Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Myšlienka, aby sme menej pracovali, klíči aj u&nbsp;nás. Odborár a&nbsp;sociálno-ekonomický analytik Ján Košč však hovorí, že na Slovensku stále vládne mylná predstava, že ak budeme pracovať, obrazne povedané, milión hodín, zarobíme milión eur. Preto sú u&nbsp;nás stále v&nbsp;móde nadčasy. Karol Morvay, ktorý pôsobí na Ekonomickej univerzite v&nbsp;Bratislave a&nbsp;v&nbsp;Ekonomickom ústave Slovenskej akadémie vied, hovorí, že pri súčasnom stave produktivity a&nbsp;príjmov na Slovensku treba ísť do tejto zmeny opatrne.

V&nbsp;Nemecku podobne ako u&nbsp;nás a&nbsp;vo zvyšku Európy bojujú s&nbsp;nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily. Podľa Spolkového úradu práce (BA) sa očakáva, že do roku 2035 odíde z&nbsp;pracovného trhu viac ako sedem miliónov ľudí. Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov pocítia v&nbsp;každej šiestej profesii. Až 42,2&nbsp;percenta opýtaných firiem uvádza, že ich podnikanie obmedzuje nedostatok personálu. Tento problém súvisí s&nbsp;poklesom pôrodnosti v&nbsp;rokoch 1990 až 2000. Na ilustráciu, v&nbsp;polovici 60.&nbsp;rokov pripadalo na jednu ženu štatisticky 2,51&nbsp;dieťaťa, v&nbsp;ostatných rokoch je to len číslo 1,3. V&nbsp;Nemecku tak akútne chýbajú ľudia v&nbsp;sociálnej sfére, zdravotníctve, deti nemá kto vzdelávať a&nbsp;vychovávať, zamestnanci a&nbsp;zamestnankyne chýbajú teda aj v&nbsp;školách. Veľký dopyt je aj po remeselníkoch. Ako uvádzajú nemecké médiá, ak prídete do malej pekárne, ľudia stoja v&nbsp;dlhom rade, pretože ich obsluhuje iba jeden človek. Na montáž okien si Nemci a&nbsp;Nemky musia počkať minimálne osem týždňov. A&nbsp;je bežné, že v&nbsp;ordinácii im nezdvihnú telefón na prvýkrát, pretože v&nbsp;zdravotníctve chýba personál.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane

Kritická situácia na trhu práce nahráva do karát odborárom a&nbsp;pracujúcim ľuďom, ktorí tlačia na skrátenie pracovného času. Ich rokovacia pozícia je teda o&nbsp;to silnejšia. Nie tak dávno a&nbsp;v&nbsp;poradí už štvrtýkrát štrajkujú v&nbsp;Nemecku rušňovodiči. Ovplyvnilo to nielen nemeckú, ale aj českú vlakovú dopravu. Odbory GDL žiadajú zníženie počtu pracovných hodín z&nbsp;38 na 35&nbsp;pri zachovaní plnej mzdy. Okrem toho chcú docieliť zvýšenie platu o&nbsp;555&nbsp;eur mesačne spolu s&nbsp;jednorazovou kompenzáciou vo výške tritisíc eur. Podľa nemeckých médií rušňovodiči v&nbsp;Nemecku zarábajú ročne od 45-tisíc do 56-tisíc eur. Protesty ohlásil aj stavbársky sektor. V&nbsp;Nemecku sa aj preto začal pilotný projekt, v&nbsp;rámci ktorého 45&nbsp;firiem a&nbsp;organizácií otestuje štvordňový pracovný týždeň. Projekt iniciovala poradenská spoločnosť Intraprenör, ktorá spolupracuje s&nbsp;organizáciou 4&nbsp;Day Week Global.

Táto mimovládna organizácia už koncept štvordňového pracovného týždňa priniesla do viacerých krajín. Štvordňový pracovný týždeň by mal zabezpečiť udržanie pracovného výkonu na sto percent pri osemdesiatich percentách pôvodného pracovného času s&nbsp;vyplatením plnej mzdy. Monitorovanie sa zameria na organizáciu práce a&nbsp;spokojnosť zamestnancov. Organizácie a&nbsp;firmy, ktoré sa na projekte zúčastňujú, sú rozmiestnené po celom Nemecku. Najsilnejšie sú zastúpené informačné technológie (štrnásť percent), no súčasťou projektu sú aj remeslá a&nbsp;priemyselné podniky (po šesť percent).

„Som absolútne presvedčený, že investície do tohto typu práce sa vyplácajú, pretože zvyšujú pohodu, motiváciu a&nbsp;následne aj efektivitu,“ povedal Sören Fricke, spoluzakladateľ Solidsense, ktorá sa venuje spoločenským podujatiam, pre nemecké médiá. Ako informuje Tagesschau, už vlani si v&nbsp;Nemecku organizácia podnikových zdravotných poisťovní dala vypracovať medzi tritisíc zamestnancami odvádzajúcimi sociálne poistenie, prieskum. Približne 52&nbsp;percent opýtaných bolo za štvordňový týždeň.

Pre štvordňový týždeň existujú dva modely. Jedným je takzvaný stlačený týždeň, ktorý je už v&nbsp;Belgicku zakotvený v&nbsp;zákone. Zamestnanec absolvuje svoju doterajšiu pracovnú náplň za štyri dni. Pri 40-hodinovom týždni sa pracovný deň môže predĺžiť z&nbsp;ôsmich na desať hodín denne. V&nbsp;inom modeli nie je pracovný čas stlačený, ale skrátený –&nbsp;zamestnanec nepracuje 40, ale len 32&nbsp;hodín týždenne a&nbsp;zvyčajne za rovnakú mzdu. Niekoľko krajín ako Spojené kráľovstvo, Španielsko, Island už tento variant testovalo a&nbsp;štúdie sú primerane rozsiahle.

Najväčší test na svete v&nbsp;prípade štvordňového pracovného týždňa zatiaľ realizovala Veľká Británia. Zúčastnilo sa na ňom 61&nbsp;firiem a&nbsp;2&nbsp;900 zamestnancov a&nbsp;zamestnankýň. Výsledok: zamestnanci sú oddýchnutejší, motivovanejší a&nbsp;menej často maródujú. Tagesschau cituje Jacka Fearona, jedného z&nbsp;mnohých zamestnancov. Mladý muž pracuje v&nbsp;spoločnosti Target Composites na severe Anglicka. Firma opravuje karbónové rámy bicyklov. „Manželka pracuje aj v&nbsp;sobotu. Nedeľu sme trávili spolu. Teraz mám piatok pre seba. Rád vtedy jazdím na bicykli –&nbsp;bez toho, aby som sa cítil previnilo.“ Výsledky testovania boli veľmi pozitívne, preto 56&nbsp;spoločností oznámilo, že štvordňový týždeň zachová. Mnohí zamestnanci a&nbsp;zamestnankyne vítajú, že sa môžu viac starať o&nbsp;deti a&nbsp;to znamená aj nižšie náklady pre rodiny. Opatrovanie detí a&nbsp;materské školy sú totiž vo Veľkej Británii veľmi drahé. V&nbsp;Spojenom kráľovstve rovnako ako v&nbsp;mnohých iných krajinách zažívajú epidémiu duševných chorôb. Pre stres, úzkosť, depresiu ľudia maródujú, firmy tak strácajú milióny pracovných dní. Na zlepšenie tejto situácie slúži práve štvordňový pracovný týždeň.

Reformu pracovného času preferujú aj v&nbsp;Španielsku, do testovania sa pustili v&nbsp;rámci postkovidových opatrení. Za týmto nápadom stojí Iñigo Errejon, šéf ľavicovej strany Más País. „Španielsko je jednou z&nbsp;krajín, kde majú ľudia najdlhšie pracovné dni v&nbsp;Európe. A&nbsp;naša krajina ani tak nie je mimoriadne produktívna. Prečo neskúsime stráviť menej času v&nbsp;práci a&nbsp;viac sa venovať svojim koníčkom? Z&nbsp;toho by mohli profitovať najmä mladí ľudia. Práve oni sú často oklamaní neistými pracovnými zmluvami a&nbsp;musia pracovať desať až jedenásť hodín denne.“

Na Slovensku zatiaľ o&nbsp;štvordňovom pracovnom čase rozpráva iba zopár odborníkov. Ján Košč, ktorý spoluzaložil občianske združenie Pracujúca chudoba a&nbsp;založil Asociáciu sociálno-ekonomických analytikov, dokonca na túto tému napísal knihu. Podľa neho by sa mal čas strávený v&nbsp;práci v&nbsp;priebehu týždňa skrátiť na 32&nbsp;hodín. „To, akým spôsobom sa to rozloží do konkrétneho týždňa alebo mesiaca, bude závisieť od jednotlivých firiem.“ Ako uviedol pre Život, práve Slovensko má veľký potenciál na skrátenie pracovného týždňa. „Máme zastaraný domáci priemysel. Dlhodobo sme neinvestovali do nových technológií rozvoja, výskumu a&nbsp;vývoja. Práve skracovanie by mohlo byť spúšťačom zmien a&nbsp;posunulo by našu ekonomiku na inú úroveň. Aktuálne sa zamestnávatelia snažia zodpovednosť za konkurencieschopnosť preniesť na zamestnancov. Takže udržiavajú politiku nízkych miezd, ľudí tlačia do nadčasov. To nepomáha zvyšovať produktivitu práce, skôr na­opak.“ Ako ďalej hovorí, zmena sa u&nbsp;nás neudeje zo dňa na deň ani do jedného roka. Zamestnávatelia majú totiž neoprávnene obavy o&nbsp;zisk a&nbsp;produktivitu a&nbsp;pracujúci ľudia preferujú zakorenené predstavy o&nbsp;práci. Myslia, si, že čím viac budú pracovať, tým viac zarobia. „Belgicko či Island sú príkladom toho, že keď ľudia menej pracujú, sú menej chorí, vernejší firme a&nbsp;menej často dávajú výpoveď. Sú motivovanejší, oddýchnutejší a&nbsp;spokojnejší.“

Vysokoškolský učiteľ a&nbsp;vedecký pracovník Karol Morvay vysvetľuje, že krátenie pracovného času sa už pomaly deje celé dlhé roky v&nbsp;praxi. „Pracujúca osoba na Slovensku odpracovala v&nbsp;roku 1995 priemerne 1&nbsp;853&nbsp;hodín. V&nbsp;roku 2015 to už bolo takmer o&nbsp;sto hodín menej (1&nbsp;754) a&nbsp;v&nbsp;roku 2022 sa v&nbsp;Slovenskej republike odpracovalo už ‚len‘ 1&nbsp;622 hodín. Vo vyspelých západoeurópskych krajinách vidíme ešte menej odpracovaných hodín. Pracovník v&nbsp;Dánsku a&nbsp;Nemecku odpracuje o&nbsp;ďalších viac ako 200&nbsp;hodín menej ako jeho kolega na Slovensku. To je akoby o&nbsp;1,5&nbsp;mesiaca ročne menej.“

Problém je však v&nbsp;tom, že pracovník v&nbsp;Nemecku vytvorí za jednu hodinu pridanú hodnotu priemerne vo výške 57&nbsp;eur, v&nbsp;Dánsku dokonca 76&nbsp;eur. „A&nbsp;tu je náš problém: na Slovensku je to za tú istú hodinu 24&nbsp;eur (to je 43&nbsp;percent výkonu Nemca a&nbsp;33&nbsp;percent výkonu Dána). Nechápme to zle. Tento rozdiel nevzniká preto, že by boli Slováci pomalší alebo neschopnejší. Je to hlavne tým, že Nemec alebo Dán robí (priemerne!) hodnotnejší tovar vyššie cenenými pracovnými činnosťami. Preto môže robiť menej hodín.“ Odborník radí, aby sme sa pri súčasnom stave produktivity a&nbsp;príjmov na Slovensku púšťali do tejto témy opatrne. „Radšej pokračujme v&nbsp;spontánnom poklese odpracovaných hodín a&nbsp;zatiaľ bez radikálneho rezu. Ak sa podarí obnoviť masívnejší rast produktivity práce, bude možné podstatne odvážnejšie pristúpiť k&nbsp;tejto agende.“

Ako hovoria odborníci, ktorí preferujú štvordňový pracovný týždeň, situácia sa mení na celom európskom pracovnom trhu a&nbsp;práve nedostatok kvalifikovanej sily nám umožňuje klásť si podmienky a&nbsp;vyberať zamestnávateľa. Prečo by sme si teda nevybrali toho, ktorý nám umožní pracovať iba štyri dni v&nbsp;týždni?

Pracovať iba štyri dni v týždni? Na Slovensku si myslíme, že iba z nadčasov budeme bohatí

Erika Szalayová

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Pracovať iba štyri dni v týždni? Na Slovensku si myslíme, že iba z nadčasov budeme bohatí

Erika Szalayová

Súvisiace články

Slováci milujú nakupovať veci v zľave: Koľko ušetríte vďaka akciám? Pozrite na tú sumu

Havarijný stav našich mostov: Ako sa k problému postaví vláda?

Pomáha viacerým vozičkárom, no stále dostáva hejt: Vraj zarábam na ich nešťastí, hovorí BEKIM

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás