Obaja Portobelo dobyli s&nbsp;rozdielom približne 100 rokov. No Henry Morgan sa s&nbsp;Portobelom ako s&nbsp;jedným z&nbsp;najdôležitejších prístavov toho obdobia neuspokojil a&nbsp;potiahol to až do mesta Panama. Legendy hovoria, že unikátny oltár v Kostole svätého Jozefa v Paname sa zachoval iba preto, lebo ho miestni okabátili. Oltár pred príchodom pirátov stihli narýchlo zamazať bahnom a&nbsp;sadzami, aby zakryli zlaté šupiny, ktorými bol pokrytý. Pirátov presvedčili, že oltár je len vo výstavbe, a&nbsp;dokonca jeden z&nbsp;mníchov bol taký drzý, že si od samotného Morgana vypýtal príspevok na dokončenie prác.

A&nbsp;tak sa o&nbsp;Drakeovi v&nbsp;anglických historických knihách dočítate takmer samé chválospevy. Napríklad aj to, že s poverením samotnej britskej kráľovnej Alžbety I. oboplával medzi rokmi 1577 až 1580 zemeguľu a&nbsp;bol mu udelený titul sir. Ak si však zoberieme španielske historické knihy, nenájdeme naňho dobrého slova. Naničhodník, darebák, pirát „Draque“. Tak Španieli častovali tohto Angličana, na ktorého samotný španielsky kráľ Filip II. vypísal odmenu 20&nbsp;000 dukátov. Dnes by táto suma mala hodnotu približne 10 miliónov amerických dolárov. Živého alebo mŕtveho – tak stálo na španielskych pamfletoch zo 16. storočia. A&nbsp;práve Portobelo sa mu stalo osudným.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z KEDYSI SLÁVNEHO PRÍSTAVNÉHO MESTA NÁJDETE V GALÉRII

Kedysi bolo toto prístavné mesto považované za jedno z&nbsp;troch najdôležitejších pre španielsku korunu. Počas koloniálnych čias slúžilo ako hlavná základňa pre toky španielskeho zlata a&nbsp;striebra, ktoré sa tu nakladali na lode a&nbsp;v&nbsp;ozbrojených konvojoch posielali cez celý Atlantik k&nbsp;pevninskej Európe. A&nbsp;práve preto bolo lákadlom pre pirátov, korzárov a&nbsp;bukanierov. Neodolal ani Drake. Pre Angličanov legendárny hrdina, pre Španielov nenávidený pirát dostal na konci 16. storočia dyzentériu, bežnú tropickú chorobu tých čias, a&nbsp;v&nbsp;roku 1596 zomrel. Vraví sa, že na smrteľnej posteli odovzdal svoj slávny bubon a&nbsp;požiadal, aby bol oblečený do uniformy viceadmirála a&nbsp;v&nbsp;truhle vložený do karibských vôd pri pobreží dnešného mesta Portobelo. Repliku jeho bubna si dodnes môžete pozrieť v&nbsp;Bucklandskom opátstve a&nbsp;samotný Drake sa vraj vyjadril, že keď bude Spojené kráľovstvo v&nbsp;problémoch, stačí naň zahrať a&nbsp;vráti sa hájiť svoju vlasť trebárs aj z&nbsp;pekla.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Portobelo by ste dnes pravdepodobne nespoznali ako jeden z&nbsp;najslávnejších španielskych koloniálnych prístavov. Permanentne tu žije okolo 5 000 obyvateľov a&nbsp;po slávnych časoch zostali asi len zvyšky pevnosti, ktoré sú s&nbsp;ruinami pevnosti v&nbsp;San Lorenze zahrnuté do panamského zoznamu UNESCO. Vraví sa, že keď sem v&nbsp;roku 1502 dorazil Krištof Kolumbus, bol taký očarený miestnym prírodným zálivom, že zvolal: „Porto bello!“ A&nbsp;založenie mesta bolo na svete. Dnes ospalá komunita ožíva hlavne cez víkendy, keď sem smerujú autobusy i&nbsp;súkromné autá napríklad z mesta Colón vzdialeného zhruba 30 kilometrov. V&nbsp;miestnom prístave sa ľudia naloďujú, aby strávili deň na jednom z&nbsp;priľahlých karibských ostrovov. Portobelo je zároveň hlavným mestom rytmov kongy. Nájdete tu malé múzeum, viaceré galérie, školy kongy a&nbsp;pohodovú atmosféru, ktorá ku karibským vlnám určite patrí.

Portobelo bolo kedysi jedným z&nbsp;hlavných prístavov obchodu s&nbsp;otrokmi. Veľa z&nbsp;nich prichádzalo aj z&nbsp;oblasti dnešného afrického Konga. Tí, ktorí prežili strastiplnú cestu cez Atlantik, si so sebou priniesli kultúru a&nbsp;tradície v&nbsp;podobe napríklad hry na dvoch veľkých bubnoch. Keď na nich hrali, hovorili, že ich melódie stúpajú k&nbsp;oblakom a&nbsp;ide o&nbsp;akúsi komunikáciu s&nbsp;bohmi. Samozrejme, hra na bubnoch nebola oficiálne dovolená, pretože pre otrokov španielskych kolónií predstavovala slobodu a&nbsp;návrat ku koreňom a&nbsp;k&nbsp;africkej viere. Napriek tomu sa okolité oblasti Portobela stali symbolom miesta, kde začať nový život, a to práve pre utekajúcich otrokov. A&nbsp;ich hudba a&nbsp;bubny boli metaforou slobody. 

Otrokom, ktorým sa podarilo utiecť a&nbsp;v&nbsp;nehostinných pobrežných podmienkach začať nový život, sa hovorilo cimarronovia. Čísla v&nbsp;miestnom múzeu hovoria, že každý piaty černoch sa tu stal cimarronom. Venovali sa hlavne rybolovu, drobnému poľnohospodárstvu a&nbsp;s&nbsp;radosťou sa dali najímať na rôzne pirátske lode, aby Španielom mohli vrátiť ich krutosti a&nbsp;neprávosti. Každý rok v&nbsp;marci sa v&nbsp;Portobele konajú obrovské karnevaly, kde nával farieb, krojov, hudby a&nbsp;života zaberie všetky ulice tohto malého a&nbsp;inak ospalého mestečka. Kongá sú tak súčasťou panamskej multikultúrnej stopy, a&nbsp;preto boli v&nbsp;roku 2018 zahrnuté na zoznam UNESCO ako nehmotné dedičstvo tejto malej latinskoamerickej krajiny. A&nbsp;Portobelo ako hlavné mesto kong.

Okrem toho je Portobelo známe svojím kvalitným kokosovým olejom. Dlho do noci môžete vidieť domácich, ako pomalým procesom získavajú túto vzácnu tekutinu, ktorá je taká cenená v&nbsp;lokálnej kuchyni. Ak by sme sa pozreli na historické mapy, pravdepodobne nám na nich ešte zasvieti Nombre de Dios. Táto obec je vzdialená od Portobela asi len 25 kilometrov a&nbsp;niekedy práve tieto dva prístavy predstavovali najdôležitejšie spojenie pre Španielov medzi Karibikom a&nbsp;Pacifikom. Dnes má táto lokalita minimum stálych obyvateľov. Z&nbsp;veľkolepého prístavu, z&nbsp;ktorého sa začiatkom 16. storočia ťahala kamenná cesta dlhá približne 80 kilometrov až do mesta Panama, je dnes takmer opustená rybárska dedina. Kráľovská cesta, Camino Real, bola impozantným staviteľským počinom Španielov. Preprava tovaru, kým ešte neexistoval Panamský prieplav, tak získala po vydláždenej ceste z&nbsp;Nombre de Dios závratnú rýchlosť.

Dnes sa však všetka pozornosť domácich orientuje na takmer dovolenkovú destináciu La Gauira. Je niekde na polceste medzi Portobelom a&nbsp;Nombre de Dios. Domy a&nbsp;víkendové vilky tu majú rôzne vplyvné panamské osobnosti. Futbaloví tréneri, politici, missky. Ak náhodou nepatríte k&nbsp;smotánke, pobrežné domy sa dajú prenajať a&nbsp;človek si môže užiť členité pláže, ktoré ponúkajú dokonalé súkromie ostrova Isla Grande nachádzajúceho sa oproti.

Dnes si už málokto spomenie na Francisa Drakea a&nbsp;miesto jeho posledného odpočinku v&nbsp;podobe zálivu nad Portobelom. Alebo kráľovskú cestu, ktorá ako výnimočný inžiniersky počin v&nbsp;zložitom teréne trópov spájala dva oceány namiesto súčasného prieplavu. História sa však nad tými miestami, len kúsok severne od hlavného mesta Panama, vznáša vo vzduchu. Ruiny opevnení a&nbsp;silná prítomnosť černošských koreňov nám pripomínajú multietnicitu Panamy a&nbsp;jej historickú dôležitosť v&nbsp;čase. Nechajte sa zlákať aj vy a&nbsp;pri najbližšej návšteve Panamy odbočte na sever od hlavného mesta. Približne po sto kilometroch nájdete tieto destinácie, ktoré zatiaľ ešte nie sú objavené turistami.