Spočiatku to bol len Potok, pred ktorý neskôr pribudlo označenie Ruský. Ruský Potok býval alternatívnou skratkou do Ruska. Hlavný cestný ťah, ktorý volali „ruská brána“, viedol o pár dolín západnejšie. Na tom sa však pašeráci necítili tak slobodne ako tu.
V dedinke, kde nemajú radi, keď sa povie, že sú na konci sveta, sú pyšní najmä na drevený Chrám svätého Michala archanjela. Kto sa doň chce pozrieť, ani nemusí telefonovať kostolníkovi. Domáci si ho všimnú aj sami a kostolníka zavolajú. Tu sa ešte nevšímavosť nenosí. Vedľa dreveného chrámu stojí moderný murovaný „natruc“ chrám. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia mali pravoslávna a gréckokatolícka cirkev nezhody. Chrám riadením osudu patril gréckokatolíckej cirkvi, ale v obci boli všetci pravoslávni. Za socializmu to nikoho netrápilo, veď kostolík bol aj tak miestny a pre miestnych. Lenže boj o majetky a hlavne o veriacich bol po revolúcii krutý. Dnes už sú boje zažehnané, ale starý drevený chrám už nie je taký živý. Bohoslužby sa v ňom konajú len občas. Ruský Potok zostal pravoslávny.
FOTOGRAFIE Z TOHTO MALEBNÉHO MIESTA NÁJDETE V GALÉRII- Ruský Potok
Prvá písomná zmienka: 1635. Osadu založili na valašskom práve v lesoch humenského panstva. Práca v lese a na poliach bola hlavným zdrojom obživy miestnych obyvateľov. V sedle pod Príslopom neďaleko obce je cintorín vojakov, ktorí padli počas prvej svetovej vojny.
Lokalizácia: V okrese Snina na severovýchode Slovenska neďaleko poľských a ukrajinských hraníc. Obec leží v údolí rovnomenného potoka v ochrannom pásme Národného parku Poloniny v pohorí Bukovské vrchy. Do obce vedie odbočka z cesty zo Stakčína do Uliča.
Počet obyvateľov: 136 (k 31. 12. 2019)
Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Snina za december 2020: 11,02 %
Zariskovali
Starostka obce Veronika Paraska prišla do dediny na konci hradskej kdesi na severovýchodnom konci Slovenska z Popradu. „Otec pochádza z Ruského Potoka. Sesternica sa ma spýtala, či nechcem kandidovať za starostku. Mám veľmi rada výzvy. Povedala som si – prečo nie? Bol to ťažký boj s rodinou. Otec nechcel, aj mama protestovala. Boli proti tomu, aby som sa na to dala. Časom trocha zmäkli a povedali, že mám ísť svojou cestou, vraj sama zistím, aké to je.“ Na úrade sedí prvé volebné obdobie. So širokým úsmevom hovorí, že už aj zistila, aké to je. „Prišlo to rýchlo. Ani som sa poriadne nestihla čudovať.“
Veronika vyštudovala marketing na strednej škole. Potom pracovala šesť rokov na polícii, neskôr v hotelierstve, aby zistila, či sa jej páči cestovný ruch. Ako recepčná si začala robiť vysokú školu. „Všetko prichádza plynule a postupne,“ pochvaľuje si. Je zaujímavé, že predtým ako ju zvolili, ani veľmi do Ruského Potoka nechodila. Cestovať do tohto kúta Slovenska dlhé hodiny sa jej zdalo otravné.
Na otázku, čím si kúpila voličov, odpovedá: „Ničím. Povedala som niečo o sebe. Čo som, kto som, čo by som chcela pre dedinu urobiť. Možno ľudia po dvanástich rokoch môjho predchodcu potrebovali zmenu. Možno zariskovali. Veď ma tu poznali nanajvýš naši susedia.“ Jej protikandidátom bol bývalý starosta ako zástupca konzervatívnych riešení. Veronika chcela zmenu, napríklad nejako oživiť cestovný ruch. „Priniesť niečo, čo nebude zasahovať do života miestnych, ale každému niečo dá. Spočiatku som mala veľké oči, ale Tatry to tu nebudú,“ mieni starostka Ruského Potoka z Popradu.
Pokračovanie na ďalšej strane...
