Filippo di Tommaso Lippi žil v prvej polovici 15. storočia. Matka mu zomrela krátko po pôrode, otec pekár o dva roky neskôr. Chudobná teta ho nedokázala uživiť, a tak ho v roku 1414 zaniesla do kláštora karmelitánov neďaleko Florencie.

Nemal ešte ani pätnásť rokov, keď sa stal karmelitánom. O štyri roky začal chodiť do Brancacciho kaplnky v kostole kláštora Santa Maria del Carmine, kde slávny Masaccio maľoval fresky. Inšpirovalo ho to k vlastnej tvorbe. Jeho diela sa zapáčili Cosimovi I. Medicejskému, zakladateľovi slávneho florentského rodu kupcov, bankárov a vládcov, a objednal si uňho viaceré maľby. Tak sa začala umelecká kariéra fra Filippa Lippiho, najslávnejšieho spomedzi všetkých mníchov maliarov.

FOTOGRAFIE K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRII

Vášnivé avantúry

Fra Filippo Lippi však nebol zbožný mních. Cosimo I. Medicejský ho musel neraz zavrieť vo svojom paláci, aby dokončil prácu, no on ušiel, rozstrihal plachty, zviazal ich a spustil sa z okna. Spaľovala ho túžba po mladých ženách. Giorgio Vasari, maliar, historik a jeho súčasník, o tom zanechal svedectvo: „Jeho vášnivé ľúbostné avantúry a chuť žiť boli také veľké, že keď ho tieto pocity zachvátili, zaned­bával prácu a opúšťal rozrobené diela...“

Cosimo I. Medicejský to toleroval. Ako pokračuje G. Vasari, vedel, že „ak má umelec skutočné nadanie a k tomu niekoľko chýb, hoci ošklivých, ktoré sa priečia morálke, talent ich dokáže zakryť... Okrem týchto zázračných schopností sa talentu podarí premeniť hrabivosť kniežat na dobrotu, vypudiť zo srdca nenávisť, pochovať ľudskú závisť a vyniesť do neba tých, ktorým sláva zaistí nesmrteľnosť, tak ako to bolo v prípade fra Filippa Lippiho“.

Bohatý americký zberateľ Samuel H. Kress kúpil v Taliansku tieto maľby na dreve Filippa Lippiho. Aj súčasní historici umenia ho nazývajú géniom.
Zdroj: Galéria Uffizi vo Florencii

Únos krásnej Lukrécie

Keď Filippo Lippi vyzdobil kostol San Ambro, jeho sláva sa začala šíriť do ďalších talianskych miest. Zvlášť krásne maľoval Pannu Máriu, svätice a ženy vôbec. „Filippo Lippi je maliar sentimentu i pôvabu, autor nádherných ženských postáv,“ napísala Mária Rzepińska. „Do maliarskeho umenia uviedol typ madony s dieťatkom, svetský, sladký, predstavujúci vtelenie súčasného ideálu mladej krásnej Florenťanky... Ono zľudštenie presýtené svetským citom a svetskou krásou mimoriadne pohoršovalo Savonarolu, ktorý na sklonku 15. storočia, v novej vlne stredovekého asketizmu a spiritualizmu, hromží na Florenťanov za ich svetskosť a hanobenie umenia...“

V roku 1456 päťdesiatročný Filippo Lippi uniesol z kláštora Santa Marharita v Prate, kde bol kaplánom, dvadsaťjedenročnú mníšku, prekrásnu Lukréciu Butiovú, ktorá opätovala jeho lásku a s únosom súhlasila. Spolu s ňou opustila kláštor jej sestra Spinetta a ďalšie tri mníšky. Vypukol škandál. Rok nato Lukrécia porodila syna Filippina. Cosimo I. Medicejský požiadal pápeža Pia II., aby talentovaného maliara a jeho milú zbavil mníšskeho sľubu a umožnil im tak zosobášiť sa. Žiadosť doplnil tým, že Lippi vytvoril niekoľko prekrásnych madon. Pápež vyhovel. Aj Filippino bol maliar. Nemal ešte ani dvanásť rokov, keď mu zomrel otec, a hneď začal po ňom dokončovať rozpracované maľby. Spolupracoval so slávnym Botticellim, ktorý od roku 1460 pracoval ako žiak v dielni jeho otca.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia