Vladimír Kampf

Nielen v&nbsp;panelákoch bývalého Československa dosiahla táto tradícia vrchol. Dnes už ryby dáva plávať do vane len málokto. Zdá sa, že sme prišli o&nbsp;jedinečný zvyk.

František Porkert, konateľ spoločnosti Agrofarma Budmerice, sa dostal k&nbsp;rybníkom cez svokra. Z&nbsp;malej rodinnej spoločnosti vyrástol veľký slovenský producent rýb. „Rozrastáme sa. Kupujeme ďalšie rybníky. Záujem o&nbsp;ryby je po rokoch približne rovnaký. Stúpa nám však predaj nadrobno rovno pre spotrebiteľov. Aj medzi športovými rybármi, ktorým dodávame ryby, máme nových klientov,“ hovorí bývalý automechanik. Ryby do veľkých obchodných sietí nedodávajú. Niežeby nechceli, ale nedokážu cenami konkurovať tým z&nbsp;dovozu, najmä z&nbsp;Česka. „Chceme si zachovať vlastnú cestu. Radšej produkujeme menej, ale kvalitnejšie.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Agrofarma Budmerice má rybníky od Malých Karpát po Levice. Svoje produkty ponúkajú v&nbsp;štyroch kamenných prevádzkach, medzi inými aj v&nbsp;Bratislave na centrálnom trhovisku. „Cítime záujem o&nbsp;čerstvé ryby. Začína byť trendom nákup od dodávateľa rovno do kuchyne. Okrem vianočných kaprov ponúkame všetky sladkovodné hospodárske ryby po celý rok. Na Slovensku je najväčší boom s&nbsp;rybacinou na konci roka. Ľudia si na ňu spomenú, aj keď začnú mať zdravotné problémy.“

Lacnejšie ryby majú menej svaloviny na rebrách. „Snažíme sa, aby jej naše kapry mali čo najviac. To sa však dá spoznať iba vtedy, keď ho nakrájame na podkovičky. To by si zákazníci mali všímať. Kúpiť len obal z&nbsp;kože asi nikoho nepoteší.“ Aby producenti mohli ísť s&nbsp;cenami dole, ryby nechávajú na prirodzenom krmive, na planktóne.

„My sme sa rozhodli pre intenzívnejší chov. Kŕmime čistou pšenicou. Dravce zasa lovia ryby, ktoré sa nakŕmili pšenicou,“ vysvetľuje František Porkert s&nbsp;tým, že zákazníci už väčšinou nenosia domov živé ryby zabalené v&nbsp;novinách a&nbsp;uložené v&nbsp;sieťovkách, ale si ich dajú spracovať priamo v&nbsp;predajniach.