Omamy počas „korony“ na návštevy k detičkám nechodili, fungovali na diaľku. Tento projekt potláča chudobu trebárs jednoduchým masírovaním bábätiek.

Nie sú to len krčmové výčitky. Do rómskych projektov prúdia peniaze a z pohľadu zvonka akoby nič nebolo nevidno. Osady sú stále tŕňom v oku. Výkonný riaditeľ a spoluzakladateľ OZ Cesta von Pavel Hrica (45) začínal ako 15-ročný hneď po Nežnej revolúcii v Slovenskom skautingu. Okrem iného riešil program skautov a viedol časopis.

 

Raz robil reportáž o Rómoch a o istom druhu skautingu na neslávne známom košickom sídlisku Luník IX. Stretol sa tam ľuďmi, vydal článok. Dohodli sa, že by sa mohli pridať a mohol by z toho byť rómsky skauting. Začalo sa to na Luníku IX, neskôr sa pridali ďalšie osady. P. Hrica potom pôsobil ako programový riaditeľ v nadácii Pontis, ktorá podporovala aj programy na riešenie chudoby.

 

Po štyridsiatke si povedal, že by sa rád pustil do vlastného projektu, ktorý bude mať pre neho zmysel. Stretol bývalú kolegyňu, ktorá končila materskú dovolenku. Oľga Shaw mala podobnú predstavu. Keď začali rozmýšľať, do čoho by sa mohli pustiť, prvá voľba padla na chudobu. Na Slovensku sa najväčšia chudoba týka práve Rómov. Z myšlienky riešenia chudoby Rómov nakoniec vzišli omamy.

Váš prvý kontakt s Rómami bol počas skautského obdobia?

Pochádzam zo Záhoria, Rómov som stretával na ulici, ale nemal som s nimi intenzívnejší kontakt. Zblízka som ich začal spoznávať cez skauting. Trávili sme spolu veľa času, až sa pre mňa z toho stala „srdcovka“. Z bežného majoritného pohľadu, že Rómovia sú iní, tmavší, páchajú drobnú kriminalitu, som ich aj ja takto vnímal. Keď som ich začal spoznávať osobne, videl som, že sú to ľudia ako my, ale riešia oveľa väčšie problémy než my. Aj deti boli úžasné. Boli rovnako nadšené ako biele, dokonca ich skautské aktivity viac bavili, pretože to bolo pre ne niečo úžasné, čo len tak nezažívali. Bolo to pre ne zdvihnutie dôstojnosti. Skauti nosia rovnošaty, aj to z nich robí rovnocenných.

To znie dobre. Zmenilo sa niečo v ich živote?

Ako u koho. Niektorým to ovplyvnilo život. U niektorých sme po ich návrate do domáceho prostredia občas počúvali príbehy o tom, ako sa zhoršili, vyvádzali. Jednoducho sa niektorí vrátili tam, odkiaľ prišli. Tak ako zapadli do skautingu, zapadli aj naspäť do komunity. Deti sú tvárne, videli sme, ako ich prostredie osád ovplyvňuje. Neskôr, keď sme v OZ Cesta von začali bojovať s chudobou Rómov, sme spočiatku riešili ich pracovné príležitosti. Vybrali sme sa metódou štíhleho startupu. Aj keď prinesiete novú myšlienku, budujete ju tak, že veľa neplytváte.

FOTOGRAFIE Z OSÁD NÁJDETE V GALÉRII

Ako ste začínali?

Z nuly. Najprv sme si povedali sen a myšlienku, potom sme začali zháňať peniaze. Veľa projektov sa začína tak, že majú nejaké peniaze a nechajú sa zviesť donorom, aby robili, čo sa mu páči či čo mu vyhovuje. Tak to býva nielen v neziskových projektoch pre Rómov. Donor má, donor dá, donor dostane, čo chcel, ale z pohľadu zvonka to vyzerá, že je všetko po starom. Projekty motivované peniazmi často vznikajú preto, lebo donor to chce. My sme to tak nechceli. Muselo to najprv dávať zmysel nám.

Keď sme mali nula peňazí, napadlo nám, že by sme mohli vytvoriť nejaký medzistupeň práce. Ľudia by u nás získali návyky, s ktorými by sa mohli niekde uplatniť. Hľadali sme, pri čom by ich mohli získať. Povedali sme si, že zabijeme niekoľko múch jednou ranou, keď necháme ľudí z osád robiť tú najzmysluplnejšiu prácu v našom projekte. Nedáme im len zametať ulice, ale budú riešiť problémy priamo v ich vlastnej komunite. Vedeli sme z iných skúseností, že najväčší vplyv na život človeka má rané detstvo. Aj keď si to mnohí neuvedomujeme.

Rozhovor pokračuje na ďalšej strane.

Ilustračná snímka

Kam na DOVOLENKU S DEŤMI? Aj na Slovensku máme atrakcie pre najmenších. Tu sú niektoré z nich

Populárne články
Na doskách SND účinkuje vyše 40 rokov.

Nemal uznanie od otca: MARTIN HUBA roky čakal na slová podpory od rodičov

Fedor Flašík a Monika Beňová

Odkaz tehotnej Beňovej: Dojatý Flašík prezradil, prečo s Monikou nemali vlastné deti

Ivana Beláková je pokrytá tetovaniami od svojich obľúbených tatérov. Považuje to za obdobu kúpy obrazu od maliara, ktorého štýl uznáva..

Slovenka z malej obce na Myjave dobýva Hollywood: Medzi tetovačmi patrí k svetovej špičke

Dara Rolins

Zarába ťažké tisíce! Z príjmov DARY ROLINS vám spadne sánka. Má to však svoju daň

Aneta Parišková

Aneta Parišková zvláda náročnú liečbu bravúrne: Aké budú výsledky?

Niagarské vodopády sú najväčšie. Je to pravda?

Niagarské vodopády sú najväčšie. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia