„Keď som počul, že ide o detskú pornografiu, tak mi napadlo: Toto je totálny nezmysel, ide o niečo celkom iné a zrejme dosť vážne,“ hovorí exsiskár Arpáš.

Pred blížiacimi sa voľbami „oprášená“ siskárska monitorovacia správa Gorila začína naberať nový rozmer. Jej spravodajský obsah, ktorý donedávna zostával nepovšimnutý, zrazu dostal trestnoprávny charakter a minister vnútra zriadil špeciálny tím na jej vyšetrovanie. Hlavní aktéri, bývalý riaditeľ Úradu boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru Tibor Gašpar a bývalý funkcionár úradu Ján Rejda, boli nedávno zbavení mlčanlivosti. Vyšetrovatelia preverujú informácie v Gorile, ktorá poukazuje na údajnú korupciu za druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Či sa preveruje aj údajné korupčné správanie funkcionárov SIS, resp. toho, kto spis zo SIS vyniesol, sa môžeme len domnievať. V tejto súvislosti sa v jednej zo zverejnených verzií v Gorile 1 skloňuje meno bývalého šéfa sekcie vnútorného spravodajstva Ľubomíra Arpáša, ktorý mal prepis a nahrávky z odposluchov predať predstaviteľom Penty za štyri milióny korún. Práve tento dôležitý muž, pod riadenie ktorého patrila najdôležitejšia časť agendy Slovenskej informačnej služby, je dnes podozrivý, že sa v jeho počítači sťahovali a prezerali stránky s detskou pornografi ou. Veľmi závažné obvinenie a jeho medializácia, v protiklade ku ktorej stojí dlhoročná prax v tajnej službe a psychotesty, ktorým sa tento muž počas svojej kariéry musel podrobiť niekoľkokrát. Žeby sa skutočne dalo prehliadnuť, že v tajnej službe pracoval človek s pedofilnými sklonmi?

Domová prehliadka

Minulý týždeň prebehla na viacerých miestach Slovenska policajná akcia súvisiaca s dokumentáciou závažnej trestnej činnosti – detskej pornografi e. „Polícia vykonáva domové prehliadky a prehliadky iných nebytových priestorov. Na potreby ďalších procesných úkonov polícia zadržala aj niekoľko osôb,“ uviedol hovorca Prezídia PZ Michal Slivka. Hoci neuviedol žiadne podrobnosti ani mená, podotkol, že akcia nesúvisí s vyšetrovaním spisu Gorila. Zaujímavé. Keď sa vzápätí médiá namiesto zadržaných osôb začali venovať domovej prehliadke, ktorá prebehla v Leviciach, a zverejnili, že byt, v ktorom zhabali nosiče a počítače, patrí Ľubomírovi Arpášovi, poznámka hovorcu PPZ o „Gorile“ bola jasná. Bývalý šéf sekcie vnútorného spravodajstva pritom nie je z ničoho obvinený a v kauze zatiaľ vystupuje len ako svedok. „To, čo sa u nás doma udialo, je pokračovaním toho citlivého diania okolo kauzy Gorila. Je to absolútne scestné, máme deti a nikdy sa naše myslenie neuberalo takouto cestou. Viem, že detské porno existuje, a viem aj to, že je to trestné. Keďže máme spojené dva byty, prišli sem až dve skupiny vyšetrovateľov, ktorí to tu razantne začali prezerať s tým, že ide o detskú pornografiu, tak mi napadla jediná vec: Toto je totálny nezmysel, ide o niečo celkom iné a zrejme dosť vážne,“ boli prvé slová, ktoré na stretnutí s nami Ľubomír Arpáš vyslovil.

1188348:gallery:true:true:true

Požiera Arpášovcov Gorila?

„Súvisí to s Gorilou, s mocenskými bojmi podnikateľských skupín a ľudí, ktorí odišli zo služby. Viem, že hľadajú nahrávky prepisov, ktoré som mal údajne podľa Gorily 1 predať Pente. Opakujem, nikomu som nič nepredal, Gorile som nikdy nevenoval pozornosť nad rámec svojich služobných povinností. V mojom prípade prišla istým ľuďom Gorila vhod, môžu pokračovať v mojej diskreditácii. Dôvod? Konkurencia. Ľudia, ktorí roky pracovali v službe na určitej pozícii, museli odísť. Keďže však pracovali na vnútornom ekonomickom spravodajstve, celý ten systém dokonale ovládali a mali v rukách. A takýchto ľudí sa služba zbavovala... Títo ľudia prakticky v civile predávali know-how SIS, zakladali konzultačné firmy a pracujú s informáciami naďalej. Týka sa to aj nás,“ hovorí o svojom podnikaní s manželkou Danou, s ktorou vlastnia firmu Identita a je spoločníkom v Energia-IQ.

1188350:gallery:true:true:true

Nepriatelia? Bývalý vysokopostavený policajt Ján Rejda vraj po Arpášovcoch vyslovene „išiel“.

„Každá podnikateľská skupina musí mať svoju vnútornú ochranu, vedia, kto je na trhu práce voľný, najmä ak sa tieto odchody zo SIS medializovali. Takto som sa dostal k zákazkám aj ja. A nehnevajte sa, ak ma osloví generál Lorenc, čo bola kapacita svojej a súčasnej doby, odborník, špička, tak som to len privítal. Tak som sa dostal k Pente. Haščáka ani Vargu som do toho obdobia osobne nepoznal. To bolo v roku 2006. Odišiel som k 31. júlu, manželka o 21 dní neskôr – obaja na vlastnú žiadosť z donútenia. Prihlásili sme sa na úrad práce ako nezamestnaní, no nemali sme nárok na poberanie dávok v nezamestnanosti. Prvého októbra sme podpísali zmluvu s fi rmou Barkont,“ hovorí, pričom naznačuje, že medializáciu Gorily 1 „niekto“ zneužíva aj na to, aby mu dosť znepríjemnila podnikateľské postavenie na trhu. „Ale prečo v súčasnosti práve detská pornografi a? Zobrali nám počítače, nosiče. Pozrite sa, videokazety či dokonca kamerové systémy zostali nedotknuté. Vzali nám všetky firemné a súkromné údaje – nahrávky, vyslovene citlivé a dôverné informácie. Ak vedeli IP adresu počítača, prečo nám ich zaistili všetky? Dokonca aj tie, čo patrili našim dcéram? Odpoveď je jednoduchá: ak by vykonštruovali iné podozrenie, k nosičom by sa zákonne nedostali. Navyše, toto všetko mi potvrdilo podozrenie, že sme stále s manželkou a dcérami monitorovaní a odpočúvaní, pretože aj to podozrenie z detskej pornografi e musí mať nejaký základ. Nebudem o tom hovoriť, musí stačiť, že som pred časom bol v kontakte s človekom, ktorému som radil, ako postupovať vo veľmi podobnom prípade, čelil istým podozreniam.“

Zo služby sa neodchádza

Kariéra Ľubomíra Arpáša vraj odštartovala v roku 1991, keď nastúpil do Úradu na ochranu ekonomických záujmov. „Bola to prvá slovenská spravodajská služba. V septembri 1993 sa tento úrad transformoval na finančnú políciu, ktorej nosná činnosť nebola spravodajská, preto som zaklopal na určité dvere, podotýkam, bez akéhokoľvek politického a vzťahového krytia, s tým, že mám určité skúsenosti a mal by som záujem pracovať v spravodajstve. Od 1. januára 1994 som pracoval v Slovenskej informačnej službe a môžem povedať, že posledne medializované kauzy súviseli s tou pracovnou skupinou, v ktorej som bol zaradený. V roku 1998 som bol jedným z piatich, ktorí v službe zostali na jej reštrukturalizáciu, ostatní boli prechodne zaradení do činných záloh. Môžem verejne vyhlásiť, že ani v tomto období som nikdy nebol tlačený do nejakých politických činností,“ pokračuje Arpáš. „S týmto som sa stretol až v roku 2010, keď som sa chcel do služby vrátiť. Akurát včera som sa z novinárskeho prostredia dozvedel, že ‚premiérka mala môj životopis v rukách, ale do služobného pomeru som sa nedostal‘ – a z iného zdroja uvedené ‚nuž, nemal si politickú strechu‘.“

1188351:gallery:true:true:true

Alojz Lorenc, posledný prednovembrový šéf Štátnej bezpečnosti. Dnes spolupracuje s Pentou.

Rovnako ako on do štátnej služby vstúpila aj jeho manželka Dana, ktorú „preslávilo“ odkrytie jej pravej identity na špeciálnom súde počas pojednávania korupčnej kauzy exstarostu Rače Pavla Bielika. „V začiatkoch svojej kariéry som bol dosť často preč, viete si domyslieť, čo si o tom mohla myslieť moja manželka. Keď začala pracovať ako zástupkyňa prednostu okresného úradu, bolo prirodzené, že som od nej získaval informácie, ktoré mi pomáhali pochopiť systém a vzťahy v novovytváranej štátnej správe.“ Manželka Dana pokračuje: „Keď som nastúpila do služobného pomeru k SIS, musela som si nájsť nejaké krytie. To moje bolo, že sa idem živiť ako investigatívna novinárka, nepútalo to pozornosť. Ani v SIS, okrem výnimiek, netušili, že sme manželia, pracovali sme tam obaja pod rôznymi identitami. Čo sa týka môjho medializovaného odhalenia, na špeciálnom súde som sa ani raz nestretla s vyšším súdnym úradníkom a nikdy som ho nevyťažovala ku kauze Bielik. Prvýkrát som sa s ním zoznámila cez nášho rodinného priateľa v Leviciach. Keď sme sa stretli v inkriminovanom období, už sme sa poznali cez človeka, ktorý k nám mal nastúpiť do služobného pomeru a spomínaný vyšší súdny úradník bol jeho referenčná osoba (človek, ktorý podáva správy o kandidátovi do SIS – pozn. red.). To, že ma nakoniec ‚podrazil‘ a zatiahol ma do kauzy Bielik, pretože to niekomu vyhovovalo, ho snáď dodnes mrzí, aspoň tak to listom adresovaným nášmu spoločnému známemu prezentovala jeho manželka. Kauzu Báthory v poslednom období scestne komentovala na TA3 osoba (ide o Jána Rejdu, pozn. red.), ktorá zo SIS zákonnou cestou dostala všetky materiály k činnosti uvedenej osoby. Riaditeľom SIS som bola zbavená mlčanlivosti, v tejto veci som aj vypovedala na príslušnom útvare, kde v tom období Ján Rejda pôsobil. Práve on ma potom pred médiami zámerne diskreditoval. Tento človek napokon po mojom odchode zo SIS uzavrel vyšetrovací spis s rezultátom – skutok sa nestal. Prečo?“

Prečo Arpášovci?

To vraj nechápu ani oni, môžu si len domýšľať dôvody, komu vyhovuje ich verejné pranierovanie. „Neviete si predstaviť tlaky, s ktorými sme sa po našom odchode zo služby museli vyrovnávať. Napríklad aká to bola ‚náhoda‘, keď sa s našou dcérou a jej kamarátkou v kaviarni zoznámil muž a jeho kolega Ján Rejda, a po tom, čo prezradila, že je z Levíc, jej začal rozprávať, že v tom meste pozná Arpášovcov, ktorých sa mu podarilo dostať von zo služby. Dcéra sa mu priznala, že je Arpášová, bolo jej to značne nepríjemné a bola tým dosť znechutená. Chcem tým povedať, že aj naše dievčatá mali odpočúvané telefóny. Mimochodom, Rejda proti nám útočil z dôvodu, že bol asi presvedčený, že po ňom manžel ‚ide‘. Nuž ale čo je to za riadiaceho pracovníka, keď si neuvedomí, že manžel zo svojej pozície v SIS prijímal informácie od svojich podriadených aj s návrhmi na ich ďalšie využitie a odstúpenie príjemcom zo zákona? Informácie si vymyslieť nemohol. Koho to bol potom osobný atak a prečo? Rejdu osobne nepoznal a vyhľadal ho až po jeho ‚náhodnom‘ stretnutí s dcérou a požiadal ho, aby záležitosti z minulosti, ktoré mali služobný charakter, neriešil cez našu rodinu,“ pokračuje Dana Arpášová.

1188352:gallery:true:true:true

Bývalá agentka SIS Dana Arpášová je presvedčená, že jej pravá identita bola odhalená zámerne.

„Taktiež diskreditácia mojej osoby pánom Rejdom ohľadne ‚údajného kupčenia‘ s bezpečnostnými previerkami má presne to isté personálne pozadie vnútri aj mimo SIS. Ak si pozornejšie prečítate Gorilu, prídete na to sami,“ dodáva Arpáš. „Gorila ako taká nikdy nemala vyjsť na verejnosť, pretože to, čo sa dostalo von, je len malé zrnko vytrhnuté zo širokého kontextu profesionálneho pôsobenia príslušníkov SIS s následným spoločensko- politickým dosahom, hlavne pred voľbami,“ konštatuje bývalý šéf sekcie vnútorného spravodajstva SIS Arpáš. „Podotýkam však, že naša práca prebiehala zákonne i odborne zdatne. Treba si uvedomiť, že Penta či J&T a podobne sú špičkové spoločnosti, ktoré zabezpečujú štátu príjem aj zamestnanosť. Každý má teda nejaké úvahy a je normálne, ak podnikatelia komunikujú s politikmi. To, čo sa uvádza v Gorile 1, sú podľa mňa ‚len‘ rozhovory v byte, v ktorých sa síce spomínajú rôzne osoby a ich nejaké možné konanie, ale všetko je to len v rovine úvah. Takto získané informácie patria výlučne príjemcom zo zákona o SIS, teda predsedovi vlády, parlamentu a prezidentovi. Bolo teda na nich, ako s nimi zodpovedne naložia. Navyše si treba uvedomiť, že niektorí ľudia uvedení v Gorile ani nevedeli, že sú v týchto súvislostiach spomínaní, pretože sa na stretnutiach nezúčastnili,“ vysvetľuje Arpáš. „Je to však vonku a všetci sú bez rozdielu už vopred diskreditovaní! Bez toho, aby sa to najskôr celé riadne vyšetrilo. Hlavne, že sa v predvolebnom období zdvihli masy,“ poznamenal ironicky. Podľa Arpáša teda nemá zmysel zbavovať príslušníkov SIS mlčanlivosti. „Treba si uvedomiť, že každá privatizácia musela prebehnúť veľmi rýchlo, a tak štát nedokázal zabezpečiť dostatočný dohľad nad čistotou jej priebehu. Toto je v rukách politikov, mali by prijať príslušné legislatívne opatrenia a uvedených negatívnych javov sa v budúcnosti vyvarovať. Veď práve preto má Slovensko SIS. Nie situáciu politicky zneužívať s odstupom šiestich rokov, tesne pred voľbami, so snahou ovplyvniť volebné preferencie,“ konštatuje Ľubomír Arpáš.

Sám o svojej „najnovšej kauze“ hovorí, že počká, ako sa veci vyvinú ďalej. „To, čo hľadajú, určite nenájdu. Detskú pornografi u, ktorú som tu mal napaľovať a podobne, tiež určite nie. Je to totálny nezmysel a pre mňa a moju rodinu značne ponižujúce. Ale dúfam, že to s našou ‚zákonnosťou‘ nezájde tak ďaleko, že kto chce psa biť, palicu si nájde, lebo na politickú kauzu je potrebná poriadna záplata. Dúfam, že v konečnom dôsledku nemám byť práve ja tou politickou ‚záplatou‘. Ale ako sa hovorí, kde sa niečo hľadá, vždy sa niečo nájde. Takže neverím, že sa nám niekto bude ospravedlňovať za túto flagrantnú ,pornogoriliu‘ diskreditáciu.“

Diskusia