Ako súčasť tela
MD Koisar má 53 rokov, pracuje pre toho istého majiteľa, ktorý Halimovi prenajíma rikšu, ale žije s rodinou v miniatúrnom byte len o niekoľko ulíc ďalej. „Pochádzam z Górakhpuru, mesta v štáte Uttarpradéš, a do Kalkaty som prišiel za prácou veľmi mladý, aby som pomohol rodine,“ hovorí nám počas cesty k svojmu domu. Do Kalkaty prišiel takmer pred 30 rokmi. Prvých pár rokov robil všetky drobné práce a opravy, až kým pred 20 rokmi nezačal pracovať ako ťahač rikše. „Spočiatku som nevedel udržať rovnováhu a bolo pre mňa ťažké zabrzdiť a znovu nabrať rýchlosť,“ spomína so smiechom. „Ale po 20 rokoch ťahania je akoby súčasťou môjho tela. Ovládam ju bez akýchkoľvek problémov. Prechádzame úzkymi uličkami centra oveľa rýchlejšie než ktorékoľvek iné vozidlo, preto nás mnohí uprednostňujú na krátke cesty. No aj preto, že sme najlacnejšia doprava v meste.“ Za jednu jazdu s cestujúcimi si zvyčajne účtujú 20 až 50 rupií (25 až 55 centov).
MD KOISAR sa v malej izbe, kde žije spolu s manželkou a dcérou, chystá poláskať svoju novonarodenú vnučku.
Zdroj: Oscar Espinosa
Natlačení v malej izbičke
Po desiatich minútach chôdze od dery prichádzame k sivej rozpadávajúcej sa budove. Vystupujeme po schodoch do jeho bytu na najvyššom poschodí a narazíme na niekoľko susedov – niektorí spia na skladacích posteliach na schodisku, iní sedia na plastových stoličkách na chodbách, rozprávajú sa a v rukách držia čáj – čaj s mliekom a korením. Ďalší perú na streche alebo varia na malých prenosných varičoch v otvorenejších priestoroch. Vojdeme dovnútra a pochopíme, prečo je pred domom taký ruch. Koisar s rodinou žije v malom priestore s rozlohou asi štyri štvorcové metre bez kuchyne a kúpeľne. Býva tu osem dospelých a tri malé deti. Za miestnosť, ktorú počas dňa vyprázdnia tak, že na seba nahádžu všetky matrace, platia 300 rupií (asi 3,50 eura) mesačne.
Článok pokračuje na ďalšej strane.
