Pracovisko na Lomnickom štíte majú vedci z Astronomického ústavu a Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied, meteorológovia, barman aj lanovkári.

Na Lomnický štít ma vyviezli po odstávke lanovky na konci minulého roka deň pred Štedrým dňom. Počasie nebolo ktovieaké. Už pri príchode prvej rannej lanovky pozorovateľ z meteorologického pracoviska sľuboval o pár hodín víchricu. Bol by to dobrodružný zážitok, uviaznuť hore na vrchole Slovenska, ale veľmi sa mi do toho nechcelo.

Ušiel som tesne predpoludním pred silným vetrom. Práca na Lomnickom štíte vyžaduje pevné nervy a primeraný zdravotný stav. Nie každý znáša nízky tlak vzduchu a náhle zmeny počasia. Keď je zlé počasie a lanovka nepremáva, nedostanú sa domov aj dva týždne. Keď má lanovka výluku, nadol a nahor môžu len pešo s horským vodcom.

Na Skalnaté pleso to po vlastných trvá v dobrom počasí približne dve hodiny. Pôvodnú stavbu na Lomnickom štíte stavali podľa návrhov architekta Dušana Jurkoviča v rokoch 1936 – 1940 v nadmorskej výške 2 634 metrov.

Budovu postavili z betónu, tehál a miestnej žuly. Najvyššími miestami na Slovensku, kde pravidelne pracujú ľudia, sú observatóriá SHMÚ a SAV. Bez lanovkárov by sa sem nikto z nich pohodlne nedostal. Dôležitý je aj čašník v bare, ktorý sa stará o turistov a hostí v izbách v oblakoch.

Lanovka Skalnaté pleso – Lomnický štít

Stavbu lanovky na náklady štátu presadil riaditeľ kúpeľov v Tatranskej Lomnici Juraj Országh. Nosiči vyniesli na chrbtoch na vrchol štítu 300 ton stavebného materiálu. Každý niesol 25 – 40 kilogramov. Cesta zo Skalnatého plesa im trvala 2 hodiny. Jazda lanovkou trvá 9 minút. Doprava až na vrchol funguje od 19. novembra 1941.

 

Priemerný sklon jazdy: 52 %


Maximálny sklon jazdy: 92 %


Dĺžka trasy: 1 868 m


Prevýšenie: 864 m


Ťažné lano má dĺžku: 4 km


Ťažné lano váži: 11 ton


Kapacita kabíny: 15 osôb


Hodinová kapacita: 50 cestujúcich

S lanovkou odmalička

Ako prvý známy turista sa na vrchol Lomnického štítu vybral v roku 1790 obuvník a amatérsky baník Jakub Fábry. Fábry vtedy o lanovke ani len nesníval, zato Juraj Husovský, vedúci elektroúdržby – systémový špecialista Tatranských lanových dráh sa do nej zaľúbil. Otec stavby lanovky, riaditeľ tatranských kúpeľov Juraj Országh bol jeho sused. „Brával ma lyžovať, s lanovkou som žil odmalička,“ spomína.

Na lanových dráhach pracuje od roku 1970. „Okrem nosných a ťažných lán musíme používať aj napínacie lano. Lanovka prekonáva výškový rozdiel až 864 metrov, navyše vysoko v horách, takže teplotné rozdiely medzi spodnou a hornou stanicou môžu byť až dvadsaťstupňové. Vyrovnávame ich tridsaťtonovými závažiami. Námraza na lanách je problém, môže vytvoriť až dvadsať ton nežiaducej záťaže,“ vysvetľuje.

Všetky laná prechádzajú pravidelne kontrolou ultrazvukom. Vnútorné poškodenie vizuálna kontrola neodhalí. Lanovka má núdzový pohon a záchrannú kabínu na Lomnickom štíte. „V prípade poruchy alebo nepriaznivého počasia sme schopní prepraviť cestujúcich do najbližšej stanice, buď hore, alebo dolu,“ dodáva Juraj Husovský.

˃˃˃ Jedinečné fotografie z Lomnického štítu nájdete v galérii. ˂˂˂

Pred koncom vojny prišli Nemci pod Lomnický štít so zámerom poškodiť zariadenia lanovky a observatórií pred frontom. Pre fujavicu sa hore nedostali, preto plánovali ostreľovať budovu lanovky na Skalnatom plese. Poškodili strojovňu v Lomnici. Ešte pred nimi prišli nemeckí dôstojníci, ktorí chceli odviezť optiku teleskopov zo Skalnatého plesa, no dali sa prehovoriť riaditeľom Bečvářom, aby to nerobili.

Z Lomnického štítu si nakoniec odviezli aspoň meteorologické prístroje. Bolo obdobie, keď počas vojny lanovka pre verejnosť nepremávala niekoľko rokov. „Naša lanovka na Lomnický štít si dlho držala svetové prvenstvá. Mala najdlhší medzipodperový úsek na svete a prekonávala najväčší výškový rozdiel spomedzi všetkých vtedajších lanoviek. Hoci dnes ju už predbehli iné, stále je tatranským unikátom,“ dodáva Husovský.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Ilustračná snímka

PROMINENTI V RAJKE: Maďarská obec zlákala Žideka i Gregorovú

Populárne články
Speváčka VIKTÓRIA VARGOVÁ je v kapele už štyri roky.

Peter Bič Project: Čo sa skrýva za úspechom kapely z východu?

Kurátorka MARTINA ĎURICOVÁ a generálna riaditeľka Slovenského technického múzea ZUZANA ŠULLOVÁ.

V odore dentálnej chémie: Expozícia, pri ktorej starší spomínajú a mladším odľahne

Ilustračná snímka

Dvanásť horoskopov pre všetky znamenia. Čo vás čaká a neminie od 4. do 10. decembra?

Ilustračné foto.Sponzorované

Spôsobuje vám výber darčekov dilemu? Máme pre vás tipy pre celú rodinu

Princezná Märtha Louise a Šaman Durek

Nórska princezná našla šťastie po boku šamana: Namiesto svadby tragédia!

James Watt vynašiel parný stroj. Je to pravda?

James Watt vynašiel parný stroj. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia