Zemplínska šírava má od konca prázdnin po sezóne. Kúsok Slovenska, ktorý nabral smer do prázdna, v ktorom nič nie je, predsa len žije a z roka na rok ožíva čoraz viac.

Všetko nasvedčuje tomu, že tu bude ešte živšie. To najhoršie má vodná nádrž zatiaľ za sebou. Dúfajme. Zemplínsku šíravu budovali preto, aby slúžila ľuďom na rekreáciu, šport, plavbu, ochranu pred povodňami, zavlažovanie Východoslovenskej nížiny a ako vodný zdroj pre tepelnú elektráreň Vojany. V minulosti ju nazývali aj Zemplínska či Podvihorlatská sĺňava. Nebol to najvýstižnejší názov.

Slnenia si tu rekreant veľa neužije. Hlavná sezóna netrvá ani dva mesiace, napriek tomu, že sa mnohí miestni podnikatelia snažia predĺžiť ju čo najviac. Je tu pekne, aj napriek tomu, že na brehoch sa rozpadáva zopár budov strašiacich ako nočné mory a človek ma zavše pocit, že sa tu zastavil čas.

Plochou je to naša druhá najväčšia priehrada po Oravskej priehrade. Objemom vody je na treťom mieste po Liptovskej Mare a Oravskej priehrade. Hovorí sa o nej, že je obľúbenou destináciou na rekreáciu, ale aj to, že má najšpinavšiu vodu zo všetkých nádrží na Slovensku. Aj jedno, aj druhé je pravda len čiastočne...

Niektoré strediská sa zatiaľ márne snažia predĺžiť sezónu.
Niektoré strediská sa zatiaľ márne snažia predĺžiť sezónu.
Zdroj: Vladimír Kampf

Kratučká sezóna

Počas výstavby Zemplínskej šíravy ľuďom sľubovali, že nádrž a priestor okolo nej budú rovnocennou náhradou mora. Okrem letovísk pre pracujúcich sľubovali aj zaujímavé plavby. Na tieto sľuby prednedávnom nadviazal aj Milan Igrini (42). K vyhliadkovej lodi, ktorá brázdi vody priehrady, pribudli aj jeho služby. Vozí turistov na jachte a požičiava im motorové člny už deviaty rok.

„Som z Košíc. Sem som sa prisťahoval preto, lebo mám rád lode a vodu,“ hovorí. „Pustili sme sa do toho s priateľkou a občas zapojíme do svojich aktivít ďalších ľudí. Priateľka sa viac venuje kaviarni, ktorú máme na brehu, a ja lodiam. Na Šírave chce byť každý za jednu sezónu milionárom, to sa však nedá. My sme tu spokojní. Robím to, čo ma baví. Z tohto pohľadu je to dobré.“

Požičovňa lodiek je v septembri jedna z mála tvrdohlavo otvorených prevádzok. O kúsok ďalej je otvorený akvapark, no ďalších atrakcií po sezóne veľa nezostalo.

„Cez prázdniny je na vode a okolo nej živo. Kamenec je najobľúbenejším strediskom na šírave. Možno to už ani vy, ani ja nepochopíme, ale mladým je najbližšie. Chodia sa tam ,rozbiť‘. Je tam najznámejšia diskotéka tejto časti východu Slovenska. Tam sa dejú veci! Je tam aj ulička, ktorá vyzerá ako indické trhovisko. To je biznis pre tých, ktorí im poskytujú zázemie a služby. Každý máme iné priority. Niekto potrebuje byť rozbitý v nejakom brlohu a niekto zasa uprednostní lepší štandard. Našťastie na Šírave už máme všetko. Ubytovanie sa dá zohnať od postele za päť eur až po luxusné hotely.“

Na brehu vodnej nádrže je aj pútnické miesto Klokočov. Hneď vedľa neho stoja staré chatky na lacnú dovolenku za zamrežovanými oknami.
Na brehu vodnej nádrže je aj pútnické miesto Klokočov. Hneď vedľa neho stoja staré chatky na lacnú dovolenku za zamrežovanými oknami.
Zdroj: Vladimír Kampf

Plavbami na jachte s výkladom sa Milan snaží zaujať. „Rozprávam približne 40 minút o všetkom, čo vidíme na brehoch. Detaily vám neprezradím, tie si nechávam pre svojich klientov,“ hovorí s úsmevom. „Na konci augusta sa tu pravidelne rozmnožia sinice, v ktorých sa už nikomu nechce kúpať. Ale ešte stále vám môžem ukázať miesta, kde vidno aj štyri metre pod hladinu.“

Navnadené na návnady

Zemplínsky kapor už po jedenásty raz prilákal súťažné tímy, ktoré si zmerali sily počas týždňových pretekov v rybárskej šikovnosti. Rybolov „pusť a chyť“ nijako neohrozuje počty rýb. Stáva sa dokonca, že súťažiaci vytiahnu aj niekoľko ročníkov po sebe ten istý exemplárny úlovok. Kapra vraj ľahko spoznajú podľa toho, ako vyzerá. Prichádzajú súťažiaci zo Slovenska, z Poľska, z Česka.

„Preteky sú skvelé, počasie výborné. Každú rybu, ktorú niekto chytí, zdokumentujeme a pustíme naspäť do vody. Sumce síce chytáme, ale nebodujeme ich. Máme pripravenú cenu za najväčšieho amura a, samozrejme, ceny za ulovené kapry. Najťažšie a najväčšie kapry tu môžu mať vyše 25 kilogramov. Možno je tu aj nejaký 28-kilogramový,“ zamýšľa sa rozhodca Peter Geroč (56) z Michaloviec.

Hlavná cena je 3 500 eur plus cena v hodnote 1 000 eur od sponzora. K súťažiacim sa po celý súťažný týždeň nesmie nikto priblížiť, aby im, nedajbože, tajne nepriniesol nejakú veľkú tučnú rybu. Ani mňa k nim nepustili, zvlášť keď som sa priznal, že som si dal v Michalovciach na desiatu tresku zo Žiliny. Súťažiacim nosia stravu. Väčšine z nich ryby ani veľmi nechutia... Ale je dosť iných rybárov, ktorým prídu na chuť.

Po súťaži čakajú na brehoch ďalší lovci, ktorí sa tešia, že keď sa skončia preteky, rozložia sa na miestach po súťažiacich. Chytá sa im ľahšie, pretože ryby sú kvalitne zakŕmené a patrične navnadené na návnady. Podľa Peťa to ide so Zemplínskou šíravou dolu vodou. Mrzí ho najmä to, že kopa objektov chátra.

Dva metre

Pavol Ihnát (69) je na Šírave od jej otvorenia. Už 45 rokov pracuje v hotelových službách. Ich úroveň posunul o niečo vyššie dnes už vlastným penziónom Juliana, pomenovaným po jednej z jeho dcér.

„Začínal som ako vedúci v zariadení Jednoty. Keď sme tam skončili, začali sme budovať vlastný penzión s príslušenstvom. Časy sa menili. Iné to bolo za minulej éry, iné teraz. Za socializmu aj v rozhlase vysielali správy o tom, že Šírava je vypredaná, že kapacity na stanovanie a stravovanie má naplnené. Kedysi všetko spravovala správa cestovného ruchu Michalovce, potom prešli majetky do správ obcí a tie na to, žiaľ, nemajú. Nedokážu sa o to starať nielen finančne, ale ani kapacitne. Nemajú ľudí, ktorí by to vedeli. Spravujú to väčšinou starostovia popri kope iných starostí. Nevedia robiť v cestovnom ruchu, hoci sa snažia. Po posledných voľbách a nástupe nových starostov to nevyzerá nádejnejšie. Niektoré obce hospodária lepšie, iné horšie, niektoré sú zadlžené,“ konštatuje Pavol Ihnát.

Majiteľ penziónu Juliana Pavol Ihnát strávil pri Zemplínskej šírave celý profesijný život, ale nikdy sa v nej nekúpal.
Majiteľ penziónu Juliana Pavol Ihnát strávil pri Zemplínskej šírave celý profesijný život, ale nikdy sa v nej nekúpal.
Zdroj: Vladimír Kampf

Hotel, ktorý nesie rovnaký názov ako vodná nádrž, sprivatizovali za Mečiara. Ďalšie dnes už nefunkčné ruiny si rozdelili za iných vlád.

„Ja sa za tých 45 rokov pri Šírave nádejam, že tie búdy raz niekto podpáli. Stále počúvam a čítam, že niekde niečo zhorelo, len tu nič. A tu by to už bolo ozaj treba. Tie búdy žijú bez vážnej kontroly. Viac ráz som sa rozprával s hygienikmi a kontrolnými orgánmi a upozorňoval som ich. Hygienička mi povedala, že sa nechce dať zabiť, a preto tam v čase najsilnejšej prevádzky rozhodne nepôjde. Tam podľa nej môže vkročiť iba s policajnou asistenciou. Zato u nás kontrolóri nájdu aj jediný pohodený ohorok z cigarety a okamžite nás upozorňujú na nedostatky.“

V čase, keď som sa prechádzal po stredisku Kamenec, zastavilo v areáli auto úradu verejného zdravotníctva. Možno prišli tie najpríšernejšie vyzerajúce prevádzky pozatvárať a zrušiť... Ak nie, tak sú úrady naozaj slepé alebo kúpené. Iné vysvetlenie súdnemu človeku nenapadá. Úradníci zjavne používajú dva metre.

Jeden na smradľavú osadu príšerných búd a iný na voňavý penzión. Podľa najstaršieho hoteliera zo Šíravy by sa dala sezóna predĺžiť od mája. Po septembri to už podľa neho nemá zmysel. Zvýšiť návštevnosť pomohli aj takzvané Dankove poukazy.

Kolorit Šíravy dotvárajú aj tieto ruiny. Mnohí sú presvedčení, že bez nich by to tu už nebolo ono.
Kolorit Šíravy dotvárajú aj tieto ruiny. Mnohí sú presvedčení, že bez nich by to tu už nebolo ono.
Zdroj: Vladimír Kampf

„Pomohlo to v ubytovacích a stravovacích službách, ale zdvihlo nám to aj odvod DPH. Ľudia prichádzajú, pýtajú sa. Je s tým však príšerná byrokracia. Každý zamestnávateľ má iné podmienky a snaží sa poukazom ‚papierovačkami‘ vyhnúť. Na recepcii to majú ťažké.“

Juliana je otvorená celoročne. Do roka zorganizujú aj 50 svadieb. Ak sú počas zimy na nule, ako rodinnému podniku im to stačí a rozvíjajú sa. Pavol Ihnát je pri Šírave štyri a pol desaťročia a ešte nikdy sa v nej nekúpal.

„Len ako malý chlapec, keď ju napúšťali, som v nej do trenírok chytal ryby. Bolo ich tu vtedy veľmi veľa. Mám rád Tatry a hory. Od vody utekám,“ smeje sa.

Pioniersky tábor

Smerom na východ severnej strany Šíravy, kde sa končia zóny turistických centier, je v obci Kusín bývalý pioniersky tábor. Bývanie v ňom si dožičil Ľubomír Berec (60). K dispozícii má rozsiahle budovy. Vo vstupnom priestore hlavného objektu má veľký bar s biliardovým stolom a so sušiacimi sa ponožkami na ňom.

„Žiaľ, podnikať sa na Slovensku veľmi nedá. Robieval som výlety na štvorkolkách hore na Viniansky hrad. Odkedy je zákon proti nám, štvorkolkárske trate upadajú a zarastajú. Sú z nich opičie dráhy. Štát nemá na ich čistenie peniaze a keby som to robil ja, bol by som zločinec. Naše trate využívali aj cyklisti, slúžili peším turistom... Keď sú tam popadané stromy a zarastajú kríkmi, už tam nikto nepôjde. Na vode je to to isté. Všade vo svete existujú požičovne skútrov a silnejších motorových plavidiel. U nás nič také nie je. Zákon to jednoducho nedovoľuje.“

Postrachom konca leta sú premnožené sinice.
Postrachom konca leta sú premnožené sinice.
Zdroj: Vladimír Kampf

Ľubo žije z obchodovania. Do pionierskeho tábora sa dostal jedného dňa, keď skončil s podnikaním v Košiciach.

„Povedal som si, že stačilo. Vyzeralo to tu príšerne. Vyviezli mi odtiaľto šestnásť tatroviek bordelu. Postupne si priestor upravujem. Pomaličky porobím izby. Mám kopu známych, aspoň sa budú mať kde vyspať,“ vysvetľuje.

Aby sa nenudil, založil klub zimného a vodného skútrovania. „Na Šírave je výraznejší turistický ruch iba v letných mesiacoch a aj to len počas víkendov. Inak je tu mŕtvo. Bratislavčania, ktorí sem občas prídu, skonštatujú, že v Bratislave radšej ani nepovedia, ako pokojne a úžasne tu je, lebo by sa sem všetci nahrnuli a bolo by to tu napchaté ako na Seneckých jazerách. Raz príde čas, keď sa ľudia na Šíravu vo veľkom vrátia.“

Volocopter by mohol slúžiť ako taxík budúcnosti.

V Singapure predstavili taxík budúcnosti: Poradí si so vzdialenosťou aj zápchami

Populárne články
Kráľovná nešetrí len na personále.

Legendy o skúpej Alžbete II.: Hladným sa do paláca chodiť nevypláca, takto hostia návštevy!

S víťazom Tour de France 2019 Eganom Bernalom.

Netradičná záľuba šoféra z Nitry: Juraj si dopisuje s cyklistickými tímami z celého sveta

Čipsy sa prvýkrát  v obchodoch začali predávať v roku 1895 v Clevelande.

Vznikla z nehody a náhody: Na pochúťku čakali v radoch boháči aj senátori!

Lenka Beňová priznala, že po Robovej smrti sa borila nielen so stratou milovaného muža, ale aj so zdravotnými problémami, ktoré sa objavili po strese.

Spoveď partnerky moderátora a politika Beňa: Čo je na živote bez Roba najťažšie?

Volocopter by mohol slúžiť ako taxík budúcnosti.

V Singapure predstavili taxík budúcnosti: Poradí si so vzdialenosťou aj zápchami

Vedeli ste

Vedia aj slony skákať?

Zobraziť viac
Diskusia