Oddeliť v tomto zaujímavom príbehu pravdu od legendy nie je ľahké. Ani pre historikov, ani pre lesníkov. Kokošovská dubina je medzi lesákmi i ochranármi prírody uctievaným pojmom. Rastú tu výnimočné duby, aké sa vo svete len tak ľahko nenájdu. Tohto roku je to už šesťdesiat rokov, čo unikátna dvadsaťhektárová plocha lesa v rekreačnej oblasti Sigord dostala štatút študijnej plochy. A v deväťdesiatych rokoch minulého storočia ju štát vyhlásil za národnú prírodnú rezerváciu.

Lesný inžinier Anton Pustý, rodák z blízkych Kokošoviec, prežil svoj profesijný život v tejto unikátnej lokalite. Kolegovia o ňom vravia, že si tu tyká s každým dubom, aj s takými kmeťmi, ktorí trónia nad údolím vyše 200 rokov. „Účelom vytvorenia študijnej plochy a neskôr aj prírodnej rezervácie bolo zachytiť a zadokumentovať unikátnu formu duba zimného. Kokošovské duby sú v odborných kruhoch známe v celom svete, sú vysoko cenené pre svoju výnimočnú tvrdosť a anatómiu. Ich drevo je mimoriadne pevné, husté, zrejme preto, že podložie z andezitových skál im nedáva toľko živín pre rast ako úrodnejšie lesné pôdy. Pre kokošovské duby je preto typický malý prírastok hmoty, ktorý je zreteľne viditeľný na priečnych rezoch kmeňov s mimoriadne úzkymi letokruhmi,“ vysvetľuje výnimočnosť dubového lesa bývalý vedúci lesnej správy na Sigorde.

Práve pre nezvyčajnú tvrdosť dubov z tejto lokality Slanských vrchov sa traduje, že z ich kmeňov boli postavené lode Santa Maria, Pinta a Niña, na ktorých sa Kolumbus vydal zo Španielska k brehom Nového sveta.

Ide iba o príťažlivo znejúcu legendu alebo o pravdivý príbeh? Keby Krištof Kolumbus ozaj dal postaviť svoju flotilu z kokošovského duba, nepriečilo by sa to zdravému rozumu. Z jedného duba sa dá zužitkovať až 2,5 kubických metrov najkvalitnejšieho dreva. Kokošovský dub bol určite vhodným materiálom pre stavbu lodí. Korunu má vysoko, rovný kmeň neznehodnocujú bočné výhonky a konáre pod korunou. V prsnej výške majú tieto duby priemer viac než pol metra, výťažnosť je vysoká.

Lesné porasty výnimočného duba sú od roku 1965 ponechané len na seba. Páči sa to ochranárom, no odborníci upozorňujú, že bez ľudskej pomoci sa vzácna lokalita neomladí ani neudrží pri živote. „Popri vzácnych duboch sa udomácnili hraby, preto by som sa nedivil, keby raz kokošovská dubina devalvovala na bezcennú hrabinu. Dub je svetlomilný strom, potrebuje veľa svetla, no hraby tienia miestam, na ktorých by sa mohli ujať mladé duby. Bez ľudskej pomoci a bez výsadby príde deň, keď vzácna lokalita zmizne zo sveta. Bude to nevyčísliteľná škoda, finančná i morálna, podľa odhadu lokalita obsahuje viac než 11-tisíc kubíkov najkvalitnejšieho dubového dreva,“ varuje pred hrozbou lesnej katastrofy Anton Pustý.

Prvé ohrozenie vzácnych drevín sa prihlásilo v roku 1981. Kokošovské duby napadla mikroskopická huba, ktorá upchávala stromom cievy, došlo až k ich hromadnému odumieraniu. V lese sa udomácnil aj beľokaz dubový, jediným účinným spôsobom ochrany pred týmto nebezpečným škodcom je spálenie všetkých odumretých i odumierajúcich stromov.

„Aj dnes je situácia v chránenom lese dosť vážna, už v roku 2002 Ministerstvo životného prostredia SR konštatovalo, že v kokošovskej dubine je stav ohrozenia. Nie je to neriešiteľná úloha, stačí začať s výrubom hrabu a jeho tlmením. Práve hraby dnes najviac ohrozujú budúcnosť unikátneho lesa. Keď raz zmizne zo sveta, nikdy sa ho nepodarí oživiť v dnešnej kvalite,“ bije na poplach lesný inžinier zo Slanských vrchov.

Sprevádza stáročiami kokošovské duby mýtus? Alebo si naozaj dal Krištof Kolumbus postaviť svoje lode pre objaviteľskú misiu z ich mimoriadne kvalitných kmeňov? Správca národnej kultúrnej pamiatky Solivary Marek Duchoň sa prikláňa k názoru, že skôr ide o pravdu ako o legendu. A má pre to dosť logických argumentov a faktov získaných vo viedenských a budapeštianskych archívoch.

„Historické záznamy potvrdzujú, že duby zo Slanských vrchov sa v minulosti vo veľkom vyvážali do zahraničia, kde ich najlepší lodiari používali na stavbu morských lodí. Záujem o kokošovské duby bol naozaj veľmi veľký, cena dreva bola vysoká a tak ho používali iba na stavbu najväčších a najkvalitnejších lodí. Našli sa dokonca záznamy zo šiesteho storočia, ktoré podávajú svedectvo o tom, aký bol kokošovský dub vyhľadávaný artikel. Nazdávam sa, že ak sa tunajšie duby vyvážali do Nemecka a Španielska, používali ich lodiari iba na kostru lodí a sťažne. Na palubu či kajuty určite používali ľahšie drevá.“

Drevo zo vzácneho duba, ktorý sa vo výnimočných prípadoch môže dožiť až 600 rokov, sa celkom určite použilo v objektoch slúžiacich na ťažbu soli. V roku 1572 boli duby od Kokošoviec použité pri výstavbe šachty Leopold, na krokvy strechy skladu soli a v roku 1674 aj na ťažný mechanizmus niekoľko ton ťažkého gápľa používaného na ťažbu soľanky.

V Slanských vrchoch rastú unikátne duby, postavili z ich kmeňov aj lode pre Krištofa Kolumba?

Výber pre vás