Svoju novinársku kariéru som začínal v roku 1995 v rodnom Brne, aby som v nej potom pokračoval na Slovensku. Až do roku 2007, kedy sa môj život spojil so Životom, som sa ako redaktor venoval predovšetkým športovému spravodajstvu a publicistike, dnes sa v rámci nášho magazínu zaoberám podstatne širšou ponukou tém v stredoslovenskom regióne. Najkrajším bonusom tejto práce je fakt, že sa stretávam so stále novými, častokrát veľmi inšpiratívnymi ľuďmi a rozširujem si svoj všeobecný rozhľad. Čo viac s môže človek od svojho povolania želať? Hoci aj v ňom niekedy prežívam ťažšie chvíle, doteraz ma neomrzelo a verím, že to tak ešte nejaký čas zostane.

Richard Budín

Keď odchádzal v septembri 2019 zo Slovenska, plánoval svoju cestovateľskú púť na jeden rok s tým, že si ju v prípade potreby skráti. Pandémia, ktorá ho zastihla v Singapure, mu však spoznávanie vzdialených končín sveta nečakane predĺžila. Na rozdiel od väčšiny iných cestovateľov, ktorí sa v tom čase húfne vracali domov, urobil presný opak a namiesto na Slovensko zamieril v marci minulého roka z Ázie do Tongského kráľovstva.

Práve Oceánia a Nový Zéland mali byť jeho zastávkou pred presunom do Južnej Ameriky a Tongu považoval za jednu z čerešničiek na torte. Bol zvedavý, ako sa žije v takejto odľahlej časti sveta a zároveň jedinom kráľovstve na tomto kontinente. „Myslím, že popudy nevrátiť sa domov prišli vo viacerých fázach. Na začiatku som si naivne myslel, že sa celá situácia upokojí do niekoľkých týždňov, a preto som ignoroval jediné lietadlo, ktoré z Tongy repatriovalo Európanov. Následne sa krajina úplne uzavrela a všetky letecké aj námorné spojenia oboma smermi prestali existovať, takže som v podstate nemal na výber,“ vracia sa na začiatok cesty, na ktorú nikdy nezabudne.

Labyrint reštrikcií a najtvrdších obmedzení, aké si vie človek počas pandémie predstaviť. Takýto stav vládol počas Tomášovej návštevy Čile. „Na vstup do krajiny bol potrebný PCR test, spiatočná letenka do 90 dní, kovidové poistenie, zákaz pobytu v Európe v posledných štrnástich dňoch, dodatočné vyhlásenia, 10-dňová karanténa a vládne povolenie na dovolenku v krajine. Karanténa sa smela vykonať na akomkoľvek mieste, medzičasom je to už len v hoteloch kontrolovaných štátom. Na pohyb z okresu do okresu treba elektronické povolenie, ale nie vždy je možný každý presun. Všetky okresy sú zaradené podľa semaforu na úrovni 1 – 4, pričom ak sa náhodou ocitnete v okrese s najprísnejšou úrovňou jeden, nesmiete ho opustiť, z dvojky do štvorky potrebujete dodatočné povolenie od vlády. Informácie z kníh, blogov alebo internetu sú väčšinou zbytočné, človek si všetko musí zistiť nanovo a každý deň. Na konci marca pred zatvorením hraníc som sa ocitol v hlavnom meste Santiago, ktoré spadlo z úrovne tri naspäť na úroveň jeden. Nesmel som opustiť ani konkrétny mestský okres a na vychádzky som mal štyri hodiny týždenne. Za nedodržanie zákazu vychádzania hrozia vysoké pokuty. V Čile som skutočne za dva mesiace nestretol žiadneho cudzinca s výnimkou tých, ktorí v krajine žijú,“ priblížil situáciu slovenský cestovateľ. 

Čilský extrém

Podľa Tomáša je veľmi ťažké opísať túto krajinu pár vetami, lebo ani zďaleka to nie sú len kokosy a pacifický tanec. „Napriek tomu, že nebola nikdy kolonizovaná, vplyv britskej koloniálnej histórie v Pacifiku je tam evidentný. Angličtina je popri tongčine druhý úradný jazyk a anglikánska cirkev patrí medzi popredné cirkvi v krajine. Tonga nemá ani 800 štvorcových kilometrov, no ostrovy sú roztrúsené na ploche väčšej než Francúzsko. Keby vám teda hlavné mesto s 25 tisíckami obyvateľov pripadalo ako dedina, je to metropola v porovnaní s inými ostrovmi,“ porovnáva Tomáš.

Tonga leží na takzvanom ohnivom kruhu, čomu vďačí, za prítomnosť sopiek a občasných cunami. Ani cyklóny nie sú raritou. Nie je tam kovid, podobne ako v Kiribati, Tuvalu, Nauru, Palau. „Všetko sú to malé pacifické národy, ktoré uzatvorili vzdušný priestor ešte v marci 2020 a repatriácia doteraz prebehla len za najprísnejších podmienok pre hŕstku ľudí. Tonga má v podstate funkčne vybavenú nemocnicu len na hlavnom ostrove a pritom je to druhá najobéznejšia krajina na svete. Podľa niektorých údajov až 35 percent obyvateľov trpí cukrovkou. Preto je úplne logické, že sa plánuje otvoriť najskôr v októbri 2022,“ dodáva s tým, že vakcinácia prebieha už aj tam.

Za to, že na Tonge vydržal tak dlho, Tomáš podľa vlastných slov vďačí najmä trom ľuďom – a tak- isto dávke šťastia. „Ešte pred zavretím hraníc som nakupoval potraviny v malom obchode. Majiteľka mi asi po minúte rozhovoru ponúkla ubytovanie, keďže jej synovia žijú v Austrálii a na Novom Zélande. Nakoniec som s ‚tetou‘ Tupou býval pol roka a považujem ju za svoju ďalšiu babku,“ spomína. Po zatvorení hraníc mu bolo jasné, že v takej malej krajine musí niečo robiť. Zamieril na ministerstvo turizmu, kde ho človek menom Saia zavolal na kolaudáciu novej budovy ministerstva.

Tam spoznal vedúcich ľudí z tohto rezortu. „Povedali mi, že sa mám zastaviť v pondelok a nejaká práca sa určite nájde. Nakoniec som strávil pol roka prácou pre ministerstvo, kde som sa venoval najmä tvorbe fotografií. Saia sa stal mojím blízkym priateľom, ktorý ma dokonca vzal na ministerskú inšpekciu po odľahlých ostrovoch v Pacifiku. Tretím ‚rozhodujúcim‘ človekom bol Sione, generálny riaditeľ ministerstva turizmu, s ktorým som strávil veľa času. Predstavil mi tongskú kultúru a spoločnosť z perspektívy, ktorú cudzinec normálne neuvidí, umožnil mi stretnúť sa s kráľom či ministerským predsedom. Okrem toho som tu stretol množstvo ďalších skvelých ľudí,“ dodáva.

Keď sa časom obnovilo jedno spojenie týždenne na Nový Zéland, nakoniec sa po 222 dňoch strávených v Tonge rozhodol zdvihnúť kotvy smerom k Latinskej Amerike. Vyžiadalo si to dvojmesačné plánovanie, štyri lety a 50 precestovaných hodín. Práve Mexiko sa mu javilo ako ideálna voľba, keďže bolo a stále je zrejme najotvorenejšou krajinou pre turistov počas pandémie. Neskôr sa presunul do Kolumbie, Ekvádoru, Čile, momentálne je v Peru.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Aj keď sa niektoré zavádzajúce správy či videá snažili Slovákov presvedčiť, že na mnohých miestach sveta o pandemických opatreniach ani len netušia a veselo si užívajú, realita je podľa Tomáša úplne inde. „Obmedzenia boli v každej jednej krajine, ktorú som navštívil. Dokonca aj v Tonge, kde nie je jediný prípad kovidu, funguje zákaz vychádzania v noci a istý čas tam bol preventívny lockdown. Týkalo sa to aj zatvorených kostolov. Čile je neskutočne prísne v opatreniach (spomíname v samostatnej časti – pozn. red.), v Peru sú opatrenia trocha miernejšie a polícia tu nemá veľkú autoritu, najprísnejšie hygienické opatrenia však platia v doprave. Autobusy fungujú len na polovičnú kapacitu, všetky sedadlá sú oddelené závesmi a okrem rúška je povinný aj plastový ochranný štít. Všetky krajiny mali zatiaľ spoločné to, že prižmúrili oko v súvislosti s pouličnými predavačmi. Pandémia mala devastačné účinky na túto skupinu obyvateľstva, a preto ich nechávajú dýchať,“ vysvetľuje Tomáš Hromják.

Jedinú „anarchiu“ zažil v okolí populárneho Cancúnu, kde strávil niekoľko novembrových dní. „Väčšina turistov tam úplne ignorovala zásadu rúško – odstup – ruky aj čokoľvek iné,“ opisuje situáciu na jedinom preplnenom mieste, ktoré navštívil počas pandémie. Len zo Spojených štátov tam denne prilieta zhruba 13-tisíc návštevníkov.

Mnohým turistom, samozrejme, kovid zásadne zmenil plány. „V Tonge som stretol britský pár, ktorý prišiel do krajiny v tom čase ako ja. Pôvodne mali robiť inštruktorov potápania s veľrybami, z čoho nič nebolo. Niekoľko mesiacov čakali, či sa situácia zlepší, ale po polroku usúdili, že hranice sa neotvoria ešte veľmi dlho, a vrátili sa domov. Okrem spomínaného Mexika bolo cestovateľov v krajinách Latinskej Ameriky naozaj veľmi málo,“ spomína Tomáš, ktorý so záujmom sleduje aj postoj Juhoameričanov k pandémii. „Vo všeobecnosti mám pocit, že to vnímajú optimistickejšie a takisto majú väčšie odhodlanie nedať sa zlomiť. Najzásadnejší rozdiel vidím v postoji k riešeniu pandémie. Tu v podstate každý sníva o dni, keď všetci dostanú vakcínu, niečo ako hnutie antivaxerov tu prakticky neexistuje. Ľudia riešia omnoho závažnejšie problémy a nie otázku, ako zaujať v diskusii na sociálnej sieti.“

Cestovanie v čase pandémie preňho predstavuje zážitok, aký už možno nikdy nezažije a na ktorý určite do smrti nezabudne. „Občas mi napadne, že takto nejako vyzeral turizmus pred sto rokmi. Aspoň čo sa týka počtu turistov a začudovaných pohľadov domorodcov. Pokiaľ však cestovateľ nemá problém s improvizáciou, má rád výzvy a túži mať niektoré miesta len pre seba, práve v tomto období je na to vhodný čas. Z praktického hľadiska určite poteší aj lacnejšie ubytovanie, nevýhodou môže byť nižší spoločenský kontakt v porovnaní s ‚normálnymi časmi‘, potreba veľkej časovej rezervy a takisto limitovaný počet miest, ktoré sa dajú navštíviť,“ porovnáva Tomáš. Niekedy má veselšie, inokedy smutnejšie zážitky. „Prednedávnom som si v peruánskom meste Trujillo fotil námestie a po chvíli som zistil, že mesto rozdáva obyvateľom kyslíkové bomby. Človek má vtedy zmiešané pocity,“ dodáva.

Z Peru by sa chcel presunúť do Kostariky a Nikaraguy, aj keď jedným dychom priznáva, že hlbšie plánovať sa v súčasnosti veľmi neoplatí. „Určite sa však vyhnem Brazílii. Od bývalých kolegov, ktorí tam žijú, dostávam pravidelne informácie, že je to tam divočina,“ nechce zbytočne riskovať v krajine silno zmietanej koronavírusom. Po vyše roku a pol na cestách po svete neľutuje ani jednu sekundu obohacujúceho spoznávania a ani jeden investovaný cent. „Tých dojmov je obrovské množstvo a myslím, že ich budem spracovávať ešte dlho. Hoci ma zasiahla sociálna a príjmová nerovnosť či už v Latinskej Amerike, alebo v Ázii, ktorá je za hranicou udržateľnosti, svet je každopádne skvelé miesto,“ hovorí Tomáš a nemyslí si, že toto je jeho posledná cesta.

Pandemický svetobežník: vďaka koronavírusu sa zoznámil s kráľom či premiérom v ďalekej Tonge

Richard Budín

Autor článku

Richard Budín

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Pandemický svetobežník: vďaka koronavírusu sa zoznámil s kráľom či premiérom v ďalekej Tonge

Richard Budín

Súvisiace články

Skalický moreplavec: Mariánovi sa na viac ako storočnej plachetnici podarilo dosiahnuť Antarktídu!

Po 1000 rokoch napodobnili slávneho Vikinga, na drakkare prekonali Atlantik!

Najprv sa naučte milovať svoje tučné telo: Radí cestovateľ, ktorý schudol 50 kíl

Autor článku

Richard Budín

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás