Aj im zmarili plány ochranné opatrenia pred šíriacou sa nákazou. Ani šapitó nestihli postaviť. Zo začiatku tohtoročného turné sa stalo volanie o pomoc. Zrušené predstavenia a chýbajúce peniaze zo vstupného znamenali pre cirkus nedostatok prostriedkov na krmivo pre zvieratá. Zrazu nemali ani na naftu a presun na iné miesto.

Vlastne ani netušili, kam by sa presunuli, keď je obnovenie predstavení v neistom nedohľadne. Cirkusu po krátkom pobyte na lúke kúsok od jedného z hypermarketov nezostalo iné, len sa vrátiť na zimovisko na základňu k Prahe do Zálužia pri Čelákoviciach. Na Piešťany a ľudí v Piešťanoch im však zostala nečakaná dojímavá spomienka.

Dobehnutí v Piešťanoch

Principál, riaditeľ a majiteľ Metropolu Antonín Šimek (34) balil cirkus v dojatí. „Mali sme tu mať štyri predstavenia, ale žiaľ, stalo sa to, čo sa stalo. Celosvetový problém s koronavírusom nás dobehol práve tu. Uviazli sme tu bez toho, aby sme si mohli zarobiť na živobytie a krmivo pre zvieratá. Našťastie, ľudia boli veľmi ústretoví. Chcel by som im veľmi, veľmi poďakovať.“ Keď sa niektorí dozvedeli, čo sa deje, okamžite im začali pomáhať s krmivom pre zvieratá.

„Niektorí nám dokonca priniesli peniaze, aby sme mali aj na jedlo pre nás. Dobrí ľudia za nás zaplatili aj za elektrinu a vodu. Kto mal s nami súcit, ten nám neváhal pomôcť. Pochopili, že sme v pekelnej situácii. Teraz sa musíme rýchlo vrátiť na naše zimovisko. Musíme to stihnúť ešte pred tým, ako by mohli zavrieť hranice úplne. Nikto nevie, na ako dlho to bude,“ krčí plecami principál Šimek.

Na zimovisku chce cirkus Metropol prečkať v bezpečí, kým sa neskončí boj ľudstva proti zmutovanému vírusu. „Keď budeme môcť znova kočovať, vrátime sa na Slovensko. Práve tým dobrým ľuďom, ktorým sme dlžní, chceme oplatiť ich láskavosť. Sme jeden z mála cirkusov, ktoré kočujú po Slovensku. Ako doma sa tu cítili už moji rodičia aj dedo a pradedo. Mama je z Galanty. My sem patríme,“ vysvetľuje.

Cirkus Metropol mal so sebou 50 zvierat vrátane troch levov a dvoch tigrov, ktoré od novembra minulého roka už na území Slovenska nesmú vystupovať v manéži a sú len súčasťou kočovného zverinca. „Najviac máme bylinožravcov. Pre ne potrebujeme seno, granule, ovos, jačmeň... K tomu nejaká podstielka. Náklady na ich chov sú vysoké. Každý deň spotrebujeme trojmetrákový balík sena. Denne treba tiež 10 25-kilogramových vriec granúl. Na našich zvieratách nešetríme, sú to akoby naše deti. Pracujeme s nimi celý život. Nech sme v akejkoľvek situácii, neodopierame im vôbec nič. Pre nás sú na prvom mieste zvieratá a až potom ľudia.“

Podľa Antonína Šimeka môže byť dlhší zákaz zhromažďovania a kultúrnych akcií pre cirkusy likvidačný. „My nemáme žiadnu inú živnosť. Žiadnu grantovú podporu. Živí nás len to, čo si zarobíme počas 9-mesačnej sezóny. Čo máme navyše, väčšinou minieme počas zimy na krmivo a poplatky, ktorým sa nevyhneme, vrátane cestných daní, technických kontrol, poistiek, elektriny, vody...

Potrebujeme aj naftu. Naše náklady sú neskutočné a často sa čudujeme, ako to, že sme ešte tu. Nezastavili nás tí, ktorí cirkusom neprajú, ale možno nás zastaví celosvetová pandémia. Je nám ľúto vždy, keď nemôžeme uspokojiť tých, ktorí cirkusy milujú. Len vďaka nim ešte existujeme.“