Reportáže

Podarí sa ho navrátiť do prírody? Nad Breznom plánujú zachraňovať ohrozeného hlucháňa hôrneho

3.8. 2019 17:40
Takto vyzerá odchov v Lesnej správe Wisla. Za 15 rokov tam prišlo na svet viac ako tisíc jedincov hlucháňa.
Takto vyzerá odchov v Lesnej správe Wisla. Za 15 rokov tam prišlo na svet viac ako tisíc jedincov hlucháňa.
Zdroj: Ján Miškovič
Reportáže

Podarí sa ho navrátiť do prírody? Nad Breznom plánujú zachraňovať ohrozeného hlucháňa hôrneho

3.8. 2019 17:40
Takto vyzerá odchov v Lesnej správe Wisla. Za 15 rokov tam prišlo na svet viac ako tisíc jedincov hlucháňa.
Takto vyzerá odchov v Lesnej správe Wisla. Za 15 rokov tam prišlo na svet viac ako tisíc jedincov hlucháňa.
Zdroj: Ján Miškovič

Kým iní si podnikateľský dôchodok predstavujú na jachte a v prímorskom apartmáne, Slavomír Kupčok (57) má iný cieľ. V lesoch nad Breznom plánuje zachraňovať hlucháňa hôrneho.

V minulosti bol celkom bežným obyvateľom horských lesov, dnes ho už však vo voľnej prírode stretneme len veľmi vzácne. Zo svojich typických lokalít zmizol buď úplne, alebo sa jeho populácia zúžila na minimum.

Na základe údajov z poľovníckej štatistiky sa v roku 1972 na území Slovenska nachádzalo približne 3 700 jedincov hlucháňa, v roku 2000 to bolo 1 600 a v roku 2015 už len 1 100 jedincov.

Dnešný stav populácie tohto najväčšieho tetrovovitého vtáka Európy sa v krajine pod Tatrami odhaduje na 650 až 850 kusov. Za posledné štyri desaťročia tak poklesla populácia hlucháňa hôrneho približne o 70 percent.

Alarmujúca situácia ohrozeného a veľmi plachého živočícha nie je ľahostajná breznianskemu podnikateľovi Slavomírovi Kupčokovi. Vyštudovaný strojár zamestnáva vo svojich firmách 80 ľudí, ako lyžiarsky funkcionár, tréner a sponzor sa podieľal spolu s bratom Ivanom aj na výchove Petry Vlhovej.

V oblasti ochrany prírody sa nepovažuje za odborníka, zdôrazňuje však, že ide o jeho srdcovku a nie je dňa, keď by nebol v hore. Poľovníctvo „podedil“ po svojom nebohom otcovi, ktorý ho priviedol k hlucháňovi.

„V lokalite nad Braväcovom s vrchmi Jasienok, Beňuška, Lenivá či Bukovinka nebol ešte pred 15-20 rokmi problém pozorovať počas pasenia až dvadsať kusov hlucháňa. Dnes tu vídavam asi päť sliepok a jedného kohúta,“ hovorí.

Aj z tohto dôvodu pripravuje v poľovnom revíri Maková a Jasienok, kde vyrastal, projekt na ich odchov a návrat do voľnej prírody.

Hlucháň hôrny z našich lesov rýchlo mizne,jeho súčasná populácia na Slovenskusa odhaduje na 650 až 850 jedincov.
Hlucháň hôrny z našich lesov rýchlo mizne,jeho súčasná populácia na Slovenskusa odhaduje na 650 až 850 jedincov.
Zdroj: Archív NMH

Stopercentná dôslednosť

Inšpiráciu a skúsenosti hľadal na severnej Morave, v Litve, ale predovšetkým na Lesnej správe Wisla v Poľsku, kde funguje odchov hlucháňov už 15 rokov a za ten čas tu priviedli na svet vyše tisícku jedincov. Navštívil aj špecializovanú odchovňu v Beskydách. V roku 2017 odtiaľ vypustili prvých päť hlucháňov a zábery z fotopascí ukázali, že prvý rok prežili.

Čo sa týka trvalého návratu týchto vzácnych vtákov do prírody, bol to len prvý krok v behu na dlhú a náročnú trať. Starostlivosť o hlucháne vyžaduje skĺbenie skúseností odborníkov na viacerých úrovniach.

„Od výskumníkov cez ochranárov, poľovníkov, zverolekára až po sokoliarov, ktorí prídu s dravcami a kuriatka hlucháňa sa tak budú môcť učiť od matiek varovné zvuky. Nemenej dôležité je ochrániť biotop a eliminovať predátory, ako sú kuna, krkavec, jazvec, líška, diviak či medveď, čo je, samozrejme, nesmierne náročná vec,“ hovorí Slavomír Kupčok.

Práca okolo hlucháňov je podľa neho založená najmä na stopercentnej dôslednosti vrátane zabezpečenia optimálnej stravy a sterilného a tichého prostredia pri liahnutí kuriatok.

Čučoriedkový raj

V jeho sprievode sme cestou ponad horský prechod Čertovica prešli lokalitou, kde by sa mal počas najbližších rokov uskutočniť hluchání comeback. Ak zohľadníme vhodné podmienky na jeho teritórium, teda staré stromy, čučoriedky, mraveniská a tiché prostredie, je to hotový ideál s bonusom sviežeho vzduchu a nádherných panoramatických výhľadov.

Z poľovného revíru Maková je takýto krásny výhľad na Brezno.
Z poľovného revíru Maková je takýto krásny výhľad na Brezno.
Zdroj: Ján Miškovič

Na vrchu Lenivá sa plánuje vybudovanie materského hniezda so sliepkami hlucháňa. Tie vajíčka s budúcimi potomkami vysedia buď samy, alebo im pomôže umelá liaheň. Následným prechodným domovom mláďat by sa mali stať adaptačné voliéry v lokalite Jasienok, Bukovinka, vrch Bán a na ďalších miestach mimo turistickej trasy, kde ich budú postupne vypúšťať do voľného prostredia.

„Kurčatá vychádzajú z voliéry von, ale keď­že rýchlo rastú, príde čas, keď sa do nej cez otvor nedostanú naspäť. Udomácnia sa teda na okolitých stromoch. Ich pohyb budú následne monitorovať sledovacie zariadenia,“ dodáva.

Do konca roka

Kým bude spracovaný a odovzdaný projekt, treba vybaviť viacero povolení v rôznych inštitúciách, aby bolo možné hlucháne doviezť, držať ich a postaviť pre ne zázemie citlivo zapadajúce do oblasti s tretím stupňom ochrany.

„Treba aj spoluprácu s Lesmi SR a vlastníkom pozemkov – Slovenským pozemkovým fondom–, ktorého sme požiadali o prenájom,“ vysvetľuje Slavomír Kupčok.

Projekt by mal byť podaný do konca tohto roka a pokiaľ bude schválený, môžu jeho autori rátať s finančným príspevkom od Európskej únie.

Slavomír Kupčok verí, že v revíri, kde trávil detstvo, sa s jeho pomocou ohrozené hlucháne opäť udomácnia.
Slavomír Kupčok verí, že v revíri, kde trávil detstvo, sa s jeho pomocou ohrozené hlucháne opäť udomácnia.
Zdroj: Ján Miškovič

„Využili ich Česi, dotácie čerpali aj Poliaci. Jedna zo základných podmienok, prirodzené prostredie so zachovaným biotopom, je splnená,“ dodáva iniciátor myšlienky chovnej a eventuálne aj výskumnej stanice hlucháňa hôrneho situovanej v nadmorskej výške okolo 1 300 metrov.

Nechcem sa obohatiť

Hoci úloha to nebude jednoduchá a nie každý pokus o návrat hlucháňov do voľnej prírody bol úspešný, hľadá Slavomír Kupčok cesty, ako dotiahnuť svoje snaženie do zdarného konca.

„Počul som už na tento projekt viacero názorov. Aj takých, že ideme vychovávať potravu pre dravce alebo že sa chcem na záchrane hlucháňov obohatiť, čo však rozhodne nie je mojím cieľom. Našťastie je tu aj skupina ľudí, ktorí nehľadajú výhovorky, ako sa to nedá, ale sú pre vec podobne zapálení ako ja,“ verí podnikateľ, že sa mu podarí vybudovať tím ľudí schopných pomôcť pri záchrane hlucháňa.

Takto si predstavuje svoj dôchodok po tom, čo odovzdá podnikanie svojim nástupcom.

„Človek by sa mal aj na starobu niečomu venovať, videl som to už na svojich rodičoch. Čím viac mali roboty, tým boli vitálnejší.“

Minulý rok spolu s kolegom Jánom Krčulom vypustil do horehronských lesov jedného jedinca pravého jeleňa karpatského, ktorý sa už adaptoval v novom prostredí. Či dostane takúto šancu aj nová generácia hlucháňov, ukáže až čas.

O vajcia hlucháňa sa treba veľmi dôsledne starať.
O vajcia hlucháňa sa treba veľmi dôsledne starať.
Zdroj: Ján Miškovič
Poslať emailom
Ilustračná snímka

Čo vedci skúmajú? Ako bude svet vyzerať o desaťročia či prekvapujúce zistenia o ľudskom tele

Populárne články
Erika Judinyová a Štefan Skrúcaný

Po rokoch sa im splnil sen: Známy pár čaká bábätko. Kto stojí za ich láskou?

Bzenov leží v údolí Svinky v mikroregióne Čierna hora.

Obec plná zaujímavých príbehov a ľudských osudov: V Bzenove ročne vykvasia 3 000 ton kapusty

Karel Gott

Náhoda alebo zámer? Plavky v letáku diskontného reťazca prezentuje dvojník Karla Gotta

PETRA POGÁNYOVÁ dokáže najľahšie zablúdiť v Bratislave.

Naša najextrémnejšia cestovateľka: Blondíne sa stopuje všade ľahko, len musia jazdiť autá

Ilustračná snímka

Zázraky sa dejú! Keď otehotnela, nádor bol dosť veľký. Dieťa si však nechala

Ľudí na svete stále pribúda. Je to pravda?

Pribúda ľudí na svete?

Zobraziť viac