Geofyzici z oddelenia seizmológie Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied po niekoľkých hodinách a po viacerých odhadoch napokon presne lokalizovali jeho epicentrum. Silu otrasov zeme vyrátali na 3,4 magnitúdy. Podľa ich výpočtov sa ohnisko zemetrasenia nachádzalo v hĺbke 16,2 kilometra medzi dedinami Zalužice a Lúčky, ktoré majú takmer za humnami vody zemplínskeho „mora“. Ráno, pár hodín po polnočných otrasoch, mali prvé informácie o tejto udalosti rôznorodú podobu. Najprv vraveli o sile 3,8 magnitúdy, za epicentrum označili chotár Tušickej Novej Vsi. Americkí seizmológovia pustili do sveta správu, že ohnisko otrasov bolo sedem kilometrov od mestečka Strážske.

Ako silvestrovská noc

Najintenzívnejšie pociťovali hĺbkové otrasy zeme Michalovčania bývajúci na najvyšších poschodiach panelákového sídliska Východ. V jednom z panelákov prechodne býva Oleh Hirjak z dediny na Zakarpatskej Ukrajine. V Michalovciach si na jeseň našiel robotu, teší sa, že je platená trikrát lepšie než doma.

„Bývam s dvoma rodákmi v prenajatom dvojizbovom byte, večer zo štvrtka na piatok sme išli spať celkom skoro. Pár minút po jednej som sa zobudil na akýsi divný zvuk. Na stole v izbe sa z ničoho nič rozhrkotali poháre, z ktorých sme večer pili čaj. A mačka, ktorá sa k nám pred mesiacom prikmotrila na ulici a teraz žije s nami, sa s mňaukaním ukryla pod gauč. Odrazu sme počuli hlučnú vravu na schodisku, susedia utekali na ulicu, tak sme sa pre istotu pridali.

Vonku pred blokom panelákov to vyzeralo ako počas silvestrovskej noci, len ľudia nemali na tvárach úsmevy, ale strach. Podaktorí presedeli v aute celú noc, báli sa vrátiť do bytov. Vôbec som sa im nečudoval, lebo aj my traja sme prečkali noc v aute. Bolo to nepohodlné, ale bezpečné. Škoda, že pre koronavírus sú zatvorené krčmy a bary, to by v nich v tú noc bolo bývalo veselo,“ konštatoval štyridsiatnik spoza východnej hranice.

Dôchodca Pavol Dolhý býva v rodinnom dome neďaleko gréckokatolíckeho kláštora. Ľudia intenzívne pocítili otrasy zeme aj v tejto časti Michaloviec. „So synom sme sedeli dlho do noci pred televízorom, akurát sme ho vypli, reku, už je načase ísť spať. Vtedy to prišlo. Otrasy netrvali dlho, odhadujem, že tak tri až päť sekúnd, ale človeka to aj tak stihne dosť vystrašiť. Trocha začal hrkotať riad a poháre v kuchyni, na niektorých miestach nám popraskala omietka.

Oveľa horšie to bolo počas zemetrasenia v roku 2003, ktoré malo epicentrum pri obci Jasenov, takisto neďaleko Zemplínskej šíravy. Bol som vtedy hospitalizovaný na neurológii v michalovskom špitáli, otrasy zeme nás prebudili o tretej nadránom. Triasli sa steny, okná rinčali, vtedy som sa obával, či sa nepretrhne hrádza nádrže. Ale už sme sa naučili s takými obavami žiť. Pracovne som sa venoval aj geológii. Vihorlat je sopka, pod ktorou je mohutné lávové údolie. Stať sa môže hocičo,“ zamýšľa sa pán Dolhý.

O staršom zemetrasení s epicentrom pri Jasenove sa dočítate na ďalšej strane.