plné pouličného ruchu a hukotu dopravných prostriedkov, má človeku čo ponúknuť. Vybrali sme sa do hlavného parku, kde ma zaujala stavba s tromi okrúhlymi vežami na spôsob hradieb. Hneď pri parku je najväčší kostol mesta Santa Ana v žlto-bielej farbe, ktorý svojou veľkosťou a majestátnosťou pripomína najväčšiu katedrálu v Leóne. Ďalší významný kostol, ktorý som obdivoval v inej časti mesta, bol Kostol sladkého mena Ježiša, známy aj pod názvom Kalvária.

Celú priľahlú ulicu tvorí najväčší trh v meste. Tu sa mi však stala jedna nepríjemnosť. Ako som sa tak s kamarátkou prechádzal a fotografoval, z ničoho nič okolo prefičal chlap na bicykli a strhol kamarátke z krku zlatú retiazku. Ani som si nestihol uvedomiť, čo sa stalo, a už ho nebolo. Aj takéto veci sa v krajinách Latinskej Ameriky stávajú, takže si treba dávať veľký pozor, kam človek ide a či tam má niekoho na pomoc. Napriek tomuto incidentu je Chinandega jedno krásne, hoci pekelne horúce mesto.

Zahraniční turisti department Chinandega vyhľadávajú. Dôvodom však nie je samotné mesto Chinandega, ale menšie, 50-tisícové mesto Chichigalpa. Odpoveď na otázku, prečo to tak je, sa ukrýva v&nbsp;rume. Nikaragua sa ním preslávila po celom svete, a&nbsp;tak by bola veľká škoda nenavštíviť fabriku na jeho výrobu. Pri vstupe do mesta nájdete obrovský komplex značky rumu Flor de Caña (v&nbsp;preklade „kvet cukrovej trstiny“), čo je najlepšia, najznámejšia, najkvalitnejšia a&nbsp;najpredávanejšia značka nikaragujského rumu nielen v&nbsp;Nikarague, ale na celom svete. Turisti si priamo do fabrík prichádzajú pozrieť, ako sa tento rum vyrába.

K&nbsp;tomu človek uvidí históriu značky, spracovanie cukrovej trstiny, obrovské haly so sudmi rumu, autentické múzeum, zažije degustáciu v&nbsp;podzemí a,&nbsp;samozrejme, aj predaj rumu Flor de Caña a&nbsp;predmetov, ktoré s&nbsp;tým súvisia. Je to turistická atrakcia a&nbsp;pre mňa to bol skvelý zážitok, hoci môj nápojový lístok rum nezahŕňa. Chichigalpa je síce malé, ale na moje počudovanie veľmi rušné mesto. Jeho hlavným centrom je Park Rubéna Daría, v&nbsp;ktorom stojí kostol San Blas. Rubén Darío bol nikaragujský básnik, ktorý inicioval literárne hnutie známe ako modernizmus. Okrem toho počas pôsobil ako novinár, spisovateľ a&nbsp;diplomat. Pre celoživotný prínos ho považujú za najvýznamnejšiu osobnosť Nikaraguy.

Okrem Chinandegy a&nbsp;Chichigalpy som v&nbsp;tomto departmente navštívil ešte niekoľko mestečiek. Asi dvadsať kilometrov od Chinandegy leží na pobreží najvýznamnejší tichomorský prístav krajiny – Corinto. Veľkosťou je porovnateľný s&nbsp;mojou rodnou Handlovou, ale predstavuje strategický bod lodného priemyslu a&nbsp;ťažby surovín. Centrum mesta tvoria tri parky: Parque Central (Hlavný park), Parque de los Enamorados (Park zamilovaných) a&nbsp;Parque Los Pescaditos (Park rybičiek). Zaujímavá je hodinová veža žlto-modro-červenej farby v&nbsp;srdci mesta.

Corinto ma veľmi nezaujalo, dokonca som sa tam pre často podgurážených miestnych obyvateľov necítil vždy bezpečne. El Viejo je známe osobitnými gastronomickými špecialitami, medzi ktoré patria rosquillas (slano-sladké pochutiny), cajetas de coco (sladké pochutiny z&nbsp;kokosu), bollitos de leche (sladké pečivo podobné buchte) a&nbsp;ovocie zvané toncua, ktoré sa podobá na papáju a&nbsp;konzumuje sa s&nbsp;medom. Nachádza sa tu významný koloniálny kostol zo 17. storočia, ktorý som prišiel navštíviť.

Bielu a&nbsp;honosnú Baziliku nepoškvrneného počatia Panny Márie (Basílica Inmaculada Concepción de María) v&nbsp;roku 1995 povýšili na národnú náboženskú svätyňu, dokonca ju počas druhej návštevy Nikaraguy navštívil pápež Ján Pavol II. Na ceste z&nbsp;Corinta do Chinandegy som sa zastavil na rozsiahlej pláži patriacej sídlu Pasocaballos, prešiel som cez poľnohospodársku dedinku El Realejo s&nbsp;Kostolom apoštola Jakuba a&nbsp;v&nbsp;neposlednom rade som sa ocitol v&nbsp;dedinke Posoltega, kde som bol svedkom sprievodu Panny s&nbsp;hudobným orchestrom.

Rozlúčme sa s&nbsp;departmentom Chinandega a&nbsp;prejdime do susedného departmentu León. Jeho spoločenským, náboženským a&nbsp;obchodným centrom je nikaragujský koloniálny klenot. León je druhé najväčšie mesto v&nbsp;Nikarague po hlavnom meste Managua. Medzi týmito dvoma mestami je ešte jeden súvis. Kým sa Managua v&nbsp;roku 1852 stala oficiálnym hlavným mestom, túto funkciu zastával León spoločne s&nbsp;Granadou. Určite aj preto je jedným z&nbsp;najnavštevovanejších a&nbsp;najkomplexnejších miest krajiny a&nbsp;zároveň sa o&nbsp;ňom hovorí ako o&nbsp;meste študentov s&nbsp;mnohými významnými univerzitami.

León a&nbsp;Granada doteraz súperia o&nbsp;titul najkrajšieho mesta Nikaraguy. Za seba môžem povedať, že víťaza nemám, lebo v&nbsp;každom sa mi páčili iné veci. Turista by mal každopádne León navštíviť, inak sa ani neráta, že v&nbsp;Nikarague bol. Mesto je silne nábožensky založené a&nbsp;na každom rohu má nejaký kostol, z&nbsp;ktorých jeden spomeniem. Je totiž najvýznamnejším nielen v&nbsp;meste, ale v&nbsp;celej krajine, ba dokonca mimo nej. Katedrálna Bazilika nanebovzatia, skrátene Leónska katedrála, je typická koloniálna baroková budova postavená v&nbsp;rokoch 1747 – 1814.

Tento masívny biely kolos je najväčšia katedrála v&nbsp;Strednej Amerike a&nbsp;od roku 1531 je to prvé biskupské sídlo Nikaraguy, vďaka čomu je jednou z&nbsp;najstarších diecéz na americkom kontinente. V&nbsp;krypte je pochovaných niekoľko slávnych osobností vrátane Rubéna Daría. Najviac ma fascinovalo, že sa dalo vyjsť na strechu katedrály a&nbsp;prechádzať sa po nej, pričom na mňa nekresťansky pražili slnečné lúče. Zo strechy katedrály som videl nielen celé mesto, ale aj masívne vulkány obkolesujúce León zo všetkých strán.

Treba mať na zreteli, že nikaragujské vulkány nie sú prechádzka ružovou záhradou. Väčšina z&nbsp;nich je koncentrovaná práve okolo Leónu. Týči sa tam najvyšší zo všetkých menom San Cristóbal aj jeden svetový unikát. Reč je o&nbsp;aktívnom vulkáne Cerro Negro s&nbsp;výškou asi 730 metrov, ktorý leží pár kilometrov od mesta. Dá sa na ňom robiť extrémny šport – volcano boarding. Najprv som musel vyjsť na samý vrchol vulkánu po čiernom sopečnom povrchu, pomalým tempom mi to trvalo asi 45 minút.

V&nbsp;špeciálnom žltom obleku a&nbsp;s&nbsp;doskou som sa následne po horúcom vulkáne spustil dole asi za tri minúty. Tento šport vynašli práve tu v&nbsp;Nikarague a&nbsp;turisti z&nbsp;celého sveta sem chodia čo i&nbsp;len na víkend, aby si takéto sopečné šialenstvo mohli vyskúšať na vlastnej koži. Aj keď je to turisticky značne frekventované miesto a&nbsp;ja také príliš neobľubujem, musím priznať, že z&nbsp;tohto som bol nadšený. Vyšliapal by som si to pokojne opäť, aby som sa znova spustil. Adrenalín zaručený, zážitok tiež. Byť v&nbsp;Nikarague a&nbsp;nezažiť toto, to je, akoby ste tam ani neboli – aspoň tak hovoria domáci.

Čierny ako baník po šichte som sa z&nbsp;vulkánu vrátil do koloniálneho mesta León, pretkaného históriou na každom rohu. Hoci to nemožno porovnať s&nbsp;plážami na karibskom pobreží, aj tu na pacifickej strane sa nájdu niektoré pláže hodné návštevy. Vyše dvadsať kilometrov od Leónu leží rybárska dedinka Las Peñitas, krásne a&nbsp;rozsiahle pláže s&nbsp;úžasným západom slnka som našiel aj okolo Miramaru, južne od Leónu smerom do Managuy. Pre parádne vlny tieto pláže vyhľadávajú aj surfisti.

Predsieň pekla: Najhorúcejší región Strednej Ameriky určite stojí za návštevu

Michal Hertlík

Výber pre vás

Predsieň pekla: Najhorúcejší región Strednej Ameriky určite stojí za návštevu

Michal Hertlík

Súvisiace články

Krajina slávnej whiskey, odkiaľ vyplával legendárny Titanic: Drsné a krásne Severné Írsko

Bláznivý trh pod kolesami vlaku a kokteil zážitkov: Čo ešte neviete o južnom Thajsku?

Masky ako kult. V bulharskom Perniku ožívajú strašidelné rituály

Výber pre vás