Tomáš Kubuš

Dubaj, Abú Zabí a&nbsp;v&nbsp;poslednom čase už aj Omán patria k&nbsp;bežným destináciám v&nbsp;Perzskom zálive, Katar sa o&nbsp;necelé dva roky predvedie pred svetom počas futbalových majstrovstiev. Svoju cestu na výslnie si rýchlo razí aj malý ostrovček v&nbsp;zálive menom Bahrajn. Ak pootvoríte jeho orientálne dvere, zostanete prekvapení, koľko krásy sa tu skrýva. Starobylé ruiny civilizácií, pevnosti, dedičstvo perál a&nbsp;moderná Manáma s&nbsp;mrakodrapmi. Bahrajn je destináciou, o&nbsp;ktorej ešte budeme počuť.

Dlhým menom Bahrajnské kráľovstvo je ostrovný štát v Perzskom zálive. Leží na 33 piesočnatých ostrovoch pri pobreží Saudskej Arábie a Kataru. Hlavný ostrov je nazvaný rovnako ako celá krajina – Bahrajn. Na celkovej ploche krajiny s rozlohou 665 km2 žije niečo vyše 1,4 milióna obyvateľov.
&nbsp;
V krajine spolunažíva viacero národností. Miešanci domorodcov tvoria 49 % obyvateľstva, nasledujú Indovia (23 %), Bengálčania (10 %). Arabi (6 %), Iránci (5 %), Pakistanci a Filipínci (4 %).
&nbsp;
Hlavnou náboženskou skupinou sú šiiti. Ide o jednu z&nbsp;najobľúbenejších turistických destinácií na Blízkom východe, ktorú ročne navštívia asi 2 milióny zahraničných turistov prevažne z&nbsp;arabských krajín ležiacich na pobreží Arabského zálivu.

Bahrajn

Hlavné mesto Manáma je zvláštnou metropolou, zmieta sa niekde na polceste medzi starým mestom posiatym bazárovými štvrťami a&nbsp;supermodernými projektmi s&nbsp;mrakodrapmi. Za historickou bránou Bab al Bahrajn pulzuje stará Manáma nasiaknutá orientálnou kultúrou a&nbsp;spleťou ľudí. Aj brána prešla rekonštrukciou, podobne ako viacero starých budov mesta. Kedysi dávno tu stála policajná stanica a&nbsp;pozorné oči strážcov zákona si premeriavali ľudí prichádzajúcich na bazár. Tradíciu zachovali dodnes, no policajti skôr hľadia do mobilných telefónov.

Starú Manámu charakterizuje trhovisko pohlcujúce celú štvrť. Tovaru dominujú šaty, topánky, arabské odevy, abáje pre ženy, šatky, domáce potreby, nepotrebné drobnosti, ale cítiť tu aj ťažkú vôňu orientálnych parfumov, koreniny, sladký kardamóm, škoricu a&nbsp;do nosa udrie aj nezameniteľná vôňa vyprážaného jedla. Predavači sú väčšinou z&nbsp;Indie, Bangladéša alebo Pakistanu. Podobne ako Spojené arabské emiráty, Katar či Omán, aj Bahrajn sa spolieha na „gastarbeitrov“ z&nbsp;indického subkontinentu. Bez nich by sa ekonomika a&nbsp;fungovanie krajiny rozpadli. Je to však príjemný babylon tvárí a&nbsp;jazykov.

Na rohu ulice si dáte horúci karak čaj s&nbsp;mliekom a&nbsp;cukrom, v&nbsp;malom bistre samosy či čát masalu a&nbsp;na večeru dokonalý arabský kebab z&nbsp;mletého jahňacieho mäsa. Bazárom sa túlajú aj domáci. Často vidíte niekoľko žien v&nbsp;čiernych abájach s&nbsp;kŕdľom detí pod nohami, ako prečesávajú obchodíky a&nbsp;hádajú sa pri zjednávaní cien.

