Jozef Kollár

<p>Tabarca je najmenší obývaný španielsky ostrov, žije tam 60 ľudí a&nbsp;v&nbsp;zime len pätnásť. Slimačím tempom ho prejdete za necelú hodinu. Kým tam sa zastavil čas, Cartagenu by sme mohli nazvať hlavným mestom ponoriek. Výlet do oboch týchto pozoruhodných destinácií na Costa Blanca stihnete pohodlne za jeden deň. Samozrejme, aj s&nbsp;dobrým obedom a&nbsp;pohárom sangrie.</p>

Španielsko, presnejšie Španielske kráľovstvo, sa rozprestiera na Pyrenejskom polostrove. Patrí k najnavštevovanejším krajinám sveta. S rozlohou 505 990 km² je štvrtou najväčšou krajinou Európy. Politickým zriadením je demokracia vo forme parlamentnej vlády v rámci konštitučnej monarchie. Kráľom tejto výnimočnej a temperamentnej krajiny slávnych moreplavcov, preslávenej architektúrou, jedlom, morom, futbalom, rozľahlými plážami a jedinečným hudobným štýlom flamenco, je Filip VI. Hlavné mesto Španielska je Madrid s viac ako 3,2 milióna obyvateľov.

Jedinečné Španielsko

<h3>Príjemné prekvapenie</h3>
<p>Keď som v&nbsp;prístavnom meste Alicante uvidel upútavku na ostrov Tabarca, okamžite som sa tam chcel ísť pozrieť. Lístok na katamarán stojí 24 eur, výhodnejší je však z&nbsp;neďalekého mesta Santa Pola, ktoré je od ostrovčeka vzdialené deväť kilometrov. Obojsmerná plavba stojí desať eur, takže vďaka tomu ušetríte na menšiu porciu paely alebo čerstvých plodov mora. Kým na Slovensku v&nbsp;októbri nezadržateľne preberá svoju moc zima a&nbsp;na tatranských vrcholoch sneží, krásne počasie v&nbsp;Španielsku pokračuje aj v&nbsp;druhej polovici tohto mesiaca. Denná teplota je takmer totožná s&nbsp;teplotou mora a&nbsp;väčšinou sa pohybuje do 25 °C, v&nbsp;noci okolo 20 až 22 °C. Príjemne nás prekvapili slnečné dni s&nbsp;teplotami okolo 28 °C, čo je len o&nbsp;dva stupne menej, než je tropická teplota. Takže šup do plaviek, leto sa tam ešte neskončilo!</p>

<h3>Z&nbsp;ostrova útočili piráti</h3>
<p>V&nbsp;Santa Pole kotvia štyri katamarány, ktoré premávajú na Tabarcu. Ich „manažéri“ sa predbiehajú v&nbsp;tom, ktorý z&nbsp;nich uloví viac turistov. V&nbsp;októbri sa musia snažiť oveľa viac než v&nbsp;lete, keď na ostrov pripláva z&nbsp;pevniny každý deň štyritisíc turistov. Teraz sme na katamaráne pätnásti, čo si pochvaľujeme aj vzhľadom na pandémiu koronavírusu. Španielske leto v&nbsp;októbri chytajú za pačesy najmä Škandinávci, Briti, Nemci, Rusi a&nbsp;Poliaci. Plavba na ostrov zo Santa Poly trvá dvadsať minút, ktoré si pasažieri spríjemnia aj pozorovaním podmorského života cez sklené dno plavidla alebo letáčikom o&nbsp;najmenšom obývanom ostrove v&nbsp;Španielskom kráľovstve.</p>
<p>Dlhý je 1 400 metrov a&nbsp;maximálnu šírku má slabých štyristo metrov. Pred vyše tristo rokmi bol známy ako Ostrov svätého Pavla, alebo Illa Plana (Plochý ostrov). Podľa legendy na jeho územie vystúpil svätý Pavol. O&nbsp;tom, či tam zostal dlhší čas alebo sa onedlho vrátil na pevninu, nie je žiadny záznam. Od 15. až do konca 18. storočia bol útočiskom pirátov zo severnej Afriky, ktorí z&nbsp;neho podnikali nájazdy na levantské pobrežie. Práve po­dľa nich dostal prezývku pirátsky ostrov.</p>
<p><strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong></p>

<h3>Žijú z turizmu</h3>
<p>Jeho menovcom je tuniský ostrovček a&nbsp;mesto Tabarka, ktoré bolo súčasťou Janovskej republiky. V&nbsp;roku 1760 španielsky kráľ Karol III. nariadil opevnenie a&nbsp;znovuosídlenie španielskeho ostrova Tabarca. Skupinu janovských námorníkov, ktorí stroskotali pri tuniskej Tabarke, zachránili a&nbsp;usadila sa práve na tomto mieste.</p>
<p>Na konci 19. storočia žilo na ostrovčeku tisíc ľudí, ktorí sa venovali najmä rybolovu. Rybári svoje úlovky doteraz privážajú najmä na rybí trh v&nbsp;Santa Pole. Oveľa dôležitejším zdrojom je však pre miestnych turizmus. V&nbsp;roku 1986 sa Tabarca stala prvou morskou rezerváciou Španielska. V&nbsp;jej vodách žijú morské koníky, korytnačky, garupy, červené parmice, chobotnice a&nbsp;morské vlky. Ostrov sa stal obľúbeným cieľom fanúšikov potápania a&nbsp;šnorchlovania. V&nbsp;hlbinách sú jaskyne, kde žijú homáre a&nbsp;morské cikády.</p>

<h3>Ako v legendárnom westerne</h3>
<p>Na ostrovčeku je, pochopiteľne, všetko malé. Z&nbsp;miniprístavu sme vošli cez bránu kamenného opevnenia do kúzelného mestečka s&nbsp;dvomi uličkami. Jednu prejdete za pár minút a&nbsp;ocitnete sa na konci zastavanej časti. Na troch námestíčkach sa cítite ako v&nbsp;legendárnom westerne Sedem statočných. Pod nohami máte len udupanú hlinu a&nbsp;nad hlavou Kostol svätého Petra s&nbsp;dvomi vežami. Už čakáte len na to, odkiaľ vyjde kladný hrdina filmu Yul Brynner so svojím záhadným úsmevom. V&nbsp;miestnom svätostánku zvonia na omšu každú nedeľu, ale len v&nbsp;júli a&nbsp;auguste. Stavbu však hyzdí polorozpadnutá budova z&nbsp;tehál, ktorá bola kedysi farou.</p>
<p>V&nbsp;krátkych uličkách lákajú reštaurácie, bary a&nbsp;obchody so suvenírmi. Keď si kupujem pol litra vody za jedno euro, predavačka mi rukami-nohami vysvetľuje, že má aj drahšiu, ktorá robí bum-bum. Pochopím, že ide o&nbsp;sýtenú minerálku, a&nbsp;zdvorilo odmietnem. Usmeje sa a&nbsp;ponúkne denné menu, ktorého cena sa na ostrove pohybuje od 25&nbsp;do 32&nbsp;eur. Najčastejšie sú to ryby, chobotnica, kalamáre alebo paela s&nbsp;morskými príšerkami a&nbsp;bravčovým mäsom. Špecialitou ostrova je ryba s&nbsp;ryžou.</p>
<p><strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong></p>

<h3><strong>&nbsp;</strong>Plachty a mačky v kontajneri</h3>
<p>Na námestíčkach a&nbsp;v&nbsp;uličkách stretávame turistov s&nbsp;kuframi na kolieskach, ktorí za jednu noc na Tabarce zaplatia 90 až sto eur (za izbu pre dve osoby). Prekvapí nás množstvo maľovaných plachiet, ktoré visia z&nbsp;okien a&nbsp;balkónov. Na každom je iná maľba, nenájdete dva rovnaké motívy. Najskôr si myslím, že sú to plachty na minipláž, ale čoskoro sa dozviem, že ide o&nbsp;prezentáciu autorov miestnej súťaže v&nbsp;maľovaní. Víťaz získa víkendový pobyt na ostrove v&nbsp;hodnote päťsto eur alebo si od usporiadateľa vyberie hotovosť.</p>
<p>Jedinými motorizovanými vozidlami sú na ostrove autíčka miestnej polície a&nbsp;na zásobovanie. Zaujme nás aj bohato pomaľovaný kontajner na sklo, v&nbsp;ktorom našli útočisko ostrovné mačky. Cez otvor nazriem dnu a&nbsp;okamžite zistím, že je tu o&nbsp;chlpáčov dobre postarané: v&nbsp;miskách majú granuly aj na týždeň dopredu.</p>

<h3>Elektrinu majú od roku 1988</h3>
<p>Druhá časť ostrova je neobývaná. Nachádza sa v&nbsp;nej len veža pripomínajúca pevnosť alebo staré väzenie a&nbsp;cintorín prevažne s&nbsp;talianskymi priezviskami. Cestou do miniprístavu si kúpim ďalšiu balenú vodu. Rozprávame sa o&nbsp;tom, že všetky ostrovy majú problém so životodarnou tekutinou. Tento je však našťastie pre domácich, ktorých tu žije v&nbsp;sezóne 60 a&nbsp;v&nbsp;zime len pätnásť, už pár desaťročí, ľudovo povedané, za vodou. Až do roku 1984 tam vodu prepravoval tanker, ktorý domácim naplnil obecné&nbsp; a&nbsp;súkromné nádrže. Dodávku vody vyriešilo podvodné potrubie dlhé 5 385 metrov, ktoré vedie zo Santa Poly. Elektrinu majú od roku 1988 vďaka podmorskému káblu ťahanému z&nbsp;mesta Alicante.</p>
<p><strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong></p>

<h3>Španielske Kartágo</h3>
<p>Cartagena je od ostrova Tabarca vzdialená približne 110 kilometrov. Snúbi sa v&nbsp;nej história s&nbsp;modernejšou architektúrou. Španielske prístavné mesto na pobreží Stredozemného mora založili vládcovia Kartága v&nbsp;rokoch 228 – 221 pred Kristom a&nbsp;pomenovali ho Nové Kartágo. Jeho staviteľom bol Hasdrubal Krásny, švagor oveľa známejšieho Hannibala, kartáginského politika a&nbsp;štátnika považovaného za jedného z&nbsp;najlepších vojenských stratégov a&nbsp;veliteľov histórie. Hasdrubalovi prístav umožnil ovládnuť Gibraltársky prieliv, v&nbsp;blízkosti sa nachádzali aj bohaté ložiská striebra. Mesto zažilo rozkvet počas Rímskej ríše.</p>
<p>Turistickým ťahákom je aj v&nbsp;súčasnosti rímske divadlo Carthago Nova, druhé najväčšie na Pyrenejskom polostrove, a&nbsp;množstvo fenických, rímskych, byzantských a&nbsp;maurských stavieb i&nbsp;fragmentov. Toto divadlo patrí k&nbsp;zásadným dominantám mesta. Práce na ňom sa začali na konci 2. storočia pred Kristom. Rímsky amfiteáter bol na mieste, kde neskôr postavili v&nbsp;súčasnosti už nepoužívanú arénu na býčie zápasy. Nádherné secesné budovy v&nbsp;centre mesta sú pozostatkom meštianstva zo začiatku 20. storočia.</p>

<h3>Elegancia kam sa pozriete</h3>
<p>Na hlavnej ulici vidíme Španielov užívajúcich si život pri dobrom jedle v&nbsp;reštauráciách, ale aj protestujúcich s&nbsp;transparentmi. Žiadajú vyvodenie osobnej zodpovednosti za ekologickú katastrofu v&nbsp;neďalekom Mar Menore. Obyvatelia Cartageny, hlavného mesta španielskeho námorníctva v&nbsp;Stredomorí a&nbsp;jedného z&nbsp;najdôležitejších prístavov, ich v&nbsp;proteste podporujú kúpou propagačných tričiek. Spojitosť mesta s&nbsp;námorníctvom a&nbsp;s&nbsp;veľkou lodenicou tu cítiť na každom kroku. Kadeti námornej školy sa špacírujú po uliciach vo vychádzkových uniformách a&nbsp;vy máte odrazu pocit, že ste sa preniesli v&nbsp;čase na korzá prvej Československej republiky. Z&nbsp;toľkej elegancie sa zatajuje dych najmä dievčatám. Parky aj kruhové objazdy zdobia najmä repliky ponoriek, čo však nie je samoúčelné. Najvzácnejšou zo všetkých sa hrdí námorné múzeum s bohatou expozíciou plavidiel a&nbsp;ich súčastí.</p>
<p><strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong></p>

<h3>Prvá elektrická ponorka</h3>
<p>V&nbsp;priestrannom hangári má svoje čestné miesto veľká oceľová ryba. Reč je o&nbsp;prvej úspešnej ponorke na plný elektrický pohon, ktorá dostala názov po vynálezcovi Isaacovi Peralovi. Na vodu ju spustili v&nbsp;roku 1888. Dlhá je 22 metrov a&nbsp;široká 2,87 metra. Už po niekoľkých testoch dosiahla maximálnu hĺbku tridsať metrov. V&nbsp;roku 1888 úspešne vykonala nočný simulovaný útok na krížnik a&nbsp;bez poškodenia sa vrátila do prístavu. Napriek pozitívnym hodnoteniam ministerstvo námorníctva v&nbsp;roku 1890 z&nbsp;neznámych príčin zastavilo projekty podvodnej plavby. Prevratnú ponorku vyradili z&nbsp;prevádzky a&nbsp;jej trup uložili v&nbsp;námornej základni v&nbsp;San Fernande.</p>
<p>Peralov druhý projekt námorné úrady odmietli, z&nbsp;čoho bol frustrovaný. Zničil vnútro ponorky a&nbsp;všetky plány, aby zabránil zahraničným špiónom kopírovať ju. V&nbsp;Madride založil elektrickú spoločnosť a&nbsp;stále vymýšľal ďalšie vynálezy, ako napríklad elektrický guľomet alebo plány prvých elektrární v&nbsp;Španielsku.</p>

<h3>Viac najazdila, ako preplávala</h3>
<p>Po operácii mozgového nádoru ochorel na meningitídu a zomrel v Berlíne v roku 1895. Pôvodne ho pochovali v Madride, ale v roku 1911 jeho pozostatky premiestnili do Cartageny, kde je dnes múzeum venované jeho osobnosti a vynálezom. Po Peralovej smrti sa s jeho oceľovou „srdcovkou“ diali zaujímavé veci. Po ceste „najazdila“ viac kilometrov, než preplávala pod vodou. V roku 1913, teda rok pred prvou svetovou vojnou, úrady nariadili jej demoláciu, ktorá sa našťastie neuskutočnila. Po rôznych peripetiách a presune z námestia podvodné plavidlo umiestnili v námornom múzeu, kde ju aj s ďalšími historickými kúskami námorníctva a vojenstva obdivujú domáci i turisti. Vstup je zadarmo.</p>
<p><strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong></p>

<h3>Záchrana starých domov</h3>
<p>Popri námornom múzeu, prístave a&nbsp;rímskom divadle nás v&nbsp;Cartagene zaujala aj architektúra. Mnohí ju považujú za najväčšie umenie, keďže sa jej nevyhneme každý deň, často aj stovky rokov. To, že si miestni históriu vážia a&nbsp;robia všetko pre to, aby ju zachovali pre budúce generácie, dokazuje starostlivosť o&nbsp;staré domy. Majú neporovnateľne väčšiu šancu na záchranu, než mala kedysi bratislavská Vydrica alebo Zuckermandel, ktoré komunisti zrovnali so zemou. Staré cartagenské stavby neustupujú pred novou výstavbou, práve naopak.</p>
<p>Na prechádzkach po meste sme videli staré domy, ktorých vnútro bolo vypitvané, ale predné bohato zdobené steny zostali zachované. Podopierajú ich oceľové stĺpy a&nbsp;sú pripravené na dostavbu interiérov a&nbsp;nie na zbúranie. Aj vďaka takýmto rekonštrukciám sa nádherné prístavné mesto Cartagena zachová takmer v&nbsp;rovnakom stave, ako ho videli ľudia pred sto rokmi a&nbsp;možno aj dávnejšie.</p>