Výstavné priestory odhaľujú len slabý odvar z bohatstva depozitárov. Väčšina prírodovedných zbierok je ukrytá pod strechou budovy Slovenského národného múzea.

V známom americkom rodinnom filme sa v múzeu po nociach dejú zvláštne veci. Exponáty ožívajú. Ani Slovenské národné múzeum na nábreží Dunaja v Bratislave nezaostáva. Samozrejme, len pri riadnej dávke fantázie.

Rekonštrukcie a obnovy

Slovenské národne múzeum tvorí celkovo osemnásť múzeí. Generálny riaditeľ Branislav Panis (45) vysvetľuje: „Naša inštitúcia je zriadená na uchovávanie pamäti národa a národnostných menšín, ktoré žijú na našom území. Uchovávame minulosť, ale dokumentujeme aj súčasnosť.“ Verejnosť vníma múzeá najmä prostredníctvom výstav a expozícií.

„To je len malá časť našej činnosti, ale je najviditeľnejšia. Múzeum má 600 zamestnancov, spravujeme 300 budov. Vyše 80 z nich sú národné kultúrne pamiatky. Po celom Slovensku máme sprístupnených 61 expozícií. Keď si to zrátame, je obdivuhodné, že úspešne existujeme aj vzhľadom na rozpočet, ktorý máme k dispozícii. Požiadavky na stav nehnuteľností sú vysoké. Žiaľ, desaťročia boli na okraji záujmu a neinvestovalo sa do ich rekonštrukcie a obnovy. Mnohé sú v havarijnom stave. Našou úlohou je pripraviť ich rekonštrukciu a obnovu. Ide o náročný proces, ktorý zaberá veľkú časť našej práce. Pre nás je však rovnako dôležitá starostlivosť o zbierkové predmety,“ vysvetľuje generálny riaditeľ.

Predmety sú uložené v depozitároch, ktorých stav je takisto dlhodobo nevyhovujúci. „V súčasnosti budujeme nový depozitár Historického múzea v Seredi, v posledných rokoch sa nám podarilo vybudovať niekoľko ďalších na Bratislavskom hrade. Všetky naše plánované projekty rátajú s komplexnými riešeniami, tak aby sme zabezpečili technický stav pamiatok na desaťročia, vybudovali depozitáre s rezervou minimálne na sto rokov a rovnako aby sme v nich pripravili program pre návštevníkov na úrovni 21. storočia.“

Vystavené exponáty a ostatné zbierkové predmety uložené v depozitároch pochádzajú z mnohých zdrojov. Pri vzniku Slovenského národného múzea to boli najmä dary, ale aj výskum. „Samotná prvá budova múzea vznikla najmä vďaka zbierke. Náš zakladateľ Andrej Kmeť bol okrem iného amatérsky archeológ a prírodovedec, ktorý získaval zbierky výskumom. V našom múzeu je možné nájsť predmety od milimetrových rozmerov až po žirafu, od malej mince až po oltár alebo kostol. Napríklad kaštieľ v Betliari je jedna z mála zachovaných pamiatok s pôvodným interiérom, ktorý nebol po druhej svetovej vojne vyrabovaný. Dôležitým zdrojom predmetov v múzeu je vlastný výskum alebo zber našimi zamestnancami. Takto sme zhromaždili napríklad zbierku volebných plagátov.“

FOTOGRAFIE POKLADOV Z MÚZEA NÁJDETE V GALÉRII

Chce to zdravý rozum

V prípade výberu predmetov do múzea ide najmä o predvídavosť odborných zamestnancov, ktoré z nich do zbierok zaradia. „Nikto vopred nevie, či predmet bude významný aj o sto rokov. Je to na umení a cite kurátora. Jednoduchšie je, keď konkrétne veci do zbierok kupujeme. Depozitáre, žiaľ, nie sú nafukovacie. Nemôžeme kupovať všetko. Výskum, ktorý zabezpečujú kolegovia, musíme robiť rozumne. Potrebujeme vzorky vecí. Nepotrebujeme úplne všetko. Musíme odhadnúť, čo bude doklad našej doby.“

V múzeách sa pravidelne vykonávajú kontroly zbierok, ktoré presne špecifikuje zákon. Pri inventarizácii nejde len o zisťovanie, či je alebo nie je 4,2 milióna predmetov v zbierkach múzea, ale aj o hodnotenie, v akom stave sú zbierky. Predmety väčšinou vyraďujú pri strate či zničení. Ďalšie predmety už takmer nemajú kam ukladať. Už pred tridsiatimi rokmi potrebovali nové depozitáre. Obrovské sklady sú však finančne náročné stavby.

Z múzeí občas niečo zmizne... „Žiaľ, stáva sa to, neviem, či by sme našli múzeum, ktoré s tým nemá skúsenosť. Neteší nás to. My všetko riešime v zmysle zákona, nič neskrývame, nezatajujeme, a keď treba, spolupracujeme s políciou. Po ukončení najväčšej revízie v múzeu v minulom roku sme podali trestné oznámenia. Väčšina predmetov zmizla pred viac než štvrťstoročím, od 50. rokov minulého storočia. Žiaľ, v minulosti sa straty administratívne nedoriešili, a preto to robíme teraz.“

Branislav Panis sa k múzejníctvu dostal náhodou. Po skončení vysokej školy bol na stáži na Ministerstve kultúry SR a po jej skončení dostal ponuku od Slovenského národného múzea, v ktorom pracuje doteraz. Najhoršie obdobie pre slovenské múzeá boli podľa jeho slov 90. roky. „Keď som v roku 1999 nastúpil, bolo to obdobie veľkých škrtov v celej spoločnosti. V 90. rokoch odišla z múzea generácia zamestnancov. Platové a pracovné podmienky boli na minime. Spadli sme na úplné dno. Nastúpil som v najhoršom. Peniaze neboli takmer na nič. Dnes je to už, chvalabohu, za nami. Uvidíme, ako sa na našich prevádzkach prejaví korona. Asi sa z nej budeme spamätávať veľmi dlho.“

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Len ochutnať!

Nafukovacie nohavice či miniatúry jedla... Spestrite si deň poriadnou dávkou bizarností

Populárne články
Diana Mórová

Herecká diva DIANA MÓROVÁ: Kto boli jej osudoví muži a prečo tak dlho tajila vzťah s Mokrým?

KAROL DUCHOŇ na snímke z roku 1979 so svojou mamou OĽGOU a dcéru DANKOU.

Krivda z detstva: Rodičia KAROLA DUCHOŇA museli atraktívny byt prenechať papalášom

Ilustračná snímka

Veštila som a moje predpovede sa plnili. No stalo sa čosi nevysvetliteľné

Tereza Mašková

Víťazka Superstar si splnila sen: TEREZA MAŠKOVÁ nahrala titulnú pieseň k novej rozprávke

Podnik, kde sa ženil predseda poslaneckého klubu za OĽANO MICHAL ŠIPOŠ, sa na sociálnej sieti pochválil, akí prominentní hostia sa u nich zabávali. Politikom však urobil medvediu službu – bavili sa bez rúšok.

Ruka hore, rúška dole: Poznáme detaily zo svadieb známych politikov

Zatvorené fľaše kradnú priestor. Je to pravda?

Zatvorené fľaše kradnú priestor. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia