Redakcia Plus JEDEN DEŇ

Číňania neverili starodávnym poverám, že ak je na palube lode žena, prinesie posádke nešťastie. Naopak, na každom lúpežnom plavidle boli aj pirátky, ktoré boli s mužmi rovnocenné. Čeng Š’ sa vynímala spomedzi všetkých ostatných a&nbsp;v&nbsp;18.&nbsp;storočí pútala mimoriadnu pozornosť. Bola veliteľkou početnej flotily lodí, vynikala strategickým myslením a&nbsp;obchodníckou šikovnosťou. Zaujímavým a&nbsp;na tie časy nezvyčajným spôsobom riadila svoje impérium.

O&nbsp;jej detstve a&nbsp;dospievaní nevieme takmer nič. Ani o&nbsp;rodine, v&nbsp;ktorej sa narodila. Na svet prišla v&nbsp;roku 1775 ako Š’ Siang-ku v&nbsp;čínskej provincii Kuang-tung. Veľmi skoro sa ocitla v&nbsp;hlavnom meste Kanton. Podľa strohých dobových informácií sa ako malé dieťa ocitla v&nbsp;jednom z&nbsp;mnohých verejných domov a vyrástla v ňom. Prostredie, v&nbsp;ktorom dospievala, ju neskôr doviedlo k&nbsp;najstaršiemu remeslu na svete –&nbsp;začala sa ním živiť. Nielen dnes, ale aj v&nbsp;minulosti bol Kanton významný prístav a&nbsp;dopravný uzol južnej Číny.

V&nbsp;dokoch nekotvili iba obchodné plavidlá, veľmi často sa tam objavovali i&nbsp;pirátske lode a&nbsp;ich mužská posádka hľadala rozptýlenie v&nbsp;nevestincoch plávajúcich na vode. V&nbsp;jednom z&nbsp;nich poskytovala platené služby aj mladučká prostitútka Š’. Jej výnimočná krásna očarila veliteľa flotily Červená vlajka, známeho ako Čcheng I, alebo skrátene Čcheng. Tento muž pochádzal zo slávneho pirátskeho rodu, ktorý sa lúpežnému remeslu venoval od polovice 17. storočia a&nbsp;dokonca sa tešil veľkej úcte. Keď prevzal rodinný „podnik“ Čcheng, rozšíril a&nbsp;posilnil ho o ďalšie lúpežné námorné skupiny, čím položil základ budúcej najväčšej a&nbsp;neporaziteľnej zostavy pirátskych lodí.

Existujú dve verzie príbehu o&nbsp;tom, ako sa Š’ Siang-ku stala v&nbsp;roku 1801 manželkou známeho piráta. Ani z&nbsp;jednej nie je jasné, či áno povedala pod nátlakom alebo dobrovoľne. Podľa prvej veliteľ očarený mladou prostitútkou poslal svoje komando do plávajúceho nevestinca s&nbsp;rozkazom uniesť ju. Ďalšia verzia tvrdí, že k&nbsp;žiadnemu násilnému prepadu nedošlo – Čcheng ju vraj požiadal o&nbsp;ruku a&nbsp;Š’ súhlasila. Mala však podmienky: bude súčasťou velenia flotily a&nbsp;dostane 50-percentný podiel na koristi. Či je pravdivý prvý alebo druhý variant, nevedno.

Isté je, že Š’ vzala hneď po svadbe osud pevne do vlastných rúk. Na kapitánskom mostíku stála s&nbsp;manželom, mala právo zúčastňovať sa na obchodných rokovaniach a&nbsp;rozhodovať. A&nbsp;patril jej aj polovičný podiel na ulúpenej koristi. Na mladú, 26-ročnú ženu vychovanú v&nbsp;nevestinci bolo jej správanie nielen neobvyklé, ale priam odvážne. Okrem toho bola vzácnym zdrojom tajných informácií. Ako prostitútka získala styky medzi vplyvnými členmi politickej i&nbsp;hospodárskej elity. Čcheng I a&nbsp;Š’ Siang-ku nadobudli spoločným snažením značný majetok.

K&nbsp;pôvodným Čchengovým dvesto lodiam pribudlo ďalších štyristo. Dôležitosť a&nbsp;veľkosť jednotlivých flotíl sa rozoznávala podľa farieb. Veliaca loď približne so 70 pirátmi na palube sa plavila pod červenou vlajkou, menšie plavidlá mali bielu, modrú, žltú, zelenú alebo čiernu zástavu. Pirátsky gang týchto manželov suverénne ovládal moria, ktoré obmývajú Čínu.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Šesť rokov po svadbe Š’ prišla o&nbsp;manžela. Zahynul v&nbsp;Juhočínskom mori uprostred hurikánu. Po mužovej smrti sa zo Š’ stala Čeng Š’. „Čeng“ znamená v&nbsp;čínštine vdova. Odvtedy ju tak oslovovali všetci. Ako trúchliaca vdova sa však nesprávala. Pochopila, že teraz prišla chvíľa, keď môže prevziať samostatné velenie nad všetkými loďami. Pirátskej flotily sa ujala s&nbsp;vervou, jej kapitánska kariéra mala raketový vzostup. Hoci drobný zádrh mohol skomplikovať jej snaženie. A&nbsp;tým bol Čchang Pchao, adoptívny syn jej mŕtveho muža.

Ten mal po nevlastnom otcovi zaujať kapitánsky post. Ich vzájomný vzťah bol komplikovaný. Čchang Pchao bol syn rybára a&nbsp;keď mal pätnásť rokov, pri jednom útoku ho zajala posádka Čchengovej Červenej vlajky. Z&nbsp;donútenia sa stal pirátom, no jeho inteligencia, statočnosť a&nbsp;odvaha v&nbsp;bojoch na kapitána Čchenga zapôsobili natoľko, že si ho adoptoval a&nbsp;vymenoval ho za svojho zástupcu. Čchang Pchao nemal len postavenie druhého muža na palube, bol aj milencom adoptívneho otca. Čeng Š’ to vyriešila po svojom.

Spolčila sa s&nbsp;bývalým manželovým dôstojníkom, ktorý sa stal aj jej milencom. Prevzala velenie na Červenej vlajke, dohliadala na „obchodnú“ stránku lúpežných útokov, Čchang Pchao sa venoval plánovaniu „bojovej“ stratégie. Na začiatku 19. storočia nebolo obvyklé, aby žena velila pirátskej flotile. O&nbsp;to viac, keď zaviedla pravidlá, ktoré sa vymykali dovtedajším pirátskym zvyklostiam. Čeng Š’ si však s&nbsp;náročnou situáciou dokázala poradiť. Jej morálny kódex sa netýkal len posádky, platil aj na zajatcov a&nbsp;najmä zajatkyne.

Pri jeho dodržiavaní bola neúprosná. Ak niekto neposlúchol jej príkaz, najprv mu odrezali uši a&nbsp;následne odťali hlavu. Čeng Š’ to vždy zdôvodnila takto – keď nepočul, uši nepotrebuje. Keď nemá uši, načo mu bude hlava? K smrteľným priestupkom pridala napríklad znásilnenie ženy. Násilník bez milosti prišiel o&nbsp;hlavu. Ak prišlo k&nbsp;intímnemu zblíženiu medzi pirátom a&nbsp;zajatkyňou s&nbsp;jej súhlasom, aj to bolo porušenie pravidiel. Muža popravili a&nbsp;ženu hodili do vody s&nbsp;delovou guľou priviazanou na nohe. To preto, lebo sa oddávali sexu a&nbsp;neboli manželia.

Pokiaľ šlo o&nbsp;zajaté ženy, tie, ktoré považovali za škaredé, prikázala prepustiť. Tie pekné si piráti mohli vziať za manželky. Ženy však museli súhlasiť, do sobáša ich nikto nesmel nútiť. A&nbsp;morskí lupiči im museli byť verní a&nbsp;starať sa o&nbsp;ne. Nevera bola trestný čin, za ktorý piráta popravili. O&nbsp;hlavu prišiel aj vtedy, keď kradol zo spoločného majetku, opustil loď bez povolenia, olúpil dedinu či plavidlo, ktoré platilo za ochranu. Ak chcel niekto vystúpiť zo služieb flotily, mohol slobodne odísť, ale prišiel o&nbsp;uši – odrezali mu ich.

Používali sa aj iné tresty, napríklad bičovanie alebo rozštvrtenie. Nečudo, že po zavedení týchto krutostí sa Čeng Š’ stala postrachom nielen pre posádky svojich lodí, ale aj pre nepriateľov. Tí o&nbsp;nej hovorili ako o&nbsp;krvilačnej vrahyni. Aj rozdeľovanie ulúpenej koristi malo prísne pravidlá. Vytvorila akúsi vládu s&nbsp;vlastnými zákonmi, ktoré boli pre pirátov záväzné. Podľa týchto pravidiel museli morskí lúpežníci korisť najprv predložiť flotile na zaregistrovanie, až potom ju&nbsp;delili.

Dvadsať percent dostalo plavidlo, ktoré lup ukoristilo, zvyšných osemdesiat sa rozdelilo medzi zvyšok flotily. Impérium čínskej kráľovnej pirátov Čeng Š’ sa tiahlo od Macaa po Kanton. Počas jej velenia počet lodí vzrástol zo 600 na 1&nbsp;800, oddaných na život a na smrť jej bolo 17-tisíc mužov z&nbsp;flotily a&nbsp;k&nbsp;jej spojencom sa rátalo ďalších 80-tisíc pirátov.

Od prímorských miest a&nbsp;dedín na celom pobreží Juhočínskeho mora vyberala peniaze za „ochranu“ a&nbsp;od obchodných lodí dane za&nbsp;bezpečnú plavbu vo&nbsp;„svojom“ mori, čo jej prinieslo rozprávkové bohatstvo. Stala sa neobmedzenou vládkyňou provincie Kuang-tung a&nbsp;Juhočínskeho mora a&nbsp;svoju moc začala rozširovať na zvyšnú časť ríše. Našli sa odvážlivci, ktorí proti nej vyslali armádu. Nepochodili, pod jej vedením zostávali piráti neporaziteľní.

Cisárska vláda dynastie Čching pochopila, že má proti sebe zdatného súpera, a&nbsp;ak ho nezastaví, Čeng Š’ postupne získa moc nad celou ríšou. Cisár proti nej vyslal vojenské plavidlá a veril, že ukončí jej „panovanie“. Márne sa nádejal, kráľovná pirátov poslala cisárskemu loďstvu odkaz, že každému, kto sa vzdá pred bojom a&nbsp;prejde na jej stranu, daruje život. Pridalo sa k&nbsp;nej 63 lodí s&nbsp;celými posádkami. Pre cisára to bol nečakaný úder a&nbsp;nesmierne ho to rozhorčilo.

Požiadal o&nbsp;pomoc Portugalsko, Britániu a&nbsp;Holandsko a&nbsp;veril, že spojenci uspejú. Ale ani oni nepredstavovali pre Čeng Š’ veľký problém, ich útok bez výrazných strát odvrátila. Vtedy cisár priznal svoju porážku a&nbsp;ponúkol Čeng Š’ dohodu: udelí jej i&nbsp;všetkým posádkam pod jej velením amnestiu, ak flotilu rozpustí. Dúfal, že tak obmedzí jej nadvládu nad morami a&nbsp;prímorskými sídlami. Na rokovaní s&nbsp;predstaviteľom vlády Čang Paj Lingom, generálnym guvernérom provincie Kuang-tung, pirátov zastupoval druhý veliteľ Čchang Pchao.

Stretnutie sa dostalo do slepej uličky, pretože podľa neho vláda chcela pirátov pokoriť a&nbsp;obrať o&nbsp;korisť. S&nbsp;tým nemohol súhlasiť. Do rokovaní teda vstúpila Čeng Š’. Do guvernérovej kancelárie prišla neozbrojená so sedemnástimi negramotnými ženami a&nbsp;s ich deťmi. Vládneho predstaviteľa sa spýtala, či cisár zabezpečí tisíckam takýchto matiek a&nbsp;ich potomkom živobytie, ak ich mužov oberie o&nbsp;podiel z&nbsp;koristi. Guvernér kapituloval a&nbsp;uzavrel s&nbsp;kráľovnou pirátov mierovú dohodu. Dokonca ju zosobášil s&nbsp;jej životným a&nbsp;lúpežným partnerom Čchang Pchaom.

Písal sa rok 1810 a&nbsp;35-ročná Čeng Š’ mohla odísť do pirátskeho dôchodku. Bola slobodná, za zločiny na moriach ju nestíhali. Flotilu rozpustila, na revanš dostala šľachtický titul, ktorý jej zabezpečoval právnu ochranu ako iným aristokratom. Ponechala si vlastnú armádu, ktorá pozostávala z&nbsp;dvadsiatich lodí, a majetok nadobudnutý z&nbsp;lúpežných prepadov.

Pokiaľ ide o&nbsp;posádky z&nbsp;jej flotily, takmer všetci dostali amnestiu. A&nbsp;od Čeng&nbsp;Š’ peniaze ako kompenzáciu za život na pevnine. Výnimkou bolo 376 pirátov, z&nbsp;ktorých 126&nbsp;popravili a&nbsp;250 odsúdili za trestné činy. Podľa dohody mohli títo bývalí lúpežní námorníci po udelení slobody vstúpiť do armády. Spravil to aj jej manžel Čchang Pchao. Velil dvadsiatim cisárskym vojenským lodiam dynastie Čching. Po jeho smrti sa Čeng Š’ usadila v&nbsp;Kantone, kde si otvorila kasíno a&nbsp;verejný dom.

Naštartovala tak druhú úspešnú a&nbsp;rovnako slávnu životnú dráhu. Stala sa matkou i&nbsp;babičkou, s&nbsp;druhým mužom mala jedného syna, ktorý ju obdaril viacerými vnúčatami. Zomrela vo veku 69 rokov. Na rozdiel od iných slávnych pirátov unikla poprave ani ju inak nesúdili, ani&nbsp;nepotrestali za spáchané zločiny. „Kariéru“ ukončila ako veľmi bohatá žena v&nbsp;šľachtických kruhoch.