Anton Dúbravec sa kamarátil s&nbsp;nebohým poslancom od detstva. V&nbsp;menších slovenských mestách pozná každý každého, výnimkou nie je ani 15-tisícová Sereď. Stretávame sa s&nbsp;ním na miestnom futbalovom štadióne, a&nbsp;hoci sa ideme rozprávať o&nbsp;smrti, paradoxne, začíname&nbsp;úsmevnými príbehmi.

„V&nbsp;detstve som utrpel úraz, mám celoživotné následky, ale športu sa aj tak rekreačne venujem. Práve Milan ma prinútil bicyklovať. Poradil mi, aký bicykel si mám kúpiť, ktorý je pre mňa najvhodnejší. Bežne mi ráno o&nbsp;ôsmej zvonil telefón a&nbsp;Milan spustil: ‚Toňo, čo robíš? Zase vyspávaš? Okamžite vstaň, o&nbsp;pol deviatej budeš u&nbsp;mňa, je krásne počasie, ideme sa bicyklovať.‘ Okrem toho bol zanietený milovník prírody, veď aj preto pôsobil v&nbsp;komisii životného prostredia pri mestskom zastupiteľstve.

Stromy by vysádzal úplne všade,&nbsp;práve preto sa s&nbsp;každým púšťal do vášnivých debát. Uprostred rozhovoru zrazu vyhlásil: ‚Tu by bolo vhodné vysadiť strom.‘ Keď mu niekto oponoval – Milan, nedá sa, veď je tu elektrické vedenie –, aj tak trval na svojom, diskutoval, argumentoval,“ spomína na zážitky s&nbsp;nebohým kamarátom s&nbsp;úsmevom na tvári seredský mestský poslanec Anton Dúbravec. Zrazu sa však zháči, zastane a&nbsp;sám sebe položí otázku: „Kto bude teraz organizovať všetky tie športové turnaje, cyklistické túry a&nbsp;brigády, keď tu Milan už nie je?“

Článok pokračuje na následujúcej strane

Na množstve snímok, ktoré nám ukazuje Anton Dúbravec, sa do objektívu usmieva štíhly, vyšportovaný päťdesiatnik so spokojným úsmevom na tvári. Pôsobí veľmi vyrovnane, harmonicky ako človek, ktorý si veľmi rád užíva život a&nbsp;dokáže sa tešiť aj z&nbsp;maličkostí.

„Áno, presne, taký Milan bol. Mal rád ľudí a&nbsp;ľudia mali radi jeho. Ako poslanec pôsobil druhé volebné obdobie. V&nbsp;budúcnosti už veľmi neplánoval kandidovať, ale hovorím mu: ‚Milan, neblázni, veď ľudia, ak potrebujú niečo vybaviť, chodievajú hlavne za tebou.‘ Organizoval brigády, hneval sa, koľko odpadkov sme vídali v&nbsp;prírode pri cyklotúrach. Na Športovej ulici – bol to jeho poslanecký obvod – organizoval vysádzanie stromov. Najprv urobil prieskum, zistil, kto presne by chcel mať pred domom strom. Spolu sme sadili aj lipovú aleju pri Váhu, sadenice nakúpil náš kamarát. A&nbsp;hlavne veľmi miloval šport.

Bicykloval, plával, otužoval sa. Sadol si na bicykel, aby sa dopravil do Hlohovca, kde sa kúpal v&nbsp;studenej vode. Inokedy sme celá partia na bicykloch vyrazili zo Serede, aby sme v&nbsp;Trnave na jarmoku mohli ochutnať burčiak a&nbsp;užiť si jarmočnú atmosféru. Podnikali sme aj množstvo iných zaujímavých cyklistických túr po okolí, do Hlohovca, Piešťan, Šale. S&nbsp;manželkou zase pestoval pešie túry, prešli Karpaty aj Tatry. A&nbsp;splavy, to bolo jeho. Aj z&nbsp;týchto akcií máme veľa spoločných úsmevných zážitkov. Možno aj preto tak miloval vodu, že v&nbsp;minulosti sa pracovne plavil po Dunaji,“ spomína na príjemné zážitky so zosnulým kamarátom Anton Dúbravec.

Jeho takzvanou domovskou scénou bol oddiel rekreačného futbalu ORF Cosmos Camping, bol aj členom výboru. Anton Dúbravec nám na seredskom štadióne ukazuje miesto, kde sa stretávali, pri hracej ploche si v&nbsp;rámci brigád vybudovali miesto na príjemné altánkové posedenie. Členmi oddielu, ktorí rekreačne hrávali futbal, boli miestni nadšenci od 40 do 70 rokov.

„Nadviazali sme partnerstvo s&nbsp;podobnými futbalovými nadšencami z&nbsp;Liptovského Jána aj v&nbsp;zahraničí v&nbsp;slovinskej Izole. Spriatelili sme sa, navštevovali sme sa navzájom celé rodiny. Už sme boli ako cestovná kancelária,“ hovorí s&nbsp;nostalgiou Anton Dúbravec. Všetky tieto príjemné aktivity tak ako na celom svete aj v&nbsp;Seredi stopol nový, vtedy neznámy vírus. Slovinci ešte stihli prísť navštíviť svojich kamarátov v&nbsp;Seredi začiatkom vlaňajšej jari a&nbsp;potom sa celý svet musel osobných stretnutí vzdať.

Kovid postupne zmenil náš život a&nbsp;najhoršie je, že začalo pribúdať tých, ktorí boj s&nbsp;novým vírusom prehrali. „Keď som počul od kamarátov, že Milan aj s&nbsp;manželkou sú v&nbsp;karanténe, iba som kývol rukou. Existuje vôbec nejaký človek, ktorý nebol v&nbsp;kontakte s&nbsp;nakazeným? Lenže keď sa Milan ocitol v&nbsp;nemocnici, už som spozornel. Napriek tomu som bol tak ako všetci jeho kamaráti a&nbsp;známi presvedčený, že kovid nad ním nevyhrá. Milan v&nbsp;minulosti prekonal onkologické ochorenie. Málokto však o&nbsp;tom vedel, pretože pôsobil veľmi vitálne a&nbsp;zdravo.

Bol to bojovník, keď bolo zle, dokázal zmobilizovať svoje sily. Písali sme si, v&nbsp;nedeľu nám poslal cez sociálnu sieť video, bolo to veľmi optimistické a&nbsp;povzbudzujúce. Hovoril nám, že pľúca mu už fungujú na dvadsať percent, dokázal sa už síce s&nbsp;námahou, ale predsa posadiť na posteli. S&nbsp;radosťou nám hovoril o&nbsp;výraznom zlepšení, vzájomne sme si sľúbili, že na jar sa budeme konečne spolu bicyklovať. Lenže v&nbsp;utorok ráno mi kamarátka poslala správu, že Milan už nie je medzi nami. Bol pre to nás všetkých veľký šok,“ so smutným hlasom hovorí o&nbsp;veľkej prehre Anton Dúbravec.

Kamaráti futbalisti sa na jeho počesť stretli na miestnom štadióne práve v&nbsp;nedeľu, keď hrávali futbal. Na mieste, kde tak veľmi rád trávil voľný čas, mu zapálili sviečky. Manželka nebohého Milana Bucha dostávala rady, aby nezverejňovala parte. V&nbsp;meste totiž vládli obavy, že na pohreb príde veľmi veľa ľudí a&nbsp;pre kovid sú akékoľvek zhromažďovania predsa zakázané. S&nbsp;obľúbeným poslancom sa aj tak prišli rozlúčiť desiatky ľudí. Stáli roztrúsení po veľkom miestnom cintoríne. Antona Dúbravca čakala o&nbsp;týždeň ďalšia smutná povinnosť, navždy sa lúčil s&nbsp;ďalším kamarátom, mal iba 51 rokov, aj jeho o&nbsp;život pripravil kovid.

Členovia komisie životného prostredia pri Mestskom zastupiteľstve v&nbsp;Seredi navrhli, aby na počesť obľúbeného poslanca vysadili v&nbsp;meste stromovú aleju. Dohodli sa, že stromy, ktoré mal tak veľmi rád, vysadia práve na jeho obľúbenom mieste, na miestnom štadióne. Celý areál čaká rozsiahla rekonštrukcia za milióny eur. Súčasťou obnovy bude spomínaná aleja, každý člen futbalového oddielu vysadí jeden strom, spolu ich bude 36. Smútiaci Seredčania si dajú poradiť od odborníka arboristu, ktoré konkrétne druhy stromov im budú pripomínať zosnulého kamaráta.