Mária Mišovičová

Prvé odmietnutie spisovateľku neodradilo, po čase predsa len našla vydavateľa a&nbsp;knižka spôsobila hotový rozruch. Úspech zožala najmä u&nbsp;tých najmenších. Astrid Lindgrenová v&nbsp;písaní príbehov o&nbsp;Pippi pokračovala a&nbsp;detskí čitatelia boli nadšení. Knižky preložili do mnohých jazykov a&nbsp;dočkali sa aj sfilmovania. A&nbsp;z&nbsp;nej spravilo ryšavé dievčatko medzinárodne známu autorku.

Astrid Lindgrenová prežila šťastné detstvo v&nbsp;harmonickej rodine na rozľahlom statku neďaleko mestečka Vimmerby na juhu Švédska. Prišla na svet ako Astrid Ericssonová rok po staršom bratovi Gunnarovi, po nej nasledovali sestry Stina a&nbsp;Indegerd. Rodičia Samuel August a&nbsp;jeho manželka Hanna vlastnili hospodárstvo v&nbsp;malebnej prírode plnej lesov a&nbsp;jazier. Pre deti to bol raj. Prežili tam idylické detstvo vyplnené hrami, cítili sa tam bezpečne, no zároveň slobodne, voľne. Astrid bola obklopená veľkou rodinou, dopĺňali ju i&nbsp;pomocníci na hospodárstve a&nbsp;množstvo zvierat. 

V&nbsp;takomto prostredí neskôr vyrastali aj mnohí jej detskí knižní hrdinovia. Aj po rokoch si autorka rada spomínala na vystrájanie s&nbsp;bratom a&nbsp;so sestrami, na večery, keď sa všetci po celom dni zišli a&nbsp;rozprávali si príbehy. Ľudí, ktorí pracovali na ich statku, Astrid poznala odmalička a&nbsp;neskôr sa stali predlohou pre jej knižné postavy. Mnohé jej diela sú inšpirované práve vlastným detstvom. Láskyplný vzťah mala aj s&nbsp;rodičmi, najmä s&nbsp;otcom, ktorého opisovala ako milého a&nbsp;priateľského človeka. Mama bola dosť nábožensky zameraná, tak ako celá komunita, v&nbsp;ktorej žili, a&nbsp;Astrid zbožnosť až taká blízka nebola. Bola skôr rebelka, čo sa u&nbsp;nej prejavilo najmä v&nbsp;puberte.

Školáčkou sa stala v&nbsp;siedmich rokoch a&nbsp;bola veľmi nadaná žiačka. Pokračovala na strednej škole, čo v&nbsp;tom čase nebolo až také bežné pre deti z&nbsp;nemajetných rodín. Hoci ani tá ich nepatrila k&nbsp;bohatým, rodičia chceli potomkom zabezpečiť čo možno najvyššie vzdelanie, aké si mohli dovoliť. V&nbsp;tomto prípade na strednej škole. Aj tam bola z&nbsp;Astrid výborná študentka, lákalo ju písanie, prvý literárny úspech sa dostavil, keď mala šestnásť. V&nbsp;miestnych novinách jej uverejnili článok s&nbsp;názvom Na našom statku a&nbsp;spolužiaci ju nazvali po slávnej švédskej spisovateľke Selma Lagerlöfová z&nbsp;Vimmerby.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Obdobie dospievania nebolo pre Astrid jednoduché. Bezstarostné časy detstva sa skončili, prišla do veku plného životných zmien a&nbsp;prežívala vnútornú revoltu. Sama na túto etapu mladosti spomínala takto: „Moje tínedžerské roky boli akoby bez života. Často som bývala melancholická. Samu seba som považovala za škaredú, tak ako zvyčajne väčšina dievčat v&nbsp;tom veku. Rovesníci okolo mňa boli neustále zamilovaní a&nbsp;ja som sa bála, že sa nikdy nezamilujem.“ Na rozdiel od spolužiakov milovala divadelné hry a&nbsp;filmy. Videla azda každé predstavenie v&nbsp;divadle či v&nbsp;kine, ktoré sa hralo v&nbsp;malom Vimmerby. Počúvala klasickú hudbu, ale oslovil ju aj nový hudobný žáner džez. Veľmi rada tancovala a&nbsp;blízky jej bol čierny humor.

Na rozdiel od rovesníkov rada vzbudzovala pozornosť. Či už svojím správaním, alebo zovňajškom. V&nbsp;rodnom mestečku bola prvá mladá žena, ktorá si dala podľa najnovšej módy ostrihať vlasy nakrátko. Keď šla po ulici, známi i&nbsp;cudzí ľudia ju zastavovali a&nbsp;žiadali, nech si dá dole klobúk, lebo chceli vidieť jej krátky strih. „Keď som prišla domov, sadla som si v&nbsp;kuchyni na stoličku a&nbsp;čakala som výčitky. Ale nikto nepovedal nič, ani rodičia. Všetci stíchli, poobzerali si ma a&nbsp;pokračovali v&nbsp;načatej práci,“ spomínala.

V&nbsp;šestnástich rokoch Astrid ukončila strednú školu a&nbsp;zamestnala sa v&nbsp;regionálnom denníku. Pripravovala krátke správy, oznamy a&nbsp;venovala sa aj korigovaniu článkov. Šéfredaktor Reinhold Blomberg si ju začal všímať viac a&nbsp;neupútal ho iba jej talent. Ženatý otec siedmich detí sa do nej zaľúbil a&nbsp;ich vzťah nezostal len v&nbsp;pracovnej rovine. Po dvoch rokoch intenzívneho stretávania Astrid zistila, že čaká dieťa. Otehotnieť v&nbsp;devätnástich rokoch a&nbsp;ešte k&nbsp;tomu slobodná, to v&nbsp;malom meste zaváňalo škandálom. Zdrojom klebiet by sa stala nielen ona, ale aj celá rodina. Jej šéf sa síce rozvádzal, ale rozvodové konanie sa vlieklo a&nbsp;koniec bol v&nbsp;nedohľadne. Aby nevystavila rodičov i&nbsp;súrodencov hanbe malomesta, nezostalo jej nič iné, iba tajne opustiť Vimmerby. Odišla do Štokholmu a&nbsp;našla si miesto v&nbsp;inštitúte Bar-Lock, kde dostala možnosť navštevovať kurz pre sekretárky a&nbsp;stenografky.

Prvé týždne v&nbsp;hlavnom meste boli smutné. Prenajala si skromnú izbu, bola osamelá a&nbsp;takmer bez peňazí. Naďalej udržiavala kontakt s&nbsp;otcom svojho dieťaťa, plánovali, že sa hneď po ukončení jeho manželstva zosobášia. Koncom novembra 1926 odcestovala do Dánska, aby tam priviedla na svet svoje prvé dieťa. V&nbsp;Kodani totiž bola nemocnica, kde matka nemusela uviesť meno otca svojho potomka. Začiatkom decembra porodila syna Larsa. Nedostatok financií a&nbsp;bezvýchodisková bytová situácia v&nbsp;Štokholme ju donútili dať syna do pestúnskej starostlivosti rodine v&nbsp;Dánsku. Najmä cez víkendy ho často navštevovala a&nbsp;podľa možností naňho prispievala aj finančne. Po pôrode sa vrátila na pôvodné sekretárske miesto v&nbsp;inštitúte v&nbsp;Štokholme a&nbsp;pokračovala i&nbsp;v&nbsp;získavaní vedomostí v&nbsp;kurze. Súčasťou štúdia bola obchodná korešpondencia v&nbsp;cudzích jazykoch, strojopis a&nbsp;účtovníctvo.

Tráviť dni bez syna bolo pre ňu nesmierne náročné, o&nbsp;to viac, že jeho príchod na svet bol v&nbsp;jej rodnom meste tajomstvom. Aby mohla za ním do Kodane chodiť čo najčastejšie, finančne ju podporovali rodičia. Trápilo ich, že dcéra je bez dieťaťa a&nbsp;oni bez vnuka. Napäté vzťahy po jej otehotnení a&nbsp;odchode z&nbsp;domu sa urovnali, malého Larsa si potom často brávali k&nbsp;sebe na statok.

Ďalšia zmena zamestnania v&nbsp;roku 1928 znamenala pre Astrid aj stretnutie s&nbsp;budúcim manželom. Prijala sekretársku prácu vo firme Royal Automobile Club a&nbsp;jej nadriadeným bol Sture Lind­gren. V&nbsp;tomto období úplne prerušila kontakt s&nbsp;otcom svojho syna. Uvedomila si, že s&nbsp;ním ne­chce spojiť budúcnosť, vydať sa za neho a&nbsp;byť matkou jeho siedmim deťom, niektoré už boli dokonca v&nbsp;jej veku. Sture Lindgren od nástupu dával Astrid najavo svoju lásku, ani on jej nebol ľahostajný, ale práve v&nbsp;tom čase musela riešiť inú závažnú situáciu. Pestúnka, ktorá sa starala o&nbsp;jej syna od narodenia, skončila so srdcovými problémami v&nbsp;nemocnici. Astrid si prišla po Larsa do Kodane. Chlapček mal tri roky, hovoril po dánsky a&nbsp;za rodičov pokladal pestúnov. Keď pochopil, že sa „domov“ viac nevráti, na stoličke sa skrútil do klbka a&nbsp;po tvári mu tiekli slzy. Nevydal pritom ani hláska, akoby chcel povedať, že na ňom nezáleží a&nbsp;dospelí si aj tak spravia, ako budú oni chcieť.

Astrid sa s&nbsp;touto jeho reakciou po celý život nedokázala zmieriť: „Tie slzy stále vo mne plačú a&nbsp;bude to tak, až kým nezomriem. Myslím, že pre tieto slzy som sa vždy, v&nbsp;každej situácii, rýchlo postavila na stranu dieťaťa.“ Starať sa o&nbsp;syna, ktorý býval po príchode do Štokholmu často chorý, a&nbsp;zároveň chodiť do práce, bolo pre Astrid náročné. Keď jej matka navrhla, aby priviezla Larsa k&nbsp;nim na statok, súhlasila. V&nbsp;otvorenom koči s&nbsp;ním prešli cez Vimmerby, aby ukázali, že patrí do ich rodiny a&nbsp;urobili koniec všetkým klebetám. U&nbsp;starých rodičov zostal rok. V&nbsp;Štok­holme sa medzitým začal život jeho mamy meniť. Zamilovaný Sture Lindgren sa rozviedol s&nbsp;prvou manželkou a&nbsp;Astrid požiadal o&nbsp;ruku. Zosobášili sa na jar 1931 a&nbsp;do nového bytu si novomanželka priviedla aj syna.

Po sobáši prestala Astrid pracovať vo firme, venovala sa synovi a&nbsp;domácnosti. Aby predsa len aj ona prispela do rodinného rozpočtu, príležitostne vypomáhala ako sekretárka a&nbsp;písala aj články pre rôzne časopisy. Ako stenografka neraz pracovala pre profesora kriminalistiky Harryho Södermana. Poznatky z&nbsp;tejto práce ju neskôr inšpirovali na napísanie troch kníh o&nbsp;chlapcovi menom Kalle Blomqvist, ktorý s&nbsp;kamarátmi rieši rôzne detektívne prípady.

V&nbsp;máji 1934 sa rodina Lindgrenovcov rozrástla o&nbsp;dcérku Karin. Astrid nebola typická konzervatívna matka, vo výchove neuplatňovala dobové konvencie. V&nbsp;spoločnosti detí sa správala ako ony a&nbsp;jej konanie neraz vyvolalo u&nbsp;ostatných matiek pohoršenie. Hrala sa s&nbsp;nimi v&nbsp;piesku, s&nbsp;nadšením skákala cez švihadlo alebo spolu zdolávali preliezačky. Večer pred spaním im nečítala rozprávky, ale rozprávala vlastné príbehy. V&nbsp;ranom detstve bývala dcérka často chorá, a&nbsp;aby ju mama rozveselila, spoločne pri vymýšľaní príhod stvorili postavičku Pippi Dlhá Pančucha. Tak ju nazvala Karin a&nbsp;Astrid o&nbsp;nej vytvorila zábavné historky. 

Pippi mala dva odstávajúce ryšavé vrkoče, tvár posiatu pehami, pestrofarebné pančuchy a&nbsp;na nohách príliš veľké topánky. Jej mama bola anjelom v&nbsp;nebi a&nbsp;otec pirátom na lodiach plaviacich sa po svetových moriach. Pippi žila vo vile Vilôčke s&nbsp;koňom a&nbsp;opičkou a&nbsp;robila si, čo chcela. Od nikoho si nedala poradiť, najmä nie od ušomraných dospelých, do školy sa jej chodiť nechcelo, keď tam občas zašla, učiteľke bez rozpakov tykala, pobila sa s&nbsp;vychýreným bitkárom a&nbsp;zažila aj naháňačku s&nbsp;policajtmi. 

Jej život bol plný fantastických dobrodružstiev. Drzé dievčisko, ktoré nemôže byť vzorom pre deti. Tak ju vnímali dospelí, ktorých kniha o&nbsp;nej pobúrila. Spisovateľka dostávala listy plné kritiky od pohoršených rodičov i&nbsp;pedagógov. No deti boli nadšené, dielko sa okamžite stalo bestsellerom a&nbsp;nasledovali dve pokračovania. V&nbsp;jednom rozhovore sa autorka priznala, že kniha nie je pre dospelých, pretože ju písala „iba pre seba a&nbsp;pre deti“.

Ďalšou obľúbenou knižkou Astrid Lindgrenovej sú Deti z&nbsp;Bullerbynu. V&nbsp;nej sa opäť vrátila do svojho detstva, hrdinovia majú bezstarostný život plný hier, zábavy, poznajú aj škriepky, no i&nbsp;úprimné priateľstvo. Opísala taký svet, aký zažila aj ona so súrodencami na statku u&nbsp;rodičov. Spisovateľkin život sa po vydaní príbehov o&nbsp;Pippi takmer od základu zmenil. Mohla sa naplno venovať svojej vášni –&nbsp;písaniu. V&nbsp;období rokov 1944 až 1946 napísala šesť diel pre deti a&nbsp;mladých. V&nbsp;50.&nbsp;a&nbsp;60.&nbsp;rokoch bola nesmierne tvorivá, ročne jej vyšla najmenej jedna kniha; popritom cestovala po svete, poskytovala rozhovory a&nbsp;neúnavne odpovedala na tisíce listov od čitateľov.

Okrem príbehov pre deti napísala viaceré poviedky, romány, filmové scenáre, divadelné hry, spevníky. Jej knihy vyšli vo viac ako sto krajinách, boli preložené do vyše 70&nbsp;jazykov a&nbsp;predalo sa z&nbsp;nich takmer 165&nbsp;miliónov výtlačkov. No najznámejšie a&nbsp;najčítanejšie sú určite knihy pre deti. Za ne získala viaceré domáce i&nbsp;medzinárodné ocenenia. Po rozprávkarovi Andersenovi a&nbsp;bratoch Grimmovcoch bola najprekladanejšou švédskou autorkou detských kníh. Za tvorbu jej v&nbsp;roku 1985 udelili Cenu Hansa Christiana Andersena, najvyššie ocenenie pre spisovateľov kníh pre deti.

Astrid Lindgrenová bola osobitá žena. Nielen v&nbsp;mladosti rebelka, ale aj v&nbsp;dospelosti mala svojský prístup ku konvenciám vtedajšieho sveta. Dokázala vystúpiť proti nespravodlivosti, bojovala za práva detí, menšín a&nbsp;zvierat, vyjadrovala sa k&nbsp;stavu životného prostredia, k&nbsp;jadrovej energetike a&nbsp;aj vďaka nej vláda znížila nezmyselne vysoké dane. V&nbsp;satirickej poviedke Pomperipossa kritizovala švédsky daňový systém. V&nbsp;roku 1976 totiž zistila, že jej hraničná daňová povinnosť predstavuje 102&nbsp;percent zdaniteľných príjmov. Po uverejnení poviedky sa rozpútala celonárodná diskusia o&nbsp;daniach vo Švédsku, na rozhovor ju pozval premiér Olof Palme a&nbsp;skutočne prišla náprava –&nbsp;vláda prehnane vysoké dane znížila.

V&nbsp;súkromí Astrid prežívala šťastné chvíle. Harmonické manželstvo so Sturem trvalo 21&nbsp;rokov. Bývali v&nbsp;rozľahlom dome v&nbsp;pokojnej štvrti Štokholmu. Po jeho skone v&nbsp;roku 1952 v&nbsp;ňom zostala iba s&nbsp;dcérou, pretože syn sa dva roky pred jeho smrťou odsťahoval. Aj dcéra sa však v&nbsp;roku 1958 vydala a&nbsp;odvtedy, takmer 40&nbsp;rokov až do svojho večného odchodu, v&nbsp;ňom žila sama.

S&nbsp;pribúdajúcim vekom sa jej zhoršoval sluch i&nbsp;zrak, napriek tomu si vysoké pracovné tempo udržala až do deväťdesiatky. Sama spravovala svoje záležitosti, naďalej bojovala najmä za práva detí, na listy čitateľov odpovedali sekretárky. Na 90.&nbsp;narodeniny jej prišli blahoželania od fanúšikov zo všetkých kútov sveta. Pošta jej ich doručila v&nbsp;štrnástich taškách, ktoré zaplnili celú obývaciu izbu. S&nbsp;ich čítaním jej pomáhala dcéra Karin. Pri tejto príležitosti ju Asociácia Švédov žijúcich v&nbsp;zahraničí vyhlásila za medzinárodnú Švédku roka 1997. 

Nasledujúci rok spisovateľku postihla mozgová príhoda. Po nej sa utiahla do ústrania, nezúčastňovala sa na verejných podujatiach, problémy jej robil každý pohyb, chôdza. Zomrela vo svojom dome ako 95-ročná. Na ulici, kde žila, sa zhromaždili tisíce ľudí, aby sa s&nbsp;ňou rozlúčili. Priniesli kvety, zapaľovali sviečky. Jej rakvu viezli na koči ťahanom koňmi cez štokholmské ulice, na pohrebe bol medzi smútiacimi hosťami aj švédsky kráľ Karol&nbsp;XVI. Gustáv s&nbsp;kráľovnou Silviou a&nbsp;predseda vlády Göran Persson. Od jej skonu švédska vláda každoročne udeľuje Pamätnú cenu Astrid Lindgrenovej. Je to najväčšie svetové finančné ocenenie za detskú literatúru vo výške päť miliónov švédskych korún.

Pippi dospelých pobúrila: Pre dcéru vymyslela Astrid Lindgrenová kultovú postavičku

Mária Mišovičová

Výber pre vás

Pippi dospelých pobúrila: Pre dcéru vymyslela Astrid Lindgrenová kultovú postavičku

Mária Mišovičová

Súvisiace články

Podvod storočia: Politik Vavro Šrobár sa chcel pre dlžobu zastreliť

Umením porazil nudu: Henri Matisse svojmu výtvarnému talentu neveril, študoval právo

Tragický koniec vyvolených: David Koresh tvrdil, že sa s ním rozprával Boh a bol jeho mesiášom

Výber pre vás