Reportáže

Ohrozený Žitný ostrov? Toxický odpad z bývalej Dimitrovky môže znečistiť zdroje pitnej vody!

8.6. 2015 14:00
Diskusia ()
Bývalá Dimitrovka (dnes Istrochem) vyvážala
Bývalá Dimitrovka (dnes Istrochem) vyvážala
Zdroj: Peter Korček
Reportáže

Ohrozený Žitný ostrov? Toxický odpad z bývalej Dimitrovky môže znečistiť zdroje pitnej vody!

8.6. 2015 14:00
Diskusia ()
Bývalá Dimitrovka (dnes Istrochem) vyvážala
Bývalá Dimitrovka (dnes Istrochem) vyvážala
Zdroj: Peter Korček

Toxický odpad z bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova ohrozuje okolie bratislavskej Vrakune a posúva sa na Žitný ostrov. To je problém pre asi milión ľudí a pre najväčší vodný zdroj.

Príbeh niekoľkých odhodlaných ľudí z bratislavskej Vrakune ukazuje, ako dokážu aj jednotlivci postaviť do pozoru ministerstvá a úrady. A v tomto prípade už ide naozaj o život.

Juraja Štubniaka (56) z bratislavskej Vrakune asi poznáte z televíznej obrazovky zo Súdnej siene, pre českých a slovenských hudobníkov je zasa známy ako zvukár, ale venuje sa aj „časovanej bombe“ hlavného mesta a okolia – obrovskej skládke toxického odpadu, ktorej splodiny už prenikajú do spodných vôd a môžu vážne ohroziť zdroje pitnej vody na Žitnom ostrove.

„V roku 1966 sa vtedajšie komunistické vedenie štátu rozhodlo zriadiť skládku toxického odpadu vo vyschnutom koryte dunajského Mlynského ramena. Je tam štrkové podložie a komunistom vtedy nenapadlo, že keď raz tie sudy s chemikáliami prehrdzavejú, tak toxické látky krásne vsiaknu a preniknú hlbšie. Okrem plechových sudov to vyvážali aj v kartónových škatuliach, čiže poškodené boli už po dopade na zem pri vysýpaní z nákladných áut. A treba si uvedomiť, že Dimitrovka vtedy vyrábala aj bojové plyny pre krajiny Varšavskej zmluvy, čiže v zemi nie sú len DDT, polychlórované bifenyly, kyanid, arzén a ťažké kovy, ale aj deriváty bojových plynov. Na plochu 4,65 hektára do roku 1978 dohromady vyviezli asi 90-tisíc kubíkov chemického odpadu. Keď som si to chcel predstaviť, tak som to vypočítal asi na 12-tisíc tatroviek,“ hovorí Juraj Štubniak.

Juraj Štubniak ukazuje jeden z prieskumných
Juraj Štubniak ukazuje jeden z prieskumných
Zdroj: Peter Korček

Keď v roku 1992 napustili Vodné dielo Gabčíkovo, spodná voda stúpla tak, že v súčasnosti zasahuje ku skládke. Od navozenia prvých plechových sudov už uplynulo takmer 50 rokov a záhradkári iste vedia, koľko plechový sud vydrží – asi desať rokov a potom začne hrdzavieť a objavia sa v ňom diery. To isté sa deje pod zemou vo Vrakuni, chemický odpad pravdepodobne vyteká a zrejme už pomaly smeruje k najväčšiemu zdroju pitnej vody v strede Európy – k Žitnému ostrovu. „Odhadovaná rýchlosť pohybu je 3 až 5 kilometrov za desať rokov, no nevieme, ako je to naozaj, či nie je rýchlejšia,“ hovorí Juraj Štubniak. Keby sa toxické látky skutočne dostali k vodnému zdroju, ten by bol nadobro stratený a náhrada pre Slovensko neexistuje.

Strategická poloha

Juraj Štubniak patrí k vášnivejším diskutérom a k jeho argumentom sa zo začiatku stavali ľudia vlažne, dnes je však na jeho strane už aj starosta Vrakune, 2  500 ľudí podpísaných pod petíciou, na vážnosť situácie upozorňuje tiež Bratislavská vodárenská spoločnosť. Ministerstvo životného prostredia čaká na výsledky z prieskumných vrtov a stále sa tvári dosť rezervovane, ako keby sa až tak veľa nedialo.

Problém totiž je, že keď na skládke stojíte, nevidíte a necítite nič. Vidieť iba trávu a nejaké kríky. Chemikálie totiž pred desiatkami rokov zasypali asi trojmetrovou vrstvou zeme z výstavby Vodného diela Gabčíkovo a zo stavby Domu odborov v Bratislave.

Nebezpečnú skládku dnes nevidieť, sú na nej dva
Nebezpečnú skládku dnes nevidieť, sú na nej dva
Zdroj: Peter Korček

„Lenže spodné vody prúdiace smerom na Žitný ostrov idú práve cez skládku. Keby som ironizoval, tak poviem, že ide o strategické umiestnenie. Ak by niekto chcel vyhubiť obyvateľstvo a zničiť najväčší vodný zdroj v štáte, umiestnil by ju práve sem,“ hovorí Juraj Štubniak.

„Dimitrovka po zasypaní skládky previedla pozemky na JRD, ktoré tam pokusne pestovalo nejakú slnečnicu, no neúspešne. Nakoniec pozemky prevzalo okolo roku 1986 mesto, ktoré ich vlastní dodnes. Tým očistili CHZJD od skládky a chemická továreň s ňou odvtedy nič nemala. Teraz aj ministerstvo životného prostredia tvrdí, že oni na probléme pracujú a hľadajú tzv. povinnú osobu. Ako ju hľadajú, keď ju poznáme? Keď vieme, že to patrí mestu?“

Polievajú

Predpokladané náklady na vyriešenie problému skládky sú okolo 300 miliónov eur, lenže to je celoročný rozpočet Bratislavy, čiže mesto nie je schopné so skládkou ani pohnúť. Riešením by bolo vyvezenie kontaminovanej zeminy a chemikálií na vopred pripravenú inú skládku, ktorá by neprepúšťala. Druhá možnosť je na existujúcej skládke urobiť sarkofág.

Vrakunský starosta Martin Kuruc ukazuje, kadiaľ
Vrakunský starosta Martin Kuruc ukazuje, kadiaľ
Zdroj: Peter Korček

Vo Vrakuni bolo množstvo záhrad, ktoré sú dnes prekvalifikované na stavebné pozemky a ľudia tam bývajú. Majú navŕtané studne, polievajú spodnou vodou záhradky. Napriek tomu, že bývalá starostka Vrakune ešte pred trinástimi rokmi vydala zákaz používania vody zo studní na čokoľvek. Zákaz dodnes platí, potvrdil ho aj súčasný starosta, ale ľudia stále polievajú. „Polychlórované bifenyly sú také svinstvo, ktoré sa z prírody nikdy nevyplaví. Kolujú z kontaminovanej pôdy cez rastlinu, do živočíchov a následne ako potravina do ľudí, je to už roky zakázaná látka. A ľudia vodu zo studní napúšťajú deťom do bazénov a polievajú trávniky i zeleninu. Ja by som po takom trávniku prešiel jedine v gumákoch,“ hovorí Juraj Štubniak.

Zablokujú cestu?

Prekáža mu, že ministerstvo životného prostredia roky o probléme vie, ale doteraz nerobilo nič. „Už keď v roku 2002 zakázali používať vodu zo studní, bolo jasné, že ekologická bomba vybuchla. A ministerstvo až teraz robí prieskumy. Nekritizujem len terajšie vedenie ministerstva, ale tiež všetky predchádzajúce. Teším sa, že keď som začal do toho rýpať, nahneval som dosť dôležitých ľudí, aby sa veci konečne pohli, ale hrozné je, že sa to stalo aj politickou témou, do svojho programu si riešenie skládky dala nová strana Skok, o probléme publikuje články človek zo strany Most-Híd, ktorá v minulosti mala ministra životného prostredia, ale nepohla ani prstom. A súčasné ministerstvo? Výsledky prieskumu mali byť v apríli. Dodnes nie sú a ďalší termín dali na júl. Predpokladám, že v júli to posunú zasa napríklad o dva mesiace. A už dnes ich trochu podozrievam, že verejnosti predložia takú správu z prieskumu, aby nevznikla panika. Ako keby si nik neuvedomoval, že bomba naozaj vybuchla a treba hasiť požiar. Dnes už nie je diskusia o tom, či to smeruje na Žitný ostrov, ale kedy to tam príde. Rozumiem, že podobných environmentálnych záťaží je plno, ale táto skládka je problémom pre celú krajinu,“ hovorí Juraj Štubniak.

