Venoval sa vlastivednej práci, zaoberal sa archeológiou, zaujímala ho etnografia a folkloristika. Archeológ, botanik, etnograf, geológ, mineralóg, paleontológ, historik a organizátor vedeckého života. Posledný slovenský polyhistor Andrej Kmeť.

Žil skromne, peniaze zväčša minul na výskumy a na zveľaďovanie zbierok, ktoré neskôr daroval múzeu. Narodil sa 19. novembra 1841 ako najmladšie z ôsmich detí v rodine bzenického kováča Štefana Kmeťa a jeho manželky Alžbety. V siedmom roku života začal chodiť do školy v Žarnovickej Hute, kde získal základy pre štúdium na štiavnickom piaristickom gymnáziu s vyučovacím jazykom nemeckým. Už tu sa prejavila jeho celoživotná záľuba, botanika. Spomedzi spolužiakov vlastnil najväčšiu a najkrajšiu botanickú zbierku. Po skončení šiestej triedy gymnázia prešiel do siedmej triedy takzvaného malého seminára v Trnave. Po ukončení tamojšej ôsmej triedy v roku 1861 odišiel študovať teológiu do Ostrihomu, kde sa v ňom prebudilo národné povedomie. Po vysvätení za kňaza bol tri roky kaplánom v obci Senohrad, kde založil cirkevnú knižnicu a školskú štepnicu. Odtiaľto bol preložený do obce Krnišov, kde pôsobil desať rokov.

Následným pôsobiskom sa stal Prenčov. Tu pôsobil takmer tri desaťročia. Zakladal pomocné pokladnice, škôlky, knižnice, osvetové spolky. Usiloval sa vytvoriť aj učenú spoločnosť pod názvom Družstvo slovenských prírodovedcov a neskôr Prírodospytný spolok, ale nepodarilo sa mu to. Počas pôsobenia v prostredí Hontu sa naplno venoval svojej obľúbenej botanike a zberateľskej činnosti. Napriek tomu, že nemal odborné vzdelanie v tomto odbore, bol jedným z prvých slovenských vzdelancov, ktorí sa systematicky venovali archeologickým vykopávkam s odbornými opismi nálezov. Pri výskumoch v Honte získal cenný archeologický materiál z predhistorických období, v Beši vykopal, zachránil a Slovenskému národnému múzeu venoval kostru mamuta. Okrem archeológie sa venoval aj folkloristike.

Cena Andreja Kmeťa

sa udeľuje za vedecké práce významne pomáhajúce odbornému rastu slovenského múzejníctva a galérijníctva, etnografie a folkloristiky; za celoživotnú, respektíve mnohoročnú odbornú prácu v múzejníctve a galérijníctve alebo v oblasti etnografie a folkloristiky; za aktivitu, prispievajúcu k rozvoju, ochrane, uchovaniu a využívaniu kultúrneho dedičstva. Cena sa udeľuje na základe nominácie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, Zväzu múzeí na Slovensku, Rady galérií Slovenska a Rady na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva.

Folklorista

Už ako bohoslovec kňazského seminára v Ostrihome zostavil cez prázdniny zbierku Prostonárodných vianočných piesní, počas pôsobenia vo farnostiach si zapisoval ľudové povesti a rozprávky, skúmal zvyky, obyčaje, zbieral výšivky a čipky, ktoré propagoval doma i v zahraničí. Roku 1873 zorganizoval expozíciu výšiviek z Hontu na svetovej výstave vo Viedni, v roku 1891 prezentoval slovenské čipky na česko-slovenskej jubilejnej výstave a v roku 1895 na Národopisnej výstave česko-slovenskej v Prahe. S týmito slovenskými vzácnosťami sa zúčastnil roku 1893 na svetovej výstave ženských prác v Paríži a v roku 1904 bol na slovanskej výstave v USA. Z jeho iniciatívy bola roku 1910 založená spoločnosť Lipa v Martine a Výšivkárske družstvo v Skalici.

Nemôžeme sa vyhovárať, že boli zlé časy. Časy budú ešte horšie, no časy si musíme hľadieť sami obracať!
A. Kmeť

Slovenská muzeálna spoločnosť

Roku 1892 navrhol založiť Slovenskú učenú spoločnosť so sídlom v Martine a s filiálkami vo všetkých slovenských mestách. Jej úlohou bolo, ako sám v jej stanovách sformuloval: „Pestovať všetky vedy a umenia.“ Stanovy spoločnosti ukladali jej členom „pátrať po rozličných znamenitostiach Hornouhorska“„zbierať všetko, čo sa vzťahuje na duševný a hmotný život a kraje týmto ľudom obývané“. Kmeť v nich nabádal: „Zbierať, zbierať, značiť, spytovať sa, konať tú drobnú, mravčiu prácu, ktorá divy robí.“ Kmeť bol po celý svoj život neúnavným prírodovedcom, zaoberal sa viacerými oblasťami prírodných vied, najmä botanikou a geológiou. Zaujímal sa aj o iné disciplíny, napríklad archeológiu. Keď pri stavbe domu v Beši objavili v roku 1902 pri Hrone kostru mamuta, odkúpil ju za svoju celoročnú rentu, vykopal a daroval martinskému múzeu.

Nález sa stal senzáciou doma i v zahraničí. Mimoriadne záslužná je predovšetkým Kmeťova zberateľská činnosť. Najmä po zriadení Múzea Domu v Martine a vzniku Muzeálnej slovenskej spoločnosti sa všemožne usiloval o to, aby boli v múzeu v Turčianskom Svätom Martine zastúpené aj zoologické zbierky a v rámci nich všetky živočíšne triedy. Pravidelne upozorňoval na túto potrebu a uviedol to tiež v práci venovanej zbieraniu a uchovávaniu starožitností. V snahe získať zoologické zbierky alebo vyradené duplikáty preparátov nadväzoval priateľské styky s viacerými zoologickými ústavmi a múzeami doma i v zahraničí. Komunikáciu mu umožňovali jeho veľmi dobré jazykové znalosti, pretože Kmeť aktívne ovládal latinčinu, nemčinu a maďarčinu, čítal po rusky a francúzsky. V súčasnosti sa Kmeťom získané exponáty nachádzajú v Prírodovednom múzeu Slovenského národného múzea v Bratislave a v Turčianskom múzeu Andreja Kmeťa.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Dom vyzerá navonok obyčajne, vnútri však ukrýva plechovkové kráľovstvo.

Nebudete veriť vlastným očiam! Dom vyzdobený plechovkami od piva vyzerá úžasne

Populárne články
JÁN BUGAJ má seniorský vek, a to 70 rokov, je pozitívny, ale bez príznakov. Celé dni pracuje, hovorí, že sa cíti dobre. Syn mu práve priniesol nákup.

Oravčania sa búria: Sever krajiny zamoril COVID-19, aká je tam skutočná situácia?

Režisér Jiří Menzel (†82)

Slávny otec: Rodinné tajomstvo Jiřího Menzela (†82) vyplávalo na povrch až po jeho smrti

Má naučené, ktorý kus oblečenia sa ku čomu hodí. Na stretnutie prišla oblečená v ružovej blúzke a čiernej sukni. Dáva prednosť neutrálnym farbám a jednoduchým strihom.

Hľadala si prácu, v životopise však neuviedla, že je nevidiaca. Ako sa jej podarilo uspieť?

Pink s rodinou

PINK s manželom šokujú netradičnou záľubou. TOTO dovolia malým deťom?!

Film zachytáva život liečiteľa Jana Mikloláška, ktorého hrá Ivan Trojan.

Šarlatán v Amerike: Do boja o nomináciu na Oscara mieri film Agnieszky Hollandovej

Ekobilancia avokáda je zdrvujúca. Je to pravda?

Ekobilancia avokáda je zdrvujúca. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia