Pod dohľadom svojich bohov vytvorili dômyselné poľnohospodárske dielo, ktorým navždy vstúpili do dejín. Odkaz vyspelej civilizácie v centrálnych Andách dnešného Peru dodnes fascinuje.

Vstupnou bránou do posvätného údolia je malebné mestečko Chinchero (3 754 m n. m.), vzdialené necelých 30 kilometrov od Cusca, bývalého centra Inkskej ríše. Hoci sa už dnes nepozná skutočný význam názvu tohto mesta, hovorí sa o ňom ako dúhovej zemi, pretože dúha je tu častým javom v období dažďov a patrí k uctievaným prírodným fenoménom.        

Navštevujeme tu miestne textilné centrum s ukážkou spracovania vlny z lám a oviec tradičným spôsobom. Ženy etnika kečua nás oboznamujú s celým procesom spracovania, pričom najzaujímavejšou časťou je ich farbenie pomocou farbív z prírodných zdrojov. Obdivujeme detailnú prácu pletených svetrov, šálov či čiapok z rúk domácich obyvateľov.

Chinchero v minulosti patrilo pod nadvládu Inkov, a preto ešte dodnes počuť medzi domácimi živý jazyk kečua, aj keď už takmer všetci rozprávajú španielčinou. Čiernu a červenú farbu charakterizujúcu toto etnikum si všímame na ich tradičnom odeve. Pre ženy typickým taktiež účes s niekoľkými zapletenými vrkočmi, ktoré zdobí klobúk.

Urubamba aj Yucay

Posvätné údolie Inkov nazývané aj údolie Urubamba je údolím v centrálnych Andách v modernom Peru. Tento názov sa používa pre úsek, ktorý zahŕňa mestá Písac, Calca, Yucay, Urubamba a Ollantaytambo a jeho dĺžka je približne 100 kilometrov. Z koloniálnych dokumentov je nám tiež známe ako údolie Yucay. Vo svojej dobe hralo kľúčovú rolu najmä pre svoje poľnohospodárske bohatstvo. Celým údolím preteká rieka Urubamba, tiež známa pod názvom Vilcanota. Bola posvätnou riekou pre Inkov, ktorí v nej videli náprotivok Mliečnej dráhy.

 

Rieka pramení v ľadovcoch pohoria Vilcanota a pri zostupe do tropických pralesov v andskej oblasti sa mení jej názov na Urubamba. Na svojej ceste sa spája s dvoma posvätnými horami Ausangate a Salcantay. Na konci hrebeňa Salcantay, na výbežku obklopenom vodami divokej Urubamby, vybudovali Inkovia slávne Machu Picchu. Posvätné údolie bolo privilegovanou oblasťou na pestovanie kukurice (hlavne na výrobu chiche, kukuričného fermentovaného nápoja), a to vďaka svojej miernej nadmorskej výške.

 

Už v inkských dobách to bol tiež dôležitý koridor do pralesných oblastí, kde sa pestoval list koky, ktorý mal v andskom svete obrovský rituálny význam a je využívaný do dnešnej doby. Významné ruiny, ako Ollantaytambo alebo Písac v tomto údolí, svedčia o schopnosti Inkov kombinovať krajinnú oblasť s obradnou architektúrou a priľahlými terasovými políčkami na pestovanie plodín. Boli to nielen ceremoniálne, ale aj obranné centrá na úpätí východných svahov Ánd, ktoré chránili rozpínajúcu sa ríšu pred útokmi nepriateľov.

Archeologický komplex a pozlátený kostol          

Do archeologického komplexu sa presúvame dláždenými uličkami, ktoré sú lemované nízkymi domcami z nepálených tehál adobe. Vystupujeme na hlavné námestie, kde sa domáci v hrejivých ranných lúčoch rozkladajú so svojim tovarom. Trh v Chinchero je vďaka vysokej kvalite remeselníckych výrobkov jedným z najdôležitejších v regióne,. Každú nedeľu sa koná veľtrh, na ktorom sa obchoduje prostredníctvom výmeny. V 15. storočí bolo Chinchero významným urbánnym i poľnohospodárskym centrom Inkov.

V súčasnosti vyniká toto archeologické centrum múrovými konštrukciami, schodiskami, drenážovými systémami či svätyňami. Dôležitý je aj „poľnohospodársky sektor“ v podobe terás, kde sa pestovali natívne plodíny. Na už spomínanom námestí obdivujeme múr s lichobežníkovými výklenkami, o ktorom sa predpokladá, že sa tu slávili rituálne obrady. Do takýchto výklenkov sa totižto vkladali múmie významných predkov.

Odhaduje sa, že v roku 1480 tu bol vystavaný rezidenčný palác, kde inka žil so svojou rodinou. S príchodom conquistadorov v 16. storočí, nariadil miestodržiteľ Toledo na inkovom paláci postaviť kresťanský chrám (Iglesia de Nuestra Señora de la Natividad), ktorý tu stojí dodnes. Jeho interiér je jemne zdobený zlatými listami, krásnymi maľbami a drevorezbou. V tomto kostolíku sa konajú raz do mesiaca tradičné kečuánske svadby.         

Článok pokračuje na ďalšej strane...

Diskusia