V okolí skládky sú aj záhradkárske oblasti
V okolí skládky sú aj záhradkárske oblasti
Zdroj: Peter Korček

Vrakunčania už začali organizovať rôzne akcie. Spísali petíciu, uvažujú o protestoch, motorkári urobili Tour za pitnou vodou. „Rozmýšľal som aj nad protestami typu – zablokovanie cesty v rannej špičke, ale to mi polícia nedovolí. Kým nezačali robiť prieskum, chceli sme aj zohnať bager a nechať vykopať trojmetrovú dieru, nech to poriadne smrdí, aby sa už ľudia zobudili. Uvidíme o necelé dva mesiace – ak v júli ministerstvo nezverejní výsledky prieskumu a nepovedia, čo ďalej, budeme musieť urobiť niečo ostrejšie. Nevylučujem ani informovanie rakúskych a maďarských médií.“


Možno budú štrajkovať

Starosta bratislavskej mestskej časti Vrakuňa Martin Kuruc hovorí, že vyhlásili štrajkovú pohotovosť.

Čo bude so skládkou po tom, ako budú známe výsledky prieskumu? Bude to riešiť štát?

Zrejme áno, z doterajšieho postupu sme však trochu rozčarovaní, lebo prvý termín na zverejnenie výsledkov prieskumu bol apríl. Teraz je júl. Obávam sa, aby v júli zasa nepovedali, že výsledky budú v októbri, potom na budúci rok prídu parlamentné voľby a všetko odsunú do úzadia. Prieskumné vrty urobili vlani na jeseň, takže sú to už mesiace. Na druhej strane rozumiem ministerstvu, že ak chce na vyriešenie skládky pýtať peniaze z eurofondov, musí mať všetky presné a nepriestrelné podklady. Predpokladaná suma na likvidáciu skládky je 300 miliónov eur. Keď si predstavím, ako dlho trvalo vybavovanie na odstránenie gudrónov v Devínskej Novej Vsi, a že likvidácia stojí 10 miliónov bez DPH, tak si treba uvedomiť, že v prípade Vrakune ide o päťnásobne väčšie množstvo. Nebude to jednoduché.

Ak sa dostanú látky do spodnej vody na Žitnom
Ak sa dostanú látky do spodnej vody na Žitnom
Zdroj: Peter Korček

Ide naozaj o taký vážny problém, ako sa to v predchádzajúcich týždňoch aj v médiách prezentovalo, alebo je to trochu preháňanie?

Podľa mňa je to skutočne vážne. Ak moja predchodkyňa už v roku 2002 zakázala používať vodu zo studní v tejto lokalite aj na polievanie, tak určite nejde o niekoľkotýždňovú aktivitu. Aj odborníci z Bratislavskej vodárenskej spoločnosti bijú na poplach. Že je to vysoko riziková skládka nám potvrdilo tiež ministerstvo životného prostredia. My len chceme, aby ju začali čo najskôr riešiť. Ak sa o 10 rokov dostanú látky do spodnej vody na Žitnom ostrove, už nebude cesty späť. Dnes úplne presne nedokážeme povedať, čo všetko v zemi je, preto čakáme na výsledky prieskumu.

V akej hĺbke sú chemické látky?

Od dvoch do šiestich metrov pod zemou. No keďže sudy môžu byť prehrdzavené, nevieme, do koľkých metrov pod zem sa už z nich dostali, keďže pri navážaní neurobili žiaden pevný nepriepustný podklad. Dnes už vieme, že Chemické závody Juraja Dimitrova vyrábali aj látky, ku ktorým sa nepriznávali, takže nepoznáme, čo všetko môže v zemi byť. Pamätníci hovorili, že niektoré látky vozili iba v noci a svietilo to na zeleno. Samozrejme, že niečo môže byť aj prikreslené, lebo nevieme, čo sa dialo. Isté je, že ľudia, ktorí majú blízko skládky v záhradkách navŕtané studne, hovoria, že voda páchne. Verím, že ministerstvo začne čo najskôr konať, lebo mať to potom na území Žitného ostrova, to by asi bol väčší problém. A zvlášť, keď minimálne od roku 2002 vieme, že sa niečo deje. Desí nás, že trinásť rokov nikto nič neurobil. Naša mestská časť je malá a nemáme ani najmenšiu šancu so skládkou pohnúť, musí to urobiť štát.

Čo budete robiť ďalej?

Vyhlásili sme niečo ako štrajkovú pohotovosť, aby sme naznačili, že ak štát nezačne konať, bude ostrý štrajk. Okolití starostovia – z Ružinova, Podunajských Biskupíc, Kalinkova a Malinova sa k nám pridali. Ak v júli nebudeme poznať konkrétny výsledok prieskumu aj s plánom, ako problém riešiť, budeme musieť pristúpiť k tvrdým krokom. No je mi ľúto, keď vidím, že niektorí poslanci začínajú túto tému zneužívať na predvolebnú kampaň. Som vďačný každému, kto pomôže, ale je zvláštne, že nezačali omnoho skôr.

MAPKA ZNÁZORŇUJE, KAM TO SMERUJE

Ministerstvo životného prostredia je zatiaľ v prípade skládky pochádzajúcej z Dimitrovky pokojné. Podľa ministerstva doteraz neexistoval žiaden geologický prieskum, ktorý by preukázal, že je Žitný ostrov naozaj v takom ohrození, ako to prezentujú ľudia z Vrakune, a že na Slovensku je 300 podobných problémových ekologických záťaží, ktoré treba riešiť. V súčasnosti sa robí na Slovensku 54 prieskumov a v najbližšom čase majú v pláne sanovať 19 lokalít. „V akom stave je skládka po Dimitrovke, budeme vedieť naozaj až po zverejnení výsledkov prieskumu, ktoré budú v júli. Ich zverejnenie určite nebudeme zdržovať. Ukážu, aké látky tam sú, či sa niekde posúvajú, ktorým smerom, na ktorých parcelách, lebo dnes nik nevie, kam to až siaha,“ tvrdí hovorca ministerstva životného prostredia Maroš Stano.

Mapa priemerných stavov chlóreténov v roku 2013.
Mapa priemerných stavov chlóreténov v roku 2013.
Zdroj: Archív

V médiách sa objavila aj mapka naznačujúca, ako spodné vody odnášajú chemické látky od bratislavskej Vrakune smerom k Žitnému ostrovu. Maroš Stano hovorí, že pátrali po pôvode mapky, podľa neho sa k nej nikto nepriznal a netušia, odkiaľ je. V tomto prípade však zrejme ide o chytanie za slovíčka, lebo mapka naozaj existuje, len ide o údaje z vrtov z niekdajšieho prieskumu po havárii Slovnaftu, ktorá bola pred 43 rokmi. Mapa znázorňuje šírenie chlóreténov z rovnakej lokality, v akej je skládka Dimitrovky. Na mapke pekne vidieť, ako prúdia spodné vody a kadiaľ sa posúvajú. Mapku má aj Bratislavská vodárenská spoločnosť, údaje v nej sú z roku 2013. Alexander Buzinkay z vodárenskej spoločnosti hovorí, že mapka znázorňuje okrem šírenia chlóreténu tiež jeho koncentráciu. „Je predpoklad, že sa tam vyskytujú ďalšie nebezpečné toxíny na báze chlóru, ktoré sú karcinogénne a mutagénne, pochádzajú z chemickej produkcie Dimitrovky, ktorá vyrábala od výbušnín cez hnojivá rôzne ďalšie chemikálie na ničenie hmyzu a burín. Predpokladané šírenie znečistenia je od 3 až po 5 kilometrov za 10 rokov v znázornenom smere na Žitný ostrov,“ hovorí Alexander Buzinkay.

Za dôležitý dátum sa považuje napustenie vodného diela Gabčíkovo pred 23 rokmi. Stúpla hladina spodnej vody a dotýka sa skládky. „Otec“ Vodného diela Gabčíkovo Július Binder hovorí, že tvorba projektu vodného diela sa začala v päťdesiatych rokoch, čiže omnoho skôr, ako začala Dimitrovka tvoriť skládku. Navyše, nikto nevedel, čo na skládku dávajú a podľa Bindera je úplne zlé, že ju nezaizolovali. „Taká skládka naozaj nemá v zemi čo robiť. Podzemnú vodu v okolí vodného diela, samozrejme, vodohospodári monitorujú a je v poriadku.“

Poslať emailom
Diskusia ()
Volocopter by mohol slúžiť ako taxík budúcnosti.

V Singapure predstavili taxík budúcnosti: Poradí si so vzdialenosťou aj zápchami

Populárne články
Počas svojich vystúpení chce vždy ukázať, čo všetko dokážu husle.

Vanessa Mae ukázala veľké srdce: Na Slovensku podporila projekt na ochranu zvierat

Nielen v Bratislave, ale napríklad aj v Trnave túžili ľudia po slobode a nových časoch.

November 89 očami redaktora Života: Neveril som, že zbijú ľudí len preto, že chcú niečo povedať

Kráľovná nešetrí len na personále.

Legendy o skúpej Alžbete II.: Hladným sa do paláca chodiť nevypláca, takto hostia návštevy!

S víťazom Tour de France 2019 Eganom Bernalom.

Netradičná záľuba šoféra z Nitry: Juraj si dopisuje s cyklistickými tímami z celého sveta

Čipsy sa prvýkrát  v obchodoch začali predávať v roku 1895 v Clevelande.

Vznikla z nehody a náhody: Na pochúťku čakali v radoch boháči aj senátori!

Vedeli ste

Vedia aj slony skákať?

Zobraziť viac
Diskusia