Domáci však skôr než bazárové uličky uprednostňujú sterilné obchodné centrá. Souk Manáma je prešpikovaný niekoľkými mešitami, a&nbsp;keď sa ozve zvolávanie na modlitbu ťahavým hlasom muezína, mnohí nasledujú hlas a&nbsp;miznú v&nbsp;prítmí mešity. Islam hrá prvé husle, no ak sa tu ocitnete v&nbsp;nedeľu a&nbsp;nazriete do katolíckeho kostola, nebudete si mať kam sadnúť. Kostolov je tu viacero a&nbsp;ukazuje to na toleranciu Bahrajnu v&nbsp;končinách, kde jej z&nbsp;historického pohľadu nebolo na rozdávanie.

Najkrajší začiatok dňa v&nbsp;Manáme zažijete v&nbsp;podniku zvanom Haji’s&nbsp;Cafe, ktorý tu stojí od roku 1950. Kultovejšieho miesta tu niet. Za 70 rokov svojej existencie videl, ako sa z&nbsp;malého nepatrného mesta živiaceho sa perlami premenila Manáma na moderné arabské centrum. To, že ste spravili dobre, ak ste sem prišli na raňajky, vám potvrdia davy ľudí. Najmä domáci sa sem s&nbsp;rodinami chodia naraňajkovať. Tradičné bahrajnské ranné menu je bohaté, na stole pristáva jedna miska za druhou.

Fazuľky v&nbsp;rajčinovej omáčke, omelety, kúsky mäsa duseného v&nbsp;karí omáčke, kaša s&nbsp;opraženou cibuľkou. Tradičnou špecialitou je balaleet – sladké rezance, z&nbsp;ktorých cítiť škoricu, hrozienka a&nbsp;podávajú sa s&nbsp;volským okom. Zo všetkého trochu, no pri správnom namiešaní to chutí výborne. Hneď ako sa skončí staré mesto, objavia sa pred očami vysokánske budovy. Tu sa začína Manáma 21.&nbsp;storočia. Budovy sa predháňajú, ktorá bude bližšie k&nbsp;oblakom, tucet žeriavov sa chystá zamiešať karty, no všetky pohľady „ukradne“ Svetové obchodné centrum v&nbsp;Bahrajne.

Patrí medzi najikonickejšie stavby tejto časti zálivu a&nbsp;nestratilo by sa ani v&nbsp;Dubaji. Z&nbsp;diaľky totiž pripomína obrovskú pyramídu vysokú 240&nbsp;metrov, ktorú presekli na polovicu a&nbsp;prepojili troma velikánskymi vrtuľami. Tie zachytávajú vietor a&nbsp;pre celú budovu vyrábajú elektrickú energiu. Nie je však jedinou unikátnou stavbou. Na okraji ostrova stojí opera aj národné múzeum plné pokladov a&nbsp;pohľad zaujme aj veľká moderná mešita al-Fátih s&nbsp;dvomi minaretmi.

Pätnásť minút chôdze od mešity sa ocitnete v&nbsp;štvrti s&nbsp;množstvom reštaurácií, podnikov, barov a&nbsp;diskoték, kde nie je problém natrafiť na alkohol. V&nbsp;Bahrajne je legálny. „Preto k&nbsp;nám chodí toľko Saudov,“ smeje sa Rafi z&nbsp;recepcie hotela. Stačí prejsť cez most a&nbsp;zo svojho konzervatívneho kráľovstva sa ocitnú v&nbsp;ríši divov a&nbsp;divokých víkendov. Lepšie miesta na nočnú zábavu, ako sú Manáma a&nbsp;Bejrút, vraj v&nbsp;arabskom svete nenájdeme.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Aj v&nbsp;týchto končinách boli časy, keď ste o&nbsp;rope ani nepočuli. Ekonomika ostrovného štátu stála a&nbsp;padala na tom, koľko perál sa vyloví z&nbsp;jej okolitých vôd. To, že Bahrajn (kedysi staroveký Dilmun) poznal perly, vieme už z&nbsp;textov starých 4 000 rokov. Zlatý vek perlového priemyslu sa datuje medzi roky 1850 a&nbsp;1930. Ak chcete v&nbsp;Bahrajne kráčať po stopách perál, skôr či neskôr skončíte v&nbsp;Muharraku. Je to miesto, ktoré zatieni aj samotnú Manámu.

V&nbsp;Muharraku sa do seba zapletali prútiky histórie a&nbsp;vytvorili niečo unikátne. Keď v&nbsp;5. storočí Byzantská ríša prenasledovala nestoriánskych kresťanov, tí utekali sem. Neskôr držali Muharrak v&nbsp;rukách Portugalci, po nich Peržania a&nbsp;až v&nbsp;18. storočí ho získali do svojich rúk panovníci Bahrajnu, teda vládnuca rodina Ál Chalífa. Jeden z&nbsp;jej členov, Hamad bin Ísá Ál Chalífa, rozhoduje o&nbsp;osudoch ostrova dodnes. Muharrak je známy pre svoju „Perlovú cestu“ dlhú 3,5 kilometra a&nbsp;spájajúcu 17&nbsp;historických budov.

Dýchajú tu staré príbehy, turisti by sa dali spočítať na prstoch jednej ruky a&nbsp;úzkymi uličkami sa preháňa jemný vánok. Domy patriace obchodníkom s&nbsp;perlami sú obrovské, vlastnili ich najváženejší a&nbsp;najbohatší ľudia krajiny. Najkrajšie obydlie na Perlovej ceste vlastnil šejk Isa ibn Alí Ál Chalífa. Dnu vojdete cez orientálne dvere a&nbsp;ocitnete sa na nádvorí s&nbsp;vyrastajúcimi veternými vežami badghírmi. Navrhli ich tak, aby zachytili aj ten najjemnejší vánok a&nbsp;ten premenili na prírodnú klimatizáciu ochladzujúcu miestnosť.

Keď si sadnete do izby, nad ktorou drží stráž badghír, pochopíte, s&nbsp;akým dômyselným detailom máte do činenia. Interiér domu dopĺňajú precízne drevorezby, farebné sklíčka, kovové kľučky, sadrové reliéfy či lampy. Kedysi tu dokonca zasadala vláda. Za zmienku stojí aj netypický minaret mešity Siyadi. Perlové impérium sa začalo rozpadať koncom 30. rokov minulého storočia, keď svet zaplavili umelé a&nbsp;nekvalitné perly. Potom však prišla ropa a&nbsp;tá prinavrátila krajine stratené bohatstvo. Bahrajn sa za desaťročia premenil na modernú krajinu.

Bahrajn by mohol podobne ako Omán používať prezývku „krajina pevností“. Stačí opustiť Manámu a&nbsp;hneď na niekoľko z&nbsp;nich natrafíte. Tou najznámejšou a&nbsp;najdôležitejšou je Kal’a al–Bahrajn, ktorá sa pre svoj význam dokonca prebojovala až na prestížny zoznam UNESCO. Pevnosť Kal’a al–Bahrajn je tak blízko, že keď sa k&nbsp;nej postavíte chrbtom, pred očami sa vám predvádza panoráma modernej Manámy posiatej výškovými budovami.

Pre mnohých je symbolom histórie tejto maličkej krajiny, no iní ju vnímajú ako príjemnú oddychovú zónu. Najmä podvečer, keď už vzduch nie je taký horúci, sa sem vyberú domáci na prechádzku alebo bežecký tréning. Cestička okolo sa tak premení na miniatúrne, no príjemné korzo v&nbsp;tieni bahrajnských dejín. Samotná pevnosť je unikát, pretože máloktoré miesto v&nbsp;regióne je takou fascinujúcou mozaikou stáročí. Pred sebou vidíte len chladné kamene, ruiny a&nbsp;hradby, no ak vám o&nbsp;nich povedia, že majú už takmer 4 500 rokov, vnímate pevnosť inými očami.

V&nbsp;dávnych časoch bolo toto miesto hlavným mestom prastarého Dilmunu, o&nbsp;ktorom sa v&nbsp;Epose o&nbsp;Gilgamešovi hovorí ako o&nbsp;„krajine nesmrteľných“. Krásna pevnosť leží aj na okraji mesta Riffa, ktoré je približne so stotisíc obyvateľmi druhým najväčším mestom Bahrajnu. Z&nbsp;neveľkého minaretu sa ozve muezín so svojím zvolávaním. Muži kráčajú k&nbsp;mešite, kľaknú si na koberce čelom nasmerovaným k&nbsp;Mekke.

Vedľa stojaca pevnosť zíva prázdnotou. Patrí k&nbsp;najkrajším v&nbsp;celej krajine, napriek tomu tu budete takmer jediní turisti. Leží na okraji ostrého zrázu oddeľujúceho horné mesto od spodného. Pri západe slnka sa tu schádza mládež striktne separovaná na dievčenskú a&nbsp;chlapčenskú partiu. Pohľady si vymenia, no konzervatívne pravidlá sú silné aj v&nbsp;liberálnom Bahrajne.

Neznáme mesto A’ali na severe krajiny sa skrýva pod rúškou anonymity. Samo osebe nie je veľmi inšpiratívne. Zhluk domov, na strechách nádrže s&nbsp;vodou, satelity alebo vytŕčajúce roxory, ulicami sa prevaľuje prach. Na niektorých miestach sú ešte stopy spálených pneumatík po protestoch, pretože tu v&nbsp;A’ali je krv horúcejšia než kdekoľvek inde. Teraz je tu pokoj, na uliciach len pár ľudí a&nbsp;život beží vo svojej rutine. A’ali a&nbsp;jeho blízke okolie je však zároveň unikátnym miestom, doslova prešpikovaným vzácnymi hrobkami. Aj tie patria k&nbsp;Dilmunu a&nbsp;sú staršie než čokoľvek iné na ostrove.

Tam, kde skončia domy, sa pred očami objaví rovina posiata menšími či väčšími kopcami. Pripomínajú etruské hrobky talianskeho Lazia alebo mohylové hrobky Keltov. Dnes sa tu medzi nimi môžete len tak prechádzať. Nikde žiaden strážca, len vy a&nbsp;prach histórie. Ešte zaujímavejšie však pôsobia monumentálne hrobky priamo v&nbsp;centre mestečka.

Kráčate ulicami, prejdete okolo obchodu či kaviarničky a&nbsp;na konci ulice sa dvíha kráľovská hrobka. Domáci sa zjavne veľmi nezaoberajú vzácnosťou týchto miest a&nbsp;blízkosť hrobky využili nielen na skládku smetí, ale aj na vešanie bielizne, deti zasa na malé improvizované ihrisko.

Cesta k&nbsp;najvyššiemu vrchu Bahrajnu vedie cez stred ostrova. Dostať sa k&nbsp;jeho úpätiu nie je žiaden problém, keďže idete stále po rovine. Bude to aj tým, že Džabal ad-Duchán, najvyššia hora krajiny, siaha len do výšky 122 metrov nad morom. Vrcholový výstup naozaj nie je nič, čo by ste nezvládli. Domáci prezývajú kopec „Hora dymu“, hoci ten priamo z&nbsp;nej nepochádza.

Okolie hory je mimoriadne bohaté na ropu, a&nbsp;tak dym, ktorý z&nbsp;diaľky vidíte, pochádza s&nbsp;najväčšou pravdepodobnosťou z&nbsp;jednej z&nbsp;rafinérií. Múzeum ropy je spomienkou na miesto, kde v&nbsp;roku 1931 prvýkrát vyvrela ropa v&nbsp;Bahrajne a&nbsp;zároveň na celom Arabskom polostrove. Pre krajiny zálivu sa zo dňa na deň všetko zmenilo. Tí, ktorí ropu objavili, si ju ešte neužili plnými dúškami, ale ďalšia generácia sa už topila v&nbsp;čiernom zlate Bahrajnu, Kuvajtu, Spojených arabských emirátov, Kataru aj Saudskej Arábie.

Malé múzeum dokumentuje históriu ropy v&nbsp;krajine, no ešte zaujímavejší je pohľad na prvý historický vrt. Tabuľka len sucho konštatuje, že ide o&nbsp;prvý vrt v&nbsp;zálive, no inak je bez emócie. Aj napriek tomu, aký obrovský význam mal pre tento kút sveta. Je zaujímavé sledovať aj to, že sem prichádza pomerne veľa ľudí. Domáci sa tu striedajú vo svojich veľkých a&nbsp;silných autách. Vystúpia s&nbsp;kŕdľom detí, prejdú sa okolím k&nbsp;vrtu, spravia pár fotografií a&nbsp;idú ďalej. Dokonalé ropné „pútnické miesto“.

Bahrajn nevyniká takou krásnou púšťou ako Emiráty alebo Omán, nádych nehostinnej krajiny tu však zažiť predsa len môžete. Napriek tomu, že mnohí domáci zbohatli vďaka čiernemu zlatu a&nbsp;dnes sa po Manáme vozia na svojich drahých autách či bývajú v&nbsp;rozprávkových domoch, nezabudli na svoje korene a&nbsp;miesto, odkiaľ prišli. Najlepšie to človek pochopí na juhovýchode ostrova, kde stojí Strom života. Je jedným zo symbolov krajiny, vzdorujúci ako „sám vojak v&nbsp;poli“ všetkému.

Samote, púšti, horúčavám, ktoré dokážu byť v&nbsp;zálive skutočne obrovské, vetru aj nedostatku vody. Návšteva stromu má v&nbsp;sebe zakliatu určitú dávku mágie. Predierate sa prázdnou krajinou a&nbsp;hlavou vám víria myšlienky, že by ste tu nechceli žiť. Všetko naokolo je sivé, hnedé, béžové, pieskové, bez farby a&nbsp;bez života. Odrazu sa z&nbsp;ničoho nič vynorí desaťmetrový košatý strom so zelenou korunou.

Ak by ste kráčali niekoľko dní bez vody, mohla by to byť fatamorgána, ale vy viete, že ju nemáte prečo vidieť. Skutočne tam je! Jediný strom široko-ďaleko. Predislamská viera hovorí, že nad ním drží ochrannú ruku starobabylonský vodný boh Enki a&nbsp;mnohí tomu stále veria. Ako inak by si vysvetlili, že strom prežil? Aj teraz je pod ním niekoľko skupiniek ľudí.

Prišli si vychutnať jeho tieň, dotknúť sa ho, posedieť si pod ním. Ročne ho takto navštívi viac než 65-tisíc ľudí. Tu v&nbsp;okolí stromu sa môžete nadýchnuť púštneho Bahrajnu. Na prenájom je tu niekoľko tuctov beduínskych stanov a&nbsp;medzi miestnymi sa tešia veľkej popularite. Rodiny alebo priatelia si ich prenajmú a&nbsp;strávia tu noc ako ich predkovia. Pri ohni, pri arabských príbehoch, káve s&nbsp;kardamómom, dobrom jedle a&nbsp;s&nbsp;hviezdami nad hlavou.

Aj vy sa môžete zastaviť v&nbsp;starom stane a&nbsp;ochutnať, ako chutí Bahrajn. Sadnite si na zem na mäkký koberec a&nbsp;na veľkej bronzovej tácke dostanete porciu koozi. Nájdete v&nbsp;nej obrovskú kopu ryže, dokonale mäkké jahňacie mäso, vajcia, arabské koreniny či škoricu. Spláchnite ju pohárikmi sladkého čaju a&nbsp;nikam sa neponáhľajte.

Po perlách prišla ropa, ktorou je Bahrajn nasiaknutý: Zázrak v púšti pripomína fatamorgánu

Tomáš Kubuš

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Po perlách prišla ropa, ktorou je Bahrajn nasiaknutý: Zázrak v púšti pripomína fatamorgánu

Tomáš Kubuš

Súvisiace články

Stojaté vody sa pohli. Ako sa žije medzi Spišským hradom a Spišskou Kapitulou?

Bezradný: Prečo nemá profesionálny strážca prírody dosah na "veľké ryby"?

Nechutné vyčíňanie najznámejšieho vraha 19. storočia. Podľa odhadov má na svedomí 200 životov

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás