Nečakané víťazstvo Dakotov vedených Šialeným koňom nad armádami generálov Crooka a Reynoldsa posilnilo sebavedomie pôvodných obyvateľov Ameriky a presvedčilo ich, že súkmeňovci, ktorí tvrdili, že Američania sú neporaziteľní, nemali pravdu. Vďaka víťazstvu stúpla autorita náčelníka Šialeného koňa, ktorého si teraz mnohí želali za najvyššieho náčelníka spojených dakotských kmeňov.

V celom jeho kmeni nebolo jediného bojovníka, ktorý by sotva tridsaťročného náčelníka predstihol vo vojenských skúsenostiach, v strategických schopnostiach a vo veliteľskej autorite. Medzi zjednotenými dakotskými kmeňmi bol iba jeden bojovník, ktorého Dakotovia v tomto kľúčovom období svojej histórie milovali a poslúchali viac ako Šialeného koňa. Volal sa Sediaci býk.

Pomalý

Tento bojovník, stratég, vizionár a schopný diplomat sa narodil v marci 1831 v tábore najbojovnejšieho kmeňa tetonských Dakotov – Hunkpapov. Chlapec však meno, ktoré ho preslávilo po celom svete, nenosil od narodenia. Prvé roky života ho nazývali Skákajúcim jazvecom. Neskôr pre svoju rozvážnu a pokojnú povahu dostal prezývku Hunkesni – Pomalý. Neskoršie meno, ktoré všade vzbudzovalo úctu, obavy i nenávisť, si vyslúžil vďaka príhode, ktorá sa odohrala v roku 1845.

Pomalý mal len štrnásť rokov, keď počas lúpežnej výpravy zabil sekerou nepriateľského bojovníka. Od tej chvíle sa zaradil medzi dospelých mužov a na počesť tejto významnej udalosti mu jeho otec daroval svoje vlastné meno – Tatanka Yotanka. Od toho času sa stal mladík dôležitou súčasťou mnohých bojových výprav a víťazstvami v nich si budoval úctu a uznanie medzi svojim ľudom. Spočiatku sa jeho bojové aktivity sústreďovali hlavne na výpravy proti nepriateľským kmeňom, až neskôr sa zameral na boj proti belochom, ktorý bol pre Dakotov neobľúbenou nutnosťou.

Článok pokračuje na ďalšej strane.