Tento projekt by sa bol skončil fiaskom, nebyť obyčajných ľudí. Nie však tých, ktorí sú z Matovičovho politického hnutia. Ide o tisícky zdravotníkov, medzi nimi sú aj Slováci pracujúci v rakúskom zdravotníctve. Prišli, aby dobrovoľne pomohli, hoci dodnes zazlievajú premiérovi, že ich v čase prvej vlny pandémie nazval štekajúcimi psami spoza hraníc. Aktuálne však tí „štekajúci psi“ zachraňovali Matovičov nápad, ktorý je deravý ako rešeto a ktorý kritizovala veľká časť odbornej verejnosti. Život sa rozprával s dvoma Slovákmi a jednou Slovenkou, ktorí urobili všetko preto, aby pomohli v tejto vypätej situácii.

Mosty pomoci

Jaroslav Servátka (54) má skúsenosti na tri životy. V osemdesiatych rokoch vyštudoval vojenskú zdravotnícku školu, pôsobil v armáde, neskôr bol jeho pracoviskom vtedajší domov dôchodcov v Stupave. Spoluzaložil súkromné sanatórium tohto druhu, potom ho osud zavial ako zdravotníka do cudziny. Má skúsenosti zo štátnych aj súkromných zariadení, pracoval v nemeckom Mníchove, sedemnásť rokov pôsobí ako diplomovaný zdravotný pracovník v rakúskom Hainburgu. Denne za prácou dochádza z bratislavskej Petržalky. Doma pôsobí v Komore opatrovateliek SR ako poradca a koordinátor pre zahraničie.

Založil občianske združenie Mosty pomoci, v rámci ktorého vzdeláva opatrovateľky a pláta diery v slovenskom zdravotnom a sociálnom systéme. Vysvetľuje nám, že rakúske nemocnice a sociálne zariadenia vyraďujú pomôcky, ktoré sú stále použiteľné. Odkupuje ich za symbolické ceny a bezodplatne požičiava pacientom na Slovensku. Ide napríklad o invalidné vozíky, barly, chodúľky... Stretávame sa s ním deň pred testovaním v kancelárii združenia; vieme, že počas odberov nebude žiaden čas na debaty.

Rozhovor nachvíľu prerušujeme, prichádza Bratislavčanka, ktorej pomohol požičaním zdravotníckych pomôcok. Hoci ide o mladú ženu, prekonala tri náročné operácie chrbtice a nevydrží dlho stáť na jednom mieste. Na dôvažok sa stará o hendikepovanú sestru, ktorú musí niekto počas jej neprítomnosti postrážiť. Potrebuje preto naplánovať svoje testovanie, pomoc hľadá u pána Jaroslava. „Kontaktovali ma už asi šesťdesiati známi, pretože chcú, aby som im zobral počas testovania stery práve ja,“ hovorí. Je to logické, ešte v piatok ráno pred testovaním chýbalo množstvo zdravotníkov, nevedelo sa, či bude mať kto na odberných miestach odborne odobrať Slovákom stery.

Článok pokračuje na následujúcej strane