Vladimír Kampf

Na Lomnický štít ma vyviezli po odstávke lanovky na konci minulého roka deň pred Štedrým dňom. Počasie nebolo ktovieaké. Už pri príchode prvej rannej lanovky pozorovateľ z&nbsp;meteorologického pracoviska sľuboval o&nbsp;pár hodín víchricu. Bol by to dobrodružný zážitok, uviaznuť hore na vrchole Slovenska, ale veľmi sa mi do toho nechcelo.

Ušiel som tesne predpoludním pred silným vetrom. Práca na Lomnickom štíte vyžaduje pevné nervy a&nbsp;primeraný zdravotný stav. Nie každý znáša nízky tlak vzduchu a&nbsp;náhle zmeny počasia. Keď je zlé počasie a&nbsp;lanovka nepremáva, nedostanú sa domov aj dva týždne. Keď má lanovka výluku, nadol a&nbsp;nahor môžu len pešo s&nbsp;horským vodcom.

Na Skalnaté pleso to po vlastných trvá v&nbsp;dobrom počasí približne dve hodiny. Pôvodnú stavbu na Lomnickom štíte stavali podľa návrhov architekta Dušana Jurkoviča v&nbsp;rokoch 1936 – 1940 v&nbsp;nadmorskej výške 2&nbsp;634 metrov.

Budovu postavili z&nbsp;betónu, tehál a&nbsp;miestnej žuly. Najvyššími miestami na Slovensku, kde pravidelne pracujú ľudia, sú observatóriá SHMÚ a&nbsp;SAV. Bez lanovkárov by sa sem nikto z&nbsp;nich pohodlne nedostal. Dôležitý je aj čašník v&nbsp;bare, ktorý sa stará o&nbsp;turistov a&nbsp;hostí v&nbsp;izbách v&nbsp;oblakoch.

Stavbu lanovky na náklady štátu presadil riaditeľ kúpeľov v Tatranskej Lomnici Juraj Országh. Nosiči vyniesli na chrbtoch na vrchol štítu 300 ton stavebného materiálu. Každý niesol 25 – 40 kilogramov. Cesta zo Skalnatého plesa im trvala 2 hodiny. Jazda lanovkou trvá 9 minút. Doprava až na vrchol funguje od 19. novembra 1941.
&nbsp;
Priemerný sklon jazdy: 52 %
 Maximálny sklon jazdy: 92 %
 Dĺžka trasy: 1&nbsp;868 m
 Prevýšenie: 864 m
 Ťažné lano má dĺžku: 4 km
 Ťažné lano váži: 11 ton
 Kapacita kabíny: 15 osôb
 Hodinová kapacita: 50 cestujúcich

Lanovka Skalnaté pleso – Lomnický štít

Ako prvý známy turista sa na vrchol Lomnického štítu vybral v&nbsp;roku 1790 obuvník a&nbsp;amatérsky baník Jakub Fábry. Fábry vtedy o&nbsp;lanovke ani len nesníval, zato Juraj Husovský, vedúci elektroúdržby – systémový špecialista Tatranských lanových dráh sa do nej zaľúbil. Otec stavby lanovky, riaditeľ tatranských kúpeľov Juraj Országh bol jeho sused. „Brával ma lyžovať, s&nbsp;lanovkou som žil odmalička,“ spomína.

Na lanových dráhach pracuje od roku 1970. „Okrem nosných a&nbsp;ťažných lán musíme používať aj napínacie lano. Lanovka prekonáva výškový rozdiel až 864 metrov, navyše vysoko v&nbsp;horách, takže teplotné rozdiely medzi spodnou a&nbsp;hornou stanicou môžu byť až dvadsaťstupňové. Vyrovnávame ich tridsaťtonovými závažiami. Námraza na lanách je problém, môže vytvoriť až dvadsať ton nežiaducej záťaže,“ vysvetľuje.

Všetky laná prechádzajú pravidelne kontrolou ultrazvukom. Vnútorné poškodenie vizuálna kontrola neodhalí. Lanovka má núdzový pohon a&nbsp;záchrannú kabínu na Lomnickom štíte. „V&nbsp;prípade poruchy alebo nepriaznivého počasia sme schopní prepraviť cestujúcich do najbližšej stanice, buď hore, alebo dolu,“ dodáva Juraj Husovský.

Pred koncom vojny prišli Nemci pod Lomnický štít so zámerom poškodiť zariadenia lanovky a&nbsp;observatórií pred frontom. Pre fujavicu sa hore nedostali, preto plánovali ostreľovať budovu lanovky na Skalnatom plese. Poškodili strojovňu v&nbsp;Lomnici. Ešte pred nimi prišli nemeckí dôstojníci, ktorí chceli odviezť optiku teleskopov zo Skalnatého plesa, no dali sa prehovoriť riaditeľom Bečvářom, aby to nerobili.

Z&nbsp;Lomnického štítu si nakoniec odviezli aspoň meteorologické prístroje. Bolo obdobie, keď počas vojny lanovka pre verejnosť nepremávala niekoľko rokov. „Naša lanovka na Lomnický štít si dlho držala svetové prvenstvá. Mala najdlhší medzipodperový úsek na svete a&nbsp;prekonávala najväčší výškový rozdiel spomedzi všetkých vtedajších lanoviek. Hoci dnes ju už predbehli iné, stále je tatranským unikátom,“ dodáva Husovský.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Stáva sa, že časť turistov zostane na Lomnickom štíte. Je tam pre nich pripravené spanie a&nbsp;zásoby potravín. V&nbsp;tom najhoršom prípade si musia ustlať na karimatke. Personál tiež zostane občas nechcene dlhšie. Skupina technikov lanovky raz zostala hore 42 dní. Najprv jedli výborné jedlá, potom už iba cestoviny s&nbsp;maslom a&nbsp;nakoniec len suché špagety.

Podobné zážitky majú aj vedci. Ústav experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied v&nbsp;Košiciach má na najvyššie položenom slovenskom pracovisku nepretržite jedného z&nbsp;pracovníkov oddelenia kozmickej fyziky. Ronald Langer slúži v&nbsp;observatóriu kozmického žiarenia od 1. apríla 1985.

„Pôvodne som mal nastúpiť do Bratislavy, ale veľmi sa mi tam nechcelo, tak som si hľadal zamestnanie blízko domu niekde pod Tatrami. V&nbsp;klasickom tlačenom telefónnom zozname som objavil Laboratórium kozmickej fyziky na Lomnickom štíte. Zavolal som tam. Zdvihol mi to súčasný, služobne najstarší kolega Samuel Štefánik a&nbsp;dal mi kontakt na svojho vedúceho.

Vzali ma na skúšku a&nbsp;postupne som sa tu zabýval,“ spomína. Adresa: Lomnický štít, Tatranská Lomnica č. 7, PSČ 059 60 bola poštová adresa, na ktorú síce poštári nedoručovali, ale mali tu oficiálnu poštovú schránka a&nbsp;k&nbsp;dispozícii poštové pečiatky pre návštevníkov, ktorí chceli z&nbsp;vrcholu krajiny poslať pohľadnicu. Stalo sa raz, že pošta odtiaľto prišla k&nbsp;adresátom až po pol roku. Lanovkár si ju zabudol vo vrecku kabáta, ktorý si na pár mesiacov odložil do skrine.

„Je tu tvorivá práca. Väčšinu toho, čo sa nám pokazí, si musíme sami opraviť. Máme tu viacero prístrojov na pozorovanie kozmického žiarenia. Základ tvorí neutrónový monitor, ktorého súčasťou je okrem iného aj 10 ton olova, a&nbsp;arménsky prístroj na registráciu viacerých zložiek sekundárneho kozmického žiarenia. V&nbsp;podstate kontrolujem a&nbsp;analyzujem dáta. Cez kozmické žiarenie nepriamo pozorujeme aj slnečnú aktivitu.

Naše prístroje zaznamenávajú dáta kozmického žiarenia spojite a&nbsp;nepretržite, observatórium kozmického žiarenia na Lomnickom štíte je dôležitou súčasťou celosvetovej siete takýchto staníc, z&nbsp;ich nameraných dát sa dá predpovedať príchod magnetických búrok k&nbsp;Zemi s&nbsp;predstihom maximálne desiatok hodín, čo stačí na prípravu. Prístroje na družiciach sa potom preventívne vypínajú, kozmonauti nemôžu vychádzať do voľného priestoru.

Silná geomagnetická búrka môže poškodiť časti elektrifikačnej sústavy, potenciálne ohrozené transformátory vysokého napätia sa vopred odpájajú. Naopak, krásny efekt geomagnetickej búrky je polárna žiara, mal som to šťastie ju odtiaľ vidieť trikrát.“

Ronald Langer už zažil hore na štíte všeličo. Lanovka nepremáva nielen v&nbsp;silnom vetre, ale nejazdí ani počas silných mrazov či búrok. „My si nikdy nemôžeme povedať, že zajtra pôjdeme dole. Môžeme si len povedať, že zajtra chceme ísť dole. Keď poviem, že zajtra idem dole, urazím boha Lomnického štítu, ktorý je ešte nad nami, a&nbsp;ten ma tu nechá ešte týždeň. Tu si veci veľmi plánovať nemôžeme,“ skonštatoval a&nbsp;vzápätí mu zazvonil mobil. Kuriér sa pýtal, kam mu má doručiť zásielku...

<ul>
<li>Kupolu s priemerom 6,9 m a budovu na vrchole stavali v rokoch 1957 – 1962.</li>
<li>Slnečné svetlo k nej letí v priemere 8 minút a 20 sekúnd.</li>
<li>Ďalekohľad – koronograf tohto typu vyvinul v roku 1932 francúzsky astronóm Bernard Ferdinand Lyot a pre toto observatórium ho vyrobila firma Carl Zeiss Jena v 60. rokoch minulého storočia.</li>
<li>Pretože zem sa točí okolo svojej osi, musí sa počas pozorovania aj kopula s ďalekohľadom točiť za slnkom.</li>
</ul>

Observatórium

Búrka na Lomnickom štíte je adrenalínový zážitok. Pri nárazovom vetre doslova „trhá uši“ od zmien tlaku, ženám vstávajú vlasy, zábradlie bzučí, mraky sú žlté a&nbsp;vo vzduchu je ozónový pach. Lomnický štít je vtedy v&nbsp;dolnej hranici mrakov. Väčšina výbojov búrky prebieha práve v&nbsp;mrakoch. Záblesk oslepuje, ranu je cítiť, tlak vzduchu omračuje a&nbsp;blesky poškodzujú prístroje. Čisté peklo.

Uzemnenie budov na štíte je lanami zvedenými smerom na Skalnaté pleso. Žula skalnatých častí je nevodivá. Mať hore  počas búrky stočené káble napojených prístrojov je ich istá „smrť“ z&nbsp;naindukovaného prúdu. Meteorológ Rastislav Mačura pôvodne nastúpil k&nbsp;astronómom a&nbsp;pozoroval Slnko. Na štíte je už 30 rokov. Počasie pozoruje posledných 5 rokov.

„V&nbsp;roku 1984 som v&nbsp;novinách našiel inzerát, že hľadajú technika. Začínal som v&nbsp;observatóriu na Skalnatom plese a&nbsp;od roku 1989 som na Lomnickom štíte. Na vysokohorské stanice musí byť človek zvyknutý a&nbsp;súčasne musí mať rád hory. Na pracovisku som sám, takisto ako v&nbsp;službe. Musíme byť pripravení na všetko. Sami si varíme, opravujeme veci, riešime poruchy a&nbsp;výpadky. Pozorovatelia na meteorologickej stanici od rána do večera každú hodinu posielajú správy do centra v&nbsp;Bratislave. Počasie sledujeme aj voľným okom. Sme pozorovatelia – technici.“

Mačura bol pri doteraz najsilnejšom nameranom vetre na Lomnickom štíte. Svišťal rýchlosťou 62 m/s, čo je 221 km/h. „Silný orkán trval cez 3 hodiny. Chvela sa celá budova a&nbsp;sklo v&nbsp;oknách pulzovalo v&nbsp;nárazoch vetra,“ spomína. „Keď má udrieť blesk do Lomničáku, ľudí zvyčajne najprv upozorní bzučanie a&nbsp;vonku cítia na hlave závany vodivého vzduchu. Vtedy by nikto nemal vychádzať von. Nebezpečný je aj sekundárny výboj vnútri budovy z&nbsp;nabitých kovov. Kolega dostal od telefónu ranu do ucha.“

Na Lomnický štít prichádzajú aj významné návštevy. Bol tu všelikto od generálneho tajomníka OSN cez prezidentov, politikov, celebrity... Počas dní otvorených dverí si ľudia môžu pozrieť aj meteorologické pracovisko. Je to najvyššie položená pozorovateľňa SHMU na Slovensku, ktorá je zapojená v&nbsp;synoptickej a&nbsp;klimatologickej sieti.

Deň pred Štedrým dňom som už na Lomnickom štíte astronómov nestretol. Od vianočných sviatkov až do Troch kráľov sú pravidelné pozorovania zastavené. V&nbsp;tomto ročnom období sú pre krátke dni i&nbsp;prevládajúce počasie príležitosti na kvalitné pozorovanie Slnka, vzdialeného 15 miliónov kilometrov od Zeme, veľmi obmedzené. Ale aby sme ich nevynechali, keď majú takú dominantnú kupolu...

Nad povrchom Slnka stále vzniká a zaniká množstvo útvarov pozorovateľných nad okrajom slnečného kotúča pomocou špeciálnych ďalekohľadov – koronografov, aké sa nachádzajú v tejto kupole. Za ich vznikom i zánikom sa skrývajú zmeny magnetického poľa Slnka, ktoré sa vynára nad slnečný povrch.

Typickými prejavmi takejto slnečnej aktivity sú slnečné protuberancie, obrovské oblaky chladnejšej hmoty v horúcej okolitej slnečnej koróne. Niekedy sa hmota týchto útvarov dostáva až do medziplanetárneho priestoru vďaka energii pôvodne uschovanej v magnetickom poli, ktorá sa premení na pohybovú energiu hmoty šíriacu sa preč od Slnka.

Takáto hmota môže niekedy doputovať až k&nbsp;Zemi a&nbsp;ovplyvniť jej magnetické pole, v dôsledku jeho zmien i&nbsp;kvalitu prenosu rádiového signálu, presnosť GPS signálu, môže poškodiť družice na obežnej dráhe i&nbsp;znížiť efektívnosť dodávky elektrickej energie prenosovou sústavou z&nbsp;elektrární k&nbsp;spotrebiteľom. Tu sa vedecké pracoviská SAV na Lomnickom štíte vzájomne prepájajú.

Na našej najvyššie položenej meteorologickej stanici na Slovensku namerali v&nbsp;poslednom období niekoľko rekordných hodnôt.
 Maximálna teplota: + 9,5° C, 1. júla 2019
&nbsp;
Minimálna teplota: –31,6° C, 13. januára 1968
&nbsp;
Maximálny denný úhrn zrážok: 91,8 mm, 17. októbra 1992
&nbsp;
Maximálny mesačný úhrn zrážok: 425,7 mm, apríl 2017
&nbsp;
Maximálny náraz vetra: 221,8 km/h, 24. február 2017

Meteorologické rekordy

Pre personál platí, že čo si prinesie, to má. Gastrolístky sú tu zbytočné. Ak niekto zabudne vajíčka, môže si ich ísť skúsiť pýtať k&nbsp;ostatným. Najhoršie sú na tom údajne fajčiari. Boja sa chvíle, keď vyfajčia poslednú cigaretu a&nbsp;počasie im nedovolí ani len dať si nejaké doniesť. O&nbsp;hotelových hostí sa stará barman v&nbsp;kaviarni Dedo.

Pavol Brejčák za nimi dochádza už 9. rok. „Je tu fajn. Ľudia sem prichádzajú usmiati, nie preto, že by nemali dostatok kyslíka, ale tešia sa na výhľady. Sklamaní sú, až keď je po celý čas ich pobytu hmla a&nbsp;nič nevidno.“ V&nbsp;bare ponúkajú nápoje a&nbsp;len drobné občerstvenie. Návštevníkom, ktorí majú na prechádzku po streche Slovenska len 50 minút, to zvyčajne stačí.

Pre hotelových hostí z&nbsp;apartmánov sú pripravené štvorchodové večere. Jeden apartmán je pre dvoch a&nbsp;druhý pre štyroch ľudí. Prostredie je skromné. Rezerváciu treba urobiť aj niekoľko mesiacov vopred. Mimochodom: Voda na Lomnickom štíte vrie pri 90 stupňoch Celzia. Mäso musia variť v&nbsp;tlakovom hrnci a&nbsp;aj kávovar je nastavený na vyšší tlak.

Podľa barmana Brejčáka si ľudia pobyt užívajú. Nielen výhľady. „Keď sa zhorší počasie a&nbsp;musia tu zostať dlhšie, je to už na účet hostiteľa. Samozrejme, už nedostanú štvorchodovú večeru, ale núdzové zásoby. Raz sme tu mali hostí, ktorí mali z&nbsp;jednej noci šesť. Pani bola v&nbsp;siedmom mesiaci tehotenstva. Užili si svadobný dar,“ hovorí s&nbsp;úsmevom.

Našťastie, na štíte ešte žiadna žena neporodila, ale personál si trúfa povedať, že tu počali mnohé... Zvyčajne sa hosťom pobyt predlžuje len o&nbsp;jednu noc. Niekedy padajú rekordy: „Ja som tu zažil 43 cestujúcich, ktorí sa nemohli dostať dolu po tom, ako udrel blesk do lán. Tí mali zážitok a&nbsp;noc na Lomničáku zdarma. Bolo tu vtedy dokopy zo 10 národností.“

Horšie je to so zdravotnými problémami. Na Lomnickom štíte si pamätajú jednu mozgovú porážku pracovníka, ktorý montoval prístroj, a&nbsp;infarkt návštevníka. Našťastie lanovka fungovala. „Sem sa lekár len tak nedostane. Musíme vedieť podať aj prvú pomoc.

Pitnú vodu ponúkame dovezenú lanovkou a&nbsp;úžitková je z&nbsp;dažďa. Fekálie putujú do čističky. Hustý odpad z&nbsp;nej raz do týždňa zvážajú kolegovia dole.“

Práca v oblakoch: Skupina technikov lanovky raz nechcene na "Lomničáku" strávila 42 dní

Vladimír Kampf

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Práca v oblakoch: Skupina technikov lanovky raz nechcene na "Lomničáku" strávila 42 dní

Vladimír Kampf

Súvisiace články

Stojaté vody sa pohli. Ako sa žije medzi Spišským hradom a Spišskou Kapitulou?

Znovuzrodená BANSKOŠTIAVNICKÁ KALVÁRIA: Pri jej obnove sa vrátili do čias stavania pyramíd

Rarita Slovenského rudohoria: Z vypáleného kostola na Jasovskej planine je rastlinný chrám

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás