Číňania neverili starodávnym poverám, že ak je na palube lode žena, prinesie posádke nešťastie. Naopak, na každom lúpežnom plavidle boli aj pirátky, ktoré boli s mužmi rovnocenné. Čeng Š’ sa vynímala spomedzi všetkých ostatných a v 18. storočí pútala mimoriadnu pozornosť. Bola veliteľkou početnej flotily lodí, vynikala strategickým myslením a obchodníckou šikovnosťou. Zaujímavým a na tie časy nezvyčajným spôsobom riadila svoje impérium.

Z prostitútky kapitánka

O jej detstve a dospievaní nevieme takmer nič. Ani o rodine, v ktorej sa narodila. Na svet prišla v roku 1775 ako Š’ Siang-ku v čínskej provincii Kuang-tung. Veľmi skoro sa ocitla v hlavnom meste Kanton. Podľa strohých dobových informácií sa ako malé dieťa ocitla v jednom z mnohých verejných domov a vyrástla v ňom. Prostredie, v ktorom dospievala, ju neskôr doviedlo k najstaršiemu remeslu na svete – začala sa ním živiť. Nielen dnes, ale aj v minulosti bol Kanton významný prístav a dopravný uzol južnej Číny.

V dokoch nekotvili iba obchodné plavidlá, veľmi často sa tam objavovali i pirátske lode a ich mužská posádka hľadala rozptýlenie v nevestincoch plávajúcich na vode. V jednom z nich poskytovala platené služby aj mladučká prostitútka Š’. Jej výnimočná krásna očarila veliteľa flotily Červená vlajka, známeho ako Čcheng I, alebo skrátene Čcheng. Tento muž pochádzal zo slávneho pirátskeho rodu, ktorý sa lúpežnému remeslu venoval od polovice 17. storočia a dokonca sa tešil veľkej úcte. Keď prevzal rodinný „podnik“ Čcheng, rozšíril a posilnil ho o ďalšie lúpežné námorné skupiny, čím položil základ budúcej najväčšej a neporaziteľnej zostavy pirátskych lodí.

Existujú dve verzie príbehu o tom, ako sa Š’ Siang-ku stala v roku 1801 manželkou známeho piráta. Ani z jednej nie je jasné, či áno povedala pod nátlakom alebo dobrovoľne. Podľa prvej veliteľ očarený mladou prostitútkou poslal svoje komando do plávajúceho nevestinca s rozkazom uniesť ju. Ďalšia verzia tvrdí, že k žiadnemu násilnému prepadu nedošlo – Čcheng ju vraj požiadal o ruku a Š’ súhlasila. Mala však podmienky: bude súčasťou velenia flotily a dostane 50-percentný podiel na koristi. Či je pravdivý prvý alebo druhý variant, nevedno.

Isté je, že Š’ vzala hneď po svadbe osud pevne do vlastných rúk. Na kapitánskom mostíku stála s manželom, mala právo zúčastňovať sa na obchodných rokovaniach a rozhodovať. A patril jej aj polovičný podiel na ulúpenej koristi. Na mladú, 26-ročnú ženu vychovanú v nevestinci bolo jej správanie nielen neobvyklé, ale priam odvážne. Okrem toho bola vzácnym zdrojom tajných informácií. Ako prostitútka získala styky medzi vplyvnými členmi politickej i hospodárskej elity. Čcheng I a Š’ Siang-ku nadobudli spoločným snažením značný majetok.

K pôvodným Čchengovým dvesto lodiam pribudlo ďalších štyristo. Dôležitosť a veľkosť jednotlivých flotíl sa rozoznávala podľa farieb. Veliaca loď približne so 70 pirátmi na palube sa plavila pod červenou vlajkou, menšie plavidlá mali bielu, modrú, žltú, zelenú alebo čiernu zástavu. Pirátsky gang týchto manželov suverénne ovládal moria, ktoré obmývajú Čínu.

Článok pokračuje na ďalšej strane.