Atraktívne videá z pohľadu, akoby ste si osedlali majestátneho dravca, k tomu záchranárske plány s dobráckymi ťažkotonážnymi psíkmi. Mladí sokoliari zo Štiavnických Baní dokážu zakaždým niečím prekvapiť.

„Zoologická záhrada“ plná zelene, kde má všetko svoje presné miesto a účel. Aj tak možno nazvať areál Základnej školy s materskou školou Maximiliána Hella v Štiavnických Baniach, v ktorej sa neustále niečo mení a zdokonaľuje. Hoci sme ju kvôli reportáži navštívili už viackrát, o nové témy na zaujímavú debatu nikdy nie je núdza. V povinnom predmete sokoliarstvo, ktorý táto základná škola zaviedla od piateho po deviaty ročník ako prvá na svete, už momentálne delia žiakov na dve skupiny. Kým jedna sa venuje teórii, druhá absolvuje prax. Učia sa, ako dravce odchovávať, prípadne liečiť zranené jedince a následne ich vypúšťať späť do voľnej prírody. Akousi pridanou hodnotou a zároveň možnosťou ­odprezentovať sa v celkom inom svetle je nakrúcanie atraktívnych videí z chrbta dravca. Okrem filmárskeho umenia sa mladí sokoliari spod Sitna plánujú zdokonaľovať v záchrane ľudských životov.

Dravce využívané na nakrúcanie videí

Orol stepný

 

Rozšírený je v južnej časti paleoarktickej oblasti a v orientálnej oblasti. Uprednostňuje otvorenú krajinu, najmä step. Patrí medzi ohrozené druhy, celková populácia klesá. Počet párov sa odhaduje na menej ako 37-tisíc. Európska populácia poklesla o 80 percent. Na Slovensko sa zatúla len zriedkavo z krajín východnej Európy. Dosahuje hmotnosť 2,3 až 3,3 kg, rozpätie krídel má 165 – 195 cm.

 

Orol skalný

 

Jeden z najväčších dravcov na Slovensku s rozpätím krídel vyše dvoch metrov a s hmotnosťou až 6,7 kg (samice), respektíve 4,5 kg (samce). Vyskytuje sa najmä v horských oblastiach Karpát. Dokáže vzlietnuť aj s korisťou s hmotnosťou 20 kg.

 

Orliak bielohlavý

 

Tento dravec je symbolom Spojených štátov amerických, pričom z oblasti Severnej Ameriky aj pochádza. Rozpätie krídel má až 2,5 m, hmotnosť sa pohybuje medzi 3 a 6,5 kg. Najčastejšie sa vyskytuje v blízkosti jazier, riek a morského pobrežia, kde je hojnosť rýb.

Dokáže to aj z balóna?

Fotografie či videá z dronov už dobre poznáme, zdokumentovať však let z perspektívy orla plachtiaceho nad krásnou krajinou, to je už takpovediac iná káva. V takejto podobe a rozsahu ide na Slovensku o novinku. Kým dron možno pred letom naprogramovať, v prípade dravca to rozhodne neplatí a o to je práca pri nakrúcaní videí náročnejšia. Na telo vtáka umiestnia špeciálne traky a pomocou nich upevnia GoPro kameru, akú poznáme napríklad z potápačských záberov pod morskou hladinou.

Dravec absolvuje let s dĺžkou niekoľkých stovák metrov z bodu A do bodu B (presnejšie, od jedného sokoliara k druhému), vďaka čomu by mal dodržať vopred určenú trasu. „Zábery sú jedinečné tým, že vidno hlavu dravca. Máme už takto spracované Štiavnické Bane či Banskú Štiavnicu. Nad tou sme lietali počas prvej vlny pandémie, keď v meste neboli žiadni turisti. A z tohto pohľadu teda možno hovoriť o unikátnej veci. Momentálne sa pripravujeme na Ľubovniansky hrad so skanzenom. Ak nám to podmienky dovolia, chceme využiť teplovzdušný balón, z ktorého sa dravec spustí dole a dokáže tak zachytiť aj hradnú vežu,“ plánuje riaditeľ školy Pavel Michal zatiaľ neodskúšaný prelet dravca z vyššieho na nižší bod. O to zaujímavejšie bude sledovať, či sa toto filmárske dielko podarí úspešne zrealizovať.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z JEDINEČNEJ ŠKOLY NÁJDETE V GALÉRII

Ozdoba festivalov

Atraktívne vzdušné zábery z produkcie ambicióznej školy neostali bez ohlasu ani v zahraničí. „Prednedávnom nás oslovili z Chorvátska, kde organizujú veľký medzinárodný historický festival, či by sme pre nich nenakrútili nejaký propagačný materiál. Na podobné podujatie chodíme so sokoliarskymi vystúpeniami aj do Slovinska. Samozrejme, je to pre nás úžasná forma prezentácie a zároveň česť, že môžeme takýmto spôsobom odprezentovať svoju prácu,“ hovorí Pavel Michal. Nezanedbateľná je, samozrejme, možnosť zárobku, keďže bez dodatočných finančných príjmov by škola v takejto podobe nemohla fungovať. „Dravce, ktoré si nevieme odchovať sami, musíme nakupovať, nákladná je aj každodenná starostlivosť v podobe krmiva či veterinára. Z vlastných zdrojov sme si zadovážili výstroj, kamery, vysielače a prijímače, ktoré nám pomôžu pri dohľadaní dravca, keby sa náhodou niekam zatúlal,“ vysvetľuje riaditeľ.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Diskusia