Nečakané prekvapenie

Po raňajkách sa na kamarátovom firemnom aute vydávame smerom na juh, kde sa nachádza zaujímavé miestečko menom Mtende. Omylom odbočujeme skôr, ako treba, a dostávame sa do dedinky Sokoni. Takto nejako som si predstavoval Afriku. Všade skupinky ľudí, dobrá nálada, často nahé deti, ktoré so smiechom mávajú nám, dvom „exotom“ z Európy. Popri ceste domy postavané zo skál, z koralov či z hliny a s typickou strechou makuti, pozostávajúcou z palmových listov. Tú mám, mimochodom, aj ja na svojom malom dvojpodlažnom domčeku v Paje. Nesprávna odbočka sa zrazu mení na prekrásny zážitok s možnosťou nazrieť do lokálneho života domorodcov na mieste, kam turisti často nechodia.

Mtende je zaujímavé aj tým, že na prekrásnu pláž sa vstupuje po schodíkoch medzi obrovskými skalami. Keďže v čase našej návštevy je veľký odliv, môžeme pokojne kráčať ďalej k plážovému baru postavenému z dreva so strechou makuti. Dnes to tu vyzerá na samoobsluhu, takže si vyberáme nápoj z chladničky a peniaze nechávame v pokladničke na prepitné. Keďže sem nevedie žiadna elektrina, chladnička slúži len ako dekorácia, ale nápoje aspoň nie sú horúce. V pozadí si rumunský párik robí svadobné fotografie a my si užívame krásu prítomného okamihu.

Aj takto môže vyzerať zanzibarský bufet v Mtende, zabezpečený proti prílivom.
Zdroj: Lukáš Budín

S bicyklom cez útesy

Večer sa na pláži v Paje dávam do reči s Poliakom Mariuszom a ukazuje sa, že máme mnoho podobných záujmov v oblasti športu. Keďže môj domáci Ian má okrem dvoch domčekov na prenájom aj predajňu bicyklov, kupujem starý horský bicykel za zanedbateľných stotisíc tanzánskych šilingov (v prepočte asi 35 eur). Dohodneme sa, že keď budem odchádzať, za polovicu ho odo mňa kúpi naspäť. Dobrá ponuka! Pre poľského kamaráta požičiavame ďalšieho podobného veterána a vydávame sa po pláži smerom na sever.

Na východnom pobreží treba byť počas takéhoto výletu v strehu, pretože prílivy a odlivy dokážu byť veľmi výrazné. Kým počas prílivu je more vzdialené mojím odhadom až okolo jedného kilometra a na bicykli môžete prejsť až tridsať kilometrov po pláži, v čase najväčšieho prílivu by človek márne hľadal zrnko suchého piesku.

Smerujeme dvadsať kilometrov na sever do zálivu Chwaka Bay, nazývaného aj Modrá lagúna. Aby sme tam dorazili, museli sme okrem šliapania proti vetru miestami prenášať bicykle cez koralové útesy peši, neskôr sa presunúť na hlavnú cestu a až potom do cieľového Chwaka Bay. Prechod z piesku na asfalt si vyžaduje menšie úpravy, a tak dofukujeme mäkké gumy v miestnom „cykloservise“. Cestou naspäť ideme spolu s vetrom, čo poznať aj na rýchlosti, ktorá sa takmer zdvojnásobila. Štyridsať kilometrov za dva a pol hodiny neznie ako dobrý výkon, no na dvadsaťročných bicykloch po piesku je to naozaj zaberačka.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Diskusia