Aj prakticky mŕtveho človeka dokáže vrátiť do života. Príkladom je muž, ktorý unikol smrti pri 22 stupňoch telesnej teploty. Zariadenie ECMO na mimotelový krvný obeh však nie je len na lámanie takýchto rekordov. Môže totiž zachrániť aj ľudí s „obyčajným“ infarktom.
ECMO, teda mimotelová oxygenácia, je forma mimotelového krvného obehu. Kanyly sú prepojené cez prístroj, ktorý z tela odvádza neokysličenú krv, následne ju okysličuje a vháňa späť do žíl pacienta. Existujú dve konfigurácie: venovenózna s podporou pľúc a venoarteriálna s podporou pľúc aj srdca. Nejde o liečebnú metódu, ale akési premostenie, aby tieto orgány získali čas na regeneráciu a následne už mohli fungovať samy. Toto zariadenie začali v ECMO centre na II. klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny (KAIM) SZU banskobystrickej Rooseveltovej nemocnice používať počas pandémie covidu pri regenerácii pľúc. „Naučili sme sa ho ovládať, získali sme medzinárodné skúsenosti a následne prišlo na otázku, čo pomocou neho dokážeme urobiť viac. Po tom, čo sa naskytla príležitosť poskytovať zdravotnú starostlivosť hypotermickým (podchladeným) pacientom, sme sa minulý rok stali súčasťou medzinárodnej organizácie ELSO a získali sme štatút ECMO centra, čím sme mohli rozvinúť náš program,“ hovorí jeden z lekárov tohto pracoviska Róbert Nagypál.
„Studení“ a „teplí“ pacienti
Až doteraz sa pacientom so zastaveným krvným obehom venoval najmä Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, ten však negarantoval príjem zraneného pacienta. „Našou snahou je teda zabezpečiť zdravotnú starostlivosť nielen podchladenému, ale aj zranenému pacientovi, pričom komplexnosť nemocnice nám túto možnosť dáva,“ vysvetľuje ďalší lekár ECMO centra Marek Smoleňák. V prípade využitia zariadenia na mimotelový krvný obeh zďaleka nehovoríme len o podchladených. "Okrem tejto skupiny, nazvime ju „studení“ pacienti, sú ešte „teplí“, teda tí, ktorým neklesla telesná teplota, ale potrebujú urgentnú starostlivosť napríklad po srdcovom záchvate. „Kým ‚teplý‘ pacient by mal byť pripojený na ECMO do 60 minút, ‚studený‘ do šiestich hodín. Podchladenie mu totiž dáva viac času na prežitie, keďže jeho bunky akoby spali,“ dodáva Marek Smoleňák. Či už ide o jednu, alebo druhú kategóriu pacientov, vždy, samozrejme, platí, že čím skôr sa dostanú na mimotelový krvný obeh, tým lepšie. Aby transport podchladených prebiehal v maximálnej koordinácii a aby sa v čo najkratšom čase dostali na miesto určenia, lekári z KAIM absolvovali stretnutie so zástupcami horskej, vrtuľníkovej, pozemnej záchrannej služby a Operačným strediskom ZZS SR, kde prebrali návrhy na vypracovanie protokolu integrovaného systému záchrany.
ĎALŠIE FOTOGRAFIE LEKÁROV Z ECMO CENTRA A JEDINEČNÉHO PRÍSTROJA NÁJDETE V GALÉRIIZatiaľ nereálny cieľ
Čo sa týka takzvaných teplých pacientov so zastavením srdca napríklad v dôsledku infarktu a s potrebou napojenia na mimotelový krvný obeh, ich prognózy na záchranu momentálne nie sú príliš optimistické. „Treba ich dostať na ECMO do spomínanej hodiny, lebo neskôr sú už neurologické výsledky zlé. Na splnenie tohto časového limitu zatiaľ naše zdravotníctvo nie je pripravené, ale ide o výzvu, ku ktorej postupne smerujeme,“ objasňuje Róbert Nagypál. Akýmsi medzikrokom je práve hypotermia, ktorá dáva záchranárom aj lekárom viac času. Poloha Rooseveltovej nemocnice v spojení s jej vybavením a kapacitami v strede Slovenska je z hľadiska transportu z rôznych lokalít ideálnym riešením.
Článok pokračuje na ďalšej strane